Celý svoj profesijný život zasvätil tomu najkrajšiemu povolaniu. Za šestnásť rokov priviedol na svet štyritisíc detí. Rodák z Humenného Erik Dosedla (39) sa na pôrodnej sále cíti ako doma. Čo by poradil dnešným študentom medicíny?
Ako vyzerala vaša cesta k tejto profesii a funkcii primára Gynekologicko-pôrodníckej kliniky v Nemocnici AGEL Košice-Šaca?
Od prvého ročníka na lekárskej fakulte som sa dobrovoľne zúčastňoval práce na gynekologicko–pôrodníckej klinike. Vedecko-výskumnej činnosti sa venujem v podstate od začiatku svojich štúdií. Bol som úspešný v študentskej vedeckej konferencii a následne som sa zúčastnil na medzinárodnej študentskej vedeckej konferencii. Celkovo ma v mojej práci ovplyvnil môj učiteľ profesor Pavel Calda z Gynekologicko-pôrodníckej kliniky 1. lekárskej fakulty Karlovej univerzity v Prahe. Ukázal mi úplne nové horizonty v medicíne, naviedol ma správnym smerom. Aj s jeho pomocou som ukončil PhD. štúdium na Karlovej univerzite v Prahe.
Spomínate si ešte na vaše štúdium a lekárske začiatky?
Áno, rád spomínam na svoje začiatky. Boli plné nadšenia, ambícií a z veku vyplývajúceho nedostatku pokory. S počtom atestácií a pracovných zaradení sa zvyšovala aj zodpovednosť a pokora. Aj preto si myslím, že každá dobrá klinika a oddelenie musí mať v lekárskom stave najmladších neatestovaných lekárov, ako aj starších a najstarších lekárov.
Nedávno ste sa stali docentom. Ako prebiehali vaše skúšky a habilitačné konanie k docentúre?
Habilitačné konanie má svoje zákonom stanovené náležitosti, ktoré musí uchádzač splniť. Predpokladom je dodržať podmienky v rámci vedecko-výskumnej, pedagogickej, publikačnej a prednáškovej činnosti. Samozrejme, habilitant musí byť minimálne tri roky po ukončení PhD. štúdia.
Čomu ste sa venovali v habilitačnej práci?
Vo vedecko-výskumnej činnosti sa dlhodobo venujem chorobnosti spojenej s cisárskymi rezmi. Z výsledkov našej práce je zaujímavé, že sme medzi prvými publikovali zistenia o syndróme jazvy po cisárskom reze.
Ako ovplyvnila pandémia koronavírusu vašu profesiu, vedeckú prácu a pedagogickú prax?
Hlavne výrazne obmedzila priamy kontakt so študentmi a možnosť prakticky im predstaviť prácu na Gynekologicko-pôrodníckej klinike. Aj keď sme sa aj v online priestore veľmi snažili poskytnúť im čo najviac informácií z klinickej praxe.
Čo vás na práci gynekológa a pôrodníka najviac teší?
V gynekológii a pôrodníctve sa zaoberám najmä materno-fetálnou medicínou, čo je špecializovaná komplexná starostlivosť o matku a plod. V rámci tejto problematiky sa tiež venujem aj prenatálnej diagnostike. Okrem toho robím prakticky hlavne laparoskopickú gynekologickú chirurgiu. Najviac sa cítim doma na pôrodnej a operačnej sále. Ambulantná časť je pre mňa menej zaujímavá. Považujem ju ale za veľmi dôležitú.
Ako vyzeral váš najkrajší deň v nemocnici a čo bola pre vás naopak najťažšia skúsenosť?
Najkrajšie dni boli určite tie, keď som priviedol na svet moje deti. Náročné stavy zažívame v gynekológii a najmä v pôrodníctve pomerne často, keďže ide o urgentný medicínsky odbor. Pôrod je najnebezpečnejším obdobím v živote ženy, najviac žien na svete zomrie práve pri pôrode a pri včasnom šestonedelí.
Vzhľadom na to, že naša klinika patrí medzi najväčšie na Slovensku, prirodzene sa stretávame aj s veľkým počtom komplikácií. Tímovou spoluprácou sa nám darí riešiť aj tieto ťažšie situácie. Všetci zdravotníci zo seba každý deň dávame maximum energie, aby sme ochránili životy a zdravie žien.
Čo vnímate ako svoj najväčší úspech?
Všetky dobré veci vnímam hlavne s pokorou. Úspechom je pre mňa každá správne odliečená pacientka. Za úspechom treba hľadať množstvo práce, energie, odriekania, ktoré som obetoval, aby z toho následne mohli profitovať pacientky. A preto si veľmi vážim každého človeka, ktorý dosiahol nejaký úspech. Ja osobne za ním vždy vidím to množstvo práce.
Aké sú vaše ďalšie kariérne plány?
V medicíne sa všetko veľmi rýchlo mení a modernizuje. Je preto nevyhnutné držať krok s najnovšími diagnostickými a liečebnými postupmi. Okrem toho sa chcem ďalej snažiť dobre pracovať aj na mojej alma mater – Lekárskej fakulte UPJŠ a dosiahnuť inauguračné konanie na profesora.
Čím relaxujete po náročnom dni?
Veľmi rád relaxujem športom, ako je futbal, bicyklovanie a lyžovanie. Rád by som mal na to viac času.
Čo by ste dnes urobili inak ako v minulosti?
Je dôležité žiť pre súčasnosť, zmieriť sa so svojou minulosťou a nestrachovať sa o budúcnosť. A najmä sa nenechať ovládať svojím egom. To všetko si človek uvedomí až v určitom veku.
Čo by ste poradili dnešným študentom medicíny a začínajúcim lekárom?
Venovať sa popri štúdiu čo najviac praktickým veciam, vedeckým prácam, stážam, aby nazbierali čo najviac skúseností a zručností. Za najpodstatnejšie však považujem milovať medicínu a mať ilúzie, o ktoré nás oberá len náš vek.
Najviac ma mrzia študenti, ktorí študujú medicínu, pričom nevedia povedať, aký je ich cieľ, čo by chceli v medicíne robiť. S takýmito študentmi si nerozumiem a toto moje presvedčenie ma nikdy neopustí.
Lekár musí mať veľmi silný vzťah k medicíne, aby prekonal mnohé úskalia, s ktorými sa vo svojom profesionálnom živote stretne. To najviac, čo môže dať učiteľ svojim študentom, je najmä vlastný vzor a nadšenie pre prácu, ktorú vykonáva.
Zdroj: Nemocnica AGEL Košice-Šaca