Roky bol vnímaný ako zástupca menšinového športu, ktorý síce dosahuje pekné výsledky, no ostáva v tieni mediálne zvučnejších osobností. Skejtbordista Richard Tury obetoval svojim snom čas i zdravie, trpezlivo cibril náročné triky a zarobené prémie míňal na ďalšie cesty za pretekmi po celom svete.
V čase svojich začiatkoch na sídlisku Ťahanovce hrával počítačovú hru Tony Hawk Pro Skater a sníval o tom, že raz zvládne podobné triky ako jeho americký idol. Rozhodnutie Medzinárodného olympijského výboru z roku 2016 o zaradení skateboardingu do programu najprestížnejšieho športového podujatia v ňom zasiahlo semienko novej výzvy – stať sa prvým Slovákom, ktorý sa predvedie na doske pod piatimi kruhmi. Olympijskú premiéru tohto športu v roku 2020 v Tokiu ešte nestihol, do Paríža sa už ale kvalifikoval. A to ešte netušil, že sa mu v pretekoch pri Seine podarí ako jedinému Európanovi prebojovať až do finále, v ktorom bude siahať na medailové pódium.
Cenný kov napokon 31-ročnému Košičanovi ušiel, no aj piatym miestom vyvolal na Slovensku skejtbordový ošiaľ a dozvuky historického úspechu pociťuje do dnes. V rámci celoslovenskej ankety Športovec roka skončil piaty a v rodnom meste sa dočkal pocty najväčšej. K trom umiestneniam v TOP 10 ankety Športová osobnosť Košíc pridal aj pozíciu absolútneho víťaza.
„Pre mňa to bol naozaj šok,“ priznal s úsmevom Richard Tury počas nášho rozhovoru zvierajúc trofej z dielne akademického sochára Jána Leška. „Osobne sú pre mňa viac štvrté miesta Anny Karolíny Schmiedlovej a Zuzany Paňkovej. Teší ma, že ma ocenili takto vysoko. Predtým som získal tri menšie sošky za miesto v Top 10 a teraz prišlo absolútne prvenstvo. Veľmi si to cením.“
Rok 2024 mu priniesol viaceré špičkové umiestnenia v rámci Svetového pohára, víťazstvá na pretekoch v Tokiu a vo Valencii, ako aj 4. miesto zo svetového šampionátu v Ríme. Pomyselnou korunkou jeho výkonov bolo ale práve spomínané vystúpenie pod Eiffelovkou.
„Najradšej spomínam na samotné finále. Prišla sa na mňa pozrieť veľká slovenská výprava na čele s prezidentom. V tých pretekoch som ukázal všetky tie roky prípravy a vyšlo mi to krásne. Keď si na to spomeniem, tak mám ešte stále zimomriavky,“ spomína s radostnou nostalgiou v hlase Tury na vlaňajšiu olympiádu. Dejiskom pretekov v skateboardingu bolo ikonické námestie Place de la Concorde.
„Vybudovali tam pekný areál v peknom prostredí. Ja som bol predtým v Paríži mnohokrát a viac ako samotné mesto som si tak užil olympijskú dedinu. Niečo také som zažil prvýkrát a každý deň som tam prežíval s otvorenými ústami. Prvýkrát v živote som si užíval 24-hodinovú jedáleň a nonstop ponuku jedla. Viackrát som sa tam vybral aj v noci a potlačil som stres dobrou stravou. Prvých pár dní ma to oberalo o sústredenosť na skejtboarding, ale ja som si to naozaj užíval. A keďže nám kvôli počasiu preložili súťaž, olympijský pobyt bol napokon o čosi dlhší, ako sme pôvodne plánovali,“ zaspomínal si na Paríž jeden z hrdinov slovenskej výpravy. Za piate miesto získal od SOŠV prémiu vo výške 18 000 eur. Okrem nej si však domov priviezol viaceré spomienkové suveníry a zážitky na celý život. „Mojim najkrajším suvenírom je doska z finálovej jazdy. Tú som si poctivo odložil a ak raz bude nejaká Sieň slávy slovenského skateboardingu, tak ju tam ochotne venujem. Ak dovtedy nevyschne,“ rozosmial sa skejter, ktorý sa nikdy na nič nehral. Po olympiáde ostal rovnakým chalanom v šiltovke, akým bol aj predtým. „Klamal by som však, ak by som tvrdil, že mi olympiáda nezmenila život. Náš šport sa dostal do povedomia, pribudlo mi pár sponzorov. Veľmi ma teší záujem o budovanie nových skejtparkov a niekoľko miest ma oslovilo s tým, že by sa radi poradili pri ich budovaní. Toto sú skvelé veci.“
To, že je úspech pominuteľný a podstatné bude pretaviť ho aj do budúcnosti, vedia Rišo i jeho brat Juraj. Ten je šéfom sekcie slovenského skateboardingu a obaja vedia, že základom progresu mladých športovcov sú podmienky. Oni sami ich dokonalé nemali, no v posledných rokoch robia všetko preto, aby sa to zmenilo. Medzi najviditeľnejšie ovocie ich úsilia patrí novučičký skate park, ktorý vznikol pod mostom na sídlisku KVP.
