Gymnazista Kristián Tomčo má len osemnásť rokov. V novembrových komunálnych voľbách bol zvolený za poslanca mestskej časti Košice – Pereš. Od voličov získal 310 hlasov, čím sa stal tretím najúspešnejším kandidátom.
Prečo ste sa rozhodli kandidovať v komunálnych voľbách na post poslanca mestskej časti Košice – Pereš?
Bolo to rozhodnutie z týždňa na týždeň, aj keď som o tom uvažoval už dlhšie. Verejné dianie sledujem dlho, sledujem ho celé svoje tínedžerské obdobie až dodnes a plánujem ho sledovať aj ďalej. Uvedomil som si, že teraz mám možnosť už aj niečo urobiť, aktívne sa do toho zapojiť a to ma inšpirovalo k tomu rozhodnutiu, že pôjdem kandidovať.
Prečo ste sa rozhodli pre komunálnu politiku?
A prečo nie? Podľa mňa je potrebné niekde začať a možno je niekedy lepšie, keď si človek za život prejde stupienky tej politiky a začne možno úplne na tom základe miestneho zastupiteľstva, potom neskôr možno na nejakom mestskom a až potom možno, keď už je na to vyspelý a má už zabezpečené tie životné podmienky, tak vtedy možno do tej vysokej politiky, lebo má už tie skúsenosti na riadenie vo vysokej politike. Možno by to niekedy aj inak vyzeralo v tej vysokej politike, keby takto ľudia chodili do nej.
Aké boli piliere vašej kampane?
Keď niekto kandiduje, tak začne poukazovať na nedostatky, ktoré obec, mestská časť má. Ja som poukazoval skôr na to, ako by sme to vedeli zlepšiť. Snažil som sa nekritizovať, pretože si myslím, že aj keď to možno niekedy tak vyzerá, tak človek, ktorý je zvolený do verejnej funkcie, tak naozaj sa snaží niečo urobiť. Nie vždy na to má prostriedky, či už finančné, alebo kompetenčné, ale snaží sa niečo urobiť. Vždy sa niečo robí, ale pri voľbách som sa snažil poukazovať na to, čo by sme mohli zlepšiť, čo nemáme. V našej mestskej časti nám toho trošku viac chýba. Nehovorím, že by doteraz nebolo robené, ale možno sa robilo menej, keďže tie finančné prostriedky sú také, aké sú, bohužiaľ.
Ako ste prežívali volebnú noc a ako ste čakali na výsledky volieb?
Nebolo to nič veľké, ani špeciálne, ako to niekedy ľudia vidia v televízii. Bol som sám. Čakal som do 1.30 hod., pretože som mal vo volebnej komisii kontrolórku, ktorú som v noci musel odviezť domov. Čakal som sám doma, naši už spali. Chceli čakať na výsledky so mnou, ale stále sa to preťahovalo, takže potom si išli ľahnúť. V noci som si pustil film a čakal.
Aké ste mali pocity, keď ste sa dozvedeli výsledky?
Sadol som do auta a odviezol som kontrolórku, ktorú sme mali vo volebnej komisii. Boli to fajn pocity, možno to bolo niečo nové, že človek cíti takú zodpovednosť, keďže mu nie málo ľudí dalo hlas z mestskej časti. Nebolo to špeciálne, že by som začal rozmýšľať, že som niečo viac. Som klasický radový študent na našej škole, som normálny človek. Možno vytŕčam z toho radu tým, že mám osemnásť rokov a do niečoho takého som sa pustil, ale vždy som v živote skúšal nové veci. Snažím sa v živote riadiť novými vecami, do ktorých by som sa vedel pustiť.
Ako reagovala vaša rodina na kandidatúru a výsledky volieb?
Pozitívne. Je prirodzené, že sa tešia, ale študijné výsledky musia byť na prvom mieste a potom všetko to ostatné. Napriek tomu, že som bol zvolený, tak stále sú známky prvoradé a potom je ten voľný čas a ten pracovný čas.
Čo plánujete realizovať v najbližšej dobe v mestskej časti Pereš?
