Ladislav Nagy patrí nepochybne medzi najväčšie osobnosti košického hokeja. Keď sa pred rokom lúčil vo vypredanej Steel aréne počas majstrovstiev sveta s aktívnou kariérou, tlieskalo mu dojaté publikum v stoji.
Rok sa s rokom zišiel a Nagy svoje rozhodnutie zavesiť korčule na klinec neoľutoval. Pochvaľuje si pokojný rodinný život bez striktného harmonogramu.
„Momentálne mi hokej nechýba. Nič ma nebolí a môžem sa plne venovať rodine, manželke a deťom. Ja si to teda užívam,“ privítal nás očividne spokojným hlasom vo svojom košickom penzióne majster sveta z roku 2002. „Prvé tri mesiace som oddychoval a dával som sa zdravotne dohromady. Hlavne som bol veľmi unavený. Bol som nepoužiteľný a keď sa chceli deti hrať, tak som iba spal. Teraz je to úplne iné. Keď chceme, ideme do Tatier. Alebo si idem zajazdiť na motorke či zahrať golf. Žiadne zápasy, žiadne povinnosti. Po načerpaní energie som sa navyše začal venovať nejakým nehnuteľnostiam, o ktoré sa mi starali kamaráti. Mám nejaké sklady, s manželkou a svokrom sa staráme o penzión. Nenudím sa teda.“
Vo svojom penzióne je pripravený hostí aj obslúžiť, no ako priznáva, v tejto dobe to nie je ten najlepší biznis.
„To rozhodne nie. Tú krízu cítime. Je to zlé a myslím si, že to veľa hotelov a penziónov položí. Cestovný ruch utrpel a bude trvať, kým sa postaví na nohy. Vláda stále iba straší a to nie sú impulzy, ktoré potrebujeme. Všetci ľudia v tomto segmente iba prežívajú a straty sú veľké,“ povzdychol si Ladislav Nagy.
Koniec koncov, podobné problémy majú momentálne aj športovci. Zatiaľ čo česká vláda napumpuje svojim športovcom miliardu korún, u nás zatiaľ naťahujú ruky po pomoc márne.
„Všetci dávajú. Nemci, Česi či Rakúšania. Všetci vedia, že šport je dôležitý. Naša vláda však stále hovorí, že nemá peniaze. Asi si je treba požičať,“ radí Nagy so širokým úsmevom mocným v Bratislave. Premyslieť by si podľa neho mali aj avizovaný zámer priškrtiť návštevnosť v hľadiskách na tisíc divákov. Pre ťažko skúšané kluby by totiž išlo o ďalší klinec do rakvy.
„Je to veľmi ťažká situácia. Pán premiér hovorí stále niečo iné a keď povie, že to bude tisíc divákov, tak je to veľmi zlé. Pre košický hokej to bude masaker. To sa im ani neoplatí otvoriť štadión a budú v ťažkom mínuse. Navyše si myslím, že väčšie prepúšťanie vo firmách ešte len príde a to sa samozrejme dotkne sponzorov. Hokejovým manažérom teraz určite nezávidím, pretože nás čakajú ťažké mesiace. Napriek tomu si myslím, že košický hokej prežije a bude fungovať. Sú tu firmy, ktoré dokážu pomôcť, aj keď sú v kríze. Verím, že štát pomôže a šport prežije,“ nestráca nádej na pozitívny koniec súčasnej krízy 41-ročný Košičan.
Na diaľku pochopiteľne sleduje aj situáciu v NHL. V zámorí sa pripravujú na reštart, no tlačiť na pílu je podľa Nagya v danej situácii trochu zbytočné.
„Čo ak sa tímy zídu a nájdu sa tam pozitívne testovaní hráči? Je to ťažká situácia, ale chápem, že to všetci túžia dohrať. Nebude to však ľahké. Budú hrať v nahustenom programe, trochu si oddýchnu a začne nová sezóna. Možno to mali nechať tak a pripraviť sa na nový ročník. Nakazených ľudí tam pribúda každý deň a nie je to tam ľahké,“ upozornil Nagy.
V našich končinách sa našťastie život krôčik po krôčiku vracia do normálu. V stredu otvorili fitnescentrá, k dispozícii sú už všetky športoviská pod holým nebom i pod strechou.
„Pred koronou som si chodil zahrať s partiou Jána Faitha hokej do Arény Sršňov. Teraz som sa opäť opustil a nerobím nič,“ pousmial sa Nagy. „Halu zase otvorili a chlapci ma už volali. Ja však vravím, že v lete sa hokej nehrá a skôr sa začnem hýbať na bicykli a podobne.“
Tréningové dávky začne zvyšovať smerom k jesennému termínu Medzinárodného maratónu mieru. Minulý október si tam odbil svoju polmaratónsku premiéru a bežecké topánky dostanú šancu aj tento rok. „Polmaratón by som si veľmi rád zopakoval a cieľom bude vylepšiť si vlaňajší čas. Ešte však nevieme, či maratón vôbec bude. Verme, že dovtedy už bude všetko v poriadku a na túto krízu už budeme iba spomínať,“ dodal s nádejou v hlase Ladislav Nagy.
Autor: PETER JESENSKÝ