Slnečné babie leto vystriedali hmlisté rána. Súčasné počasie môže pôsobiť depresívne, no zároveň ponúka jedinečné možnosti užiť si inverziu. Keď som v stredu uvidel krásne fotografie priateľov z Folkmarskej skaly, povedal som si, že nebudem otáľať a skúsim to na niektorom z podobných výhľadových miest v okolí Košíc. Čo tak skúsiť Sivec?
Stávka na obľúbený vrchol nad Ružínom nesklamala a po prvotnom sklamaní prišiel jeden z najkrajších turistických zážitkov roka. Inverzia v plnej kráse a vo všetkých svojich fázach – od hustej hmly až po nádherne čisté pohľady na okolie vodnej nádrže i Vysoké Tatry.
Z KVP som vyrážam smerom k Ružínu cez Jahodnú. Po príchode do známeho lyžiarskeho strediska ma víta taká hmla, že aj vtáky chodia pešo. To ma však nemôže odradiť - práve naopak. Ak totiž mierite za inverziou, hmla v nižšie položených oblastiach je základom.
Z Jahodnej teda pokračujem na starú židovskú cestu a následne si užívam parádnu, lístím pokrytú náučnú lesnú cestu od Potokov ponad Košickú Belú až na Opátku. Na tomto úseku je to neustále hore-hole a jedna zákruta strieda druhú. Nikde ani živej duše, až zrazu v úseku nad Belou stretávam celú triedu detí z miestnej materskej škôlky. Detičky si užívajú jesenný les a ja si užívam ich motivačné pokriky – ideš Sagan!
Po sérii stúpaní a klesaní nasleduje záverečný zjazd pred Opátku a odtiaľ je to už iba skok na občerstvovaciu stanicu v podobe známeho Bradanu pri ružínskom moste. Pohľad na vodnú hladinu je upokojujúci, no zároveň stále znepokojivý. Úroveň vody je totiž stále veľmi nízka a rybári posedávajú v zónach, ktorým predtým vládli kapry či sumce.
Prechádzam mostom a po pár stovkách metrov už nastupujem na zelenú turistickú značku, ktorá ma privedie až na Sivec. Stúpanie je to slušné, no až na krátky 50-metrový úsek prichádzam v sedle až na Sivecké lúky a následne na Priehybu pod Sivcom.
Na tomto mieste odporúčam bicykel priviazať o informačnú tabuľu či niektorý zo stromov. Záverečných 25 minút na žltej značke sa totiž ponesie v znamení prudkého stúpania náročnejším a hore veľmi skalistým terénom. To všetko v piatom stupni ochrany a aj ja si teda dávam veľký pozor, aby som nezišiel mimo značeného chodníka a nespôsobil prírode žiadnu ujmu. Chránený poniklec už beztak dávno odkvitol a spopod hustej pokrývky lístia vykúkajú iba sporadicky rozosiate huby. Ponurú lesnú kulisu dotvára stále veľmi hustá hmla.
Na tomto konštatovaní sa nič nemení ani po príchode na vrchol Sivca. Všetko, čo vidím, sú skaly a jeden sklamaný turistický pár. „Sedíme tu už hodinu a stále hmla,“ sťažujú sa mi. „Počkáme ešte do dvanástej a ak sa to nezlepší, tak musíme nadol. Aby sme stihli autobus,“ vravia mi.
To bude veru na dlhšie, chápem pri pohľade na neustupujúcu hmlu. Z ruksaku teda vyťahujem plechovku piva a keksy. Hľadám si skalku vhodnú na dlhšie posedenie a s milými turistami sa bavíme o kadečom. Nádherné ticho narúša iba zvuk píl z doliny a padajúci strom. „To je už ôsmy,“ vravia mi turisti.
Po dvadsiatich minútach sa začína situácia meniť. Zhora sa začína tlačiť slnko a obloha sa pomaličky mení zo sivej na modrú. V diaľke sa zrazu objaví Kojšovská hoľa. O pár minút aj Vysoké Tatry. Všetko v diaľke a pod končiarmi sa stále rozprestiera biele more. Na toto sme čakali. Inverzia v plnej kráse a s pribúdajúcimi minútami hmla postupne ustupuje a mobily plníme krásnymi fotografiami kontrastu jesennej prírody a bielej šľahačky. Po hodinke je už vidieť aj Ružín a vodnú elektráreň. Zrazu je obloha jasná, pohľad čistý a človek by ani neveril, že ešte pred chvíľou nebolo vidieť prakticky nič. Oplatilo sa. Zhodujeme sa a mlčky sledujeme tú krásu.
Každá pekná chvíľka má svoj koniec a nastal čas pobrať sa ďalej. Vraciam sa na Priehybu a odtiaľ cez Gálovú na Vysoký vrch. Opäť nikde ani nohy. Pokračujem teda na Hrešnú a cestou nemôžem vynechať odbočku na vyhliadku na Tatry.
Z lavičky známeho značkára Jožka Kalaposa sú ako na dlani, no zo Sivca boli predsa len krajšie. Ostáva spustiť sa na chatu Hrešná a doplniť stratené tekutiny. Potom už len príjemný zjazd do Košíc a návrat do nie príliš príjemného počasia. Popoludní sa do mesta vracia hmla a v hlave si tak radšej pripomínam, aké krásne je to hore nad ňou. Či už si teda vyberiete Sivec, Folkmarskú skalu či Kojšovskú hoľu, neváhajte a využite hmlisté dni na krásny zážitok z inverzie.