Takúto sezónu zažil naposledy v doraste. Dvadsaťdeväťročný reprezentačný útočník Libor Hudáček má za sebou excelentný ročník, počas ktorého polámal hneď niekoľko rekordov.
Odchovanec hokeja na Spiši nasúkal v drese Liberca 31 gólov a obral tak Martina Barteka o strelecký rekord týkajúci sa legionárov českej extraligy. Okrem toho predviedol aj najúspešnejšiu streleckú sezónu v klubovej histórii „bielych tigrov“ a so 60 bodmi v 50 zápasoch prekonal aj legionársky rekord Mareka Urama (57 bodov zo sezóny 2000-01). Len veľmi tesne odolal aj klubový rekord legendárneho Petra Nedvěda, ktorý získal v sezóne 2011-12 iba o jediný bodík viac.
Libor, ako ste na tom momentálne? Máte už po návrate z Liberca po povinnej karanténe?
Áno, karanténa mi už vypršala v piatok. Naďalej však ostávam doma. Necítim sa totiž zdravotne stopercentne a mám teda ďalej takú svoju karanténu. Mne sa to stáva pravidelne. Keď po sezóne telo vypne, tak príde nejaký choroba. Už som si na to zvykol.
Ako ste teda prežívali nútený pobyt medzi „štyrmi stenami“?
Trochu nadnesene môžem povedať, že sme sa dva týždne vybaľovali a postupne sme upratovali veci, ktoré sme si priviezli z Liberca. Mali sme veru čo robiť a tak to voľno padlo celkom vhod.
Naznačuje také rozsiahle sťahovanie definitívny koniec účinkovania v Liberci?
S predstaviteľmi klubu sme rokovali o novej zmluve, ale nedopadlo to podľa mojich predstáv. Je to teda asi uzatvorené.
Po takej parádnej sezóne by sa však aj patrilo posunúť sa do ešte lepšej ligy. Cítite to tak?
Určite. Táto sezóna mi naozaj vyšla a chcel by som to využiť. Posunúť sa po hokejovej i platovej stránke.
Bude to KHL?
Určite by som nebol proti. Okrem KHL ma však láka aj Švajčiarsko.
Existuje aj šanca na odchod za bratom Julom do moskovského Spartaka?
Šanca určite je, ale to je na agentovi a ich skautingu. Ja by som si zahral s bratom veľmi rád, veď sa nevidíme celý rok a bolo by to spestrenie. Nepoznám však ich plány a chcieť ma musia v prvom rade oni.
Situácia v KHL sa však komplikuje. Skončil Vladivostok, problémy má Chabarovsk. Cítite, že v prípade zníženia počtu klubov bude snaha dostať sa do tejto súťaže ešte náročnejšia?
Určite je to tak. Hráči z týchto klubov budú chcieť zamieriť do iných a vznikne pretlak. Táto situácia nastala bohužiaľ v zlej dobe, ale my s tým nenarobíme nič. Môžeme sa iba správať zodpovedne a prispieť k tomu, aby sme sa čím skôr vrátili k slobodnému životu.
Tak ako ste už spomenuli, táto sezóna bola z vášho pohľadu mimoriadne vydarená. Dá sa nazvať životnou?
Stále to môže byť aj lepšie, stále môžete premeniť viac šancí. Som však určite spokojný. Pred sezónou som si dal za cieľ 60 bodov a to som splnil. Podstatné však je, že sme splnili aj tímový cieľ a získali sme Prezidentský pohár. Škoda, že sezóna nepokračovala, pretože sme mali ešte jeden cieľ a ten bol hlavný. Prvoradé je však zdravie.
Česi držali sezónu pri živote dlhšie ako Slováci. Verili ste v to, že sa situácia zlepší a tento ročník dohráte?
Mne bolo od prvej chvíle jasné, že to dopadne takto. Epidémia prišla a začalo to byť horšie a horšie. Hovorilo sa o možnosti hry bez divákov, ale pribúdali opatrenia zo strany vlády a už to bolo bez šance. Som rád, že sa rozhodli správne, pretože by sa to naozaj nedalo. Sme sklamaní, ale bolo to dobré rozhodnutie.
Ako si vysvetľujete výrazné strelecké oživenie? Stačilo poslúchnuť zdanlivo jednoduchú radu a strieľať viac na bránku?
To bolo určite základom. Začal som viac strieľať, nevymýšľal som. Ďalším faktorom však bolo, že ma určili za zakončovateľa v presilových hrách. Určite som vyspel aj po fyzickej a mentálnej stránke. Padalo mi to už v príprave a cítil som, že to bude dobrá sezóna. Napokon aj bola, no musím priznať, že úvod bol hrôzostrašný. Prvých sedem zápasov som nezískal ani bod a už som si myslel, že ma vyhodia. Potom sa to však otočilo a už to išlo.
Táto sezóna je minulosťou, no otázna je aj budúca. Už v auguste by sme mali doma zabojovať o olympiádu. Veríte, že sa tak stane?
Neverím. Bohužiaľ, ale situácia tomu nenasvedčuje. Na 99 percent podľa mňa padne aj to. Padli už aj väčšie podujatia a v neskoršom termíne. Hokej potrebuje aj prípravu na ľade. My sa môžeme chystať na suchu, ale neviem si predstaviť, že by nás pustili na ľad pár týždňov pred takým dôležitým turnajom. Potom by sa mohlo pokojne stať, že by postúpilo aj to papierovo najslabšie mužstvo. Nevidím to teda ružovo. Bodaj by som sa však mýlil a veci by sa zlepšili.
Autor: KOŠICE ONLINE