„Som veľmi rád, že vznikol takýto park a teraz po dokončení druhej etapy to už vyzerá ako niekde v zahraničí. Pribudlo tam workoutové ihrisko a samotné prekážky sú super. Teším sa, že už 21. júna tam zorganizujeme Cassovia Skate Cup. Pred koronou sme ho s bratom organizovali pred Kulturparkom, teraz si užijeme nové priestory. Určite pritiahneme aj skejterov zo zahraničia a ľudia sa teda majú na čo tešiť,“ vyslal R. Tury pozvánku na tohtoročný skejterský bonbónik v metropole východu. Domáce preteky si určite užije, no ako hovorí, viac ako miesto pretekov rieši samotné typy prekážok. „A musím povedať, že tento košický skatepark ich má dosť ťažké. Podieľal som sa na jeho návrhu a stále sa s ním zoznamujem. Vždy si ho dokážem užiť a dovolím si povedať, že to miesto pod mostom dostalo vďaka skateparku úplne nový život.“
Jedinou športovou pomôckou skejterov sú ich skejty. Pretekár Turyho formátu ich za sezónu spotrebuje 30 až 40. „Kedysi som menil skateboardy aj po troch dňoch, teraz to robím tak raz za dva týždne. Keď mi doska vyhovuje, tak sa ju snažím nemeniť.“
„Opotrebované“ dosky predstavujú cenné úlovky pre zástupcov mladej skejterskej generácie. Tá je našťastie čoraz početnejšia a výrazne tomu napomohol i parížsky výsledok. „Keď som sa vrátil z Paríža do Bratislavy ako prvý olympionik, tak to bolo šialené. Ľudia ma spoznávali a pýtali si podpisy. Podobné to bolo potom v Košiciach. Raz som cestoval autobusom a bola tam moja fotka. Zrazu ma niekto spoznal a gratuloval mi. Niečo také som pred olympiádou nikdy nezažil. Deti chcú podpisy na skejty a ak dokážem motivovať novú generáciu, tak som iba rád.“
Šikovných nasledovníkov je podľa Riša viacero. V otázke mien, ktoré by ho však mohli v blízkych rokoch nahradiť na svetovej scéne, je však nateraz opatrný. „Sú tu kvalitní jazdci, ktorí sú mladší ako ja. Majú kvalitné triky, ale ešte im chýbajú skúsenosti a možno tomu neobetujú toľko čo ja. Verím, že niekto prerazí, ale dostať sa na olympiádu je naozaj náročné a rovnako ťažké je dokázať sa týmto športom živiť.“
Turymu sa to našťastie darí už niekoľko rokov. „Zo skatebordingu sa vyžiť dá, ale človek tomu musí dať všetko a musí mať výsledky. Na jednotlivých súťažiach je až 150 pretekárov a úzku špičku tvoria dvadsiati, ktorí dokážu robiť nejaké iné triky. A práve tí sa dokážu skatebordingom živiť. Niekto sa vydal cestou súťaží, iní si našiel sponzorov a žije z nakrúcania videí. Ja som si vybral tú súťažnú cestu.“
Zo svojej cesty neplánuje zísť ani po úspešnom roku 2024. Práve naopak – novou výzvou sú každé ďalšie preteky a ďalším ultimátnym cieľom je olympiáda v Los Angeles 2028.
„V Paríži bol z 22 účastníkov najstarší Kanaďan, ktorý mal 38 rokov. Niektorí Japonci končia po tridsiatke, iní vydržia dlhšie. V mojom prípade bude kľúčové zdravie a podstatné bude samozrejme opäť zbierať body do kvalifikácie. Osobne verím, že sa objavím aj v Los Angeles. V rámci olympijských kvalifikácií som zatiaľ skončil najvyššie na štvrtom mieste a mojou osobnou snahou je teda skúsiť dostať sa aj do prvej trojky. Som si istý, že s výkonom v Paríži by som bol predtým v top trojke na mnohých podujatiach. Motivácia mi teda nechýba. Stále mám svoje sny,“ uzavrel Richard Tury, skejter, ktorého telo je posiate jazvami a plné titánu. O pády a zranenia nemal nikdy núdzu, no každé z nich ho posunulo na úroveň, ktorú nedosiahol žiadny iný slovenský reprezentant tohto športu.