Na ďalšom miestnom zastupiteľstve je našou povinnosťou schváliť rozpočet na daný rok. Čo chcem určite presadzovať, bude podpora a organizácia rôznych aktivít a akcií, ako je napríklad Mikuláš, Medzinárodný deň detí či Deň Pereša.
Aké sú vaše vízie na najbližšie štyri roky?
Máme toho veľa, čo by sme chceli zmeniť v našej mestskej časti. Tak, ako som avizoval výstavbu kontajnerového domu, z ktorého by sme chceli urobiť kultúrnu miestnosť. Naďalej podporovať športové aktivity na Pereši, podporovať výstavbu novej infraštruktúry, tiež označenie ulíc. Je toho veľa, čo by sme chceli urobiť, ale pre mňa je podstatné, aby sme nielen ako obyvatelia tejto mestskej časti, ale aby zastupiteľstvo spolupracovalo, najmä my piati poslanci na čele s pánom starostom. Ak je spolupráca, potom sa dá niečo urobiť. Ak sa náhodou dostaneme do toho bodu, že budeme proti sebe bojovať, tak sa nedá robiť nič.
Máte osemnásť rokov, ste maturantom a poslancom mestskej časti Pereš. Máte ešte nejaký voľný čas?
Snažím sa mať voľný čas, aj keď je niekedy naozaj ťažké skĺbiť všetko dokopy, pretože mám veľa iných záujmov. Týždenne sa snažím robiť nejaký šport, takisto navštevujem aj Základnú umeleckú školu v piatky, kedy chodím maľovať obrazy, to je pre mňa taký relax a odreagovanie, hlavne, keď je dobrá partia, viete sa porozprávať o všetkom a vtedy človek vynecháva tú školu, vynecháva tú prácu a všetky tie ostatné záujmy a venuje sa len tej jednej činnosti.
Aké sú vaše plány po úspešnom absolvovaní maturitnej skúšky?
Mojím cieľom momentálne je úspešne zmaturovať a urobiť prijímačky na vysokú školu. Nie som stopercentne rozhodnutý, na ktorú vysokú školu chcem ísť a ktorým smerom sa vyberiem. Moji priatelia vedia o tom, že možno raz by som sa chcel v politike objaviť, ale je to naozaj veľmi ďaleká budúcnosť, pretože na to musí mať človek istú kvalifikáciu a tú určite nezískam ani maturitou, nezískam ju ani vysokou školou, ale až praxou v živote.
Kde sa vidíte o štyri roky?
Na vysokej škole (smiech). Ak budem mať chuť, síl a energiu, tak určite budem znova kandidovať. Záleží od toho, v akej budem situácii, možno skúsim mestské zastupiteľstvo, i keď nebudem mať skončenú vysokú školu, ale mám zopár známych, ktorí nemajú skončenú vysokú školu a sedia v mestských zastupiteľstvách, lebo mladé hlasy sú potrebné, či už je to miestne, alebo mestské zastupiteľstvo a aj samotný parlament. V našom okolí počúvame, že mladé hlasy chýbajú. Mladí ľudia možno práve kvôli tomu odchádzajú, že nie sú vypočuté ich názory a požiadavky, ktoré majú.
Chcete ostať na východe a usadiť sa tu?
Je to veľmi ťažká otázka. Záleží od toho, aká bude situácia, či už to bude situácia z hľadiska školy, či už to budú otázky bývania a zarábania. Plánujem ostať na Slovensku. Počas vysokej školy sa naskytnú možnosti rôznych výmenných pobytov, ale tým, že som zvolený, tak ma to zaväzuje k niečomu a ja si ten záväzok chcem plniť, chcem ho dodržiavať. Môj plán do ďalekej budúcnosti je ostať na Slovensku a robiť niečo pre Slovensko, lebo Slovensko potrebuje mladých ľudí, potrebuje nových ľudí do verejných funkcií alebo do diplomatických funkcií, ale Slovensko potrebuje ľudí a nemôžu odchádzať.
Autorka: JANA TOMAŠKOVIČOVÁ