Je najdekorovanejším slovenským hokejistom posledných rokov. Košický odchovanec Vladimír Dravecký získal v rokoch 2010 a 2011 dva slovenské tituly s materským klubom a to ešte netušil, aká zlatá žatva ho čaká po odchode do Třinca.
V klube z česko-poľského pohraničia hral výraznú rolu pri zisku piatich titulov v rade a po každom z týchto úspechov priniesol prestížny pohár Tomáša Garrique Masaryka aj na rodnú hrudu.
„Som veľmi rád, že sa mi to opäť podarilo. Do Grand Bari som doniesol svoj prvý český pohár a verím tomu, že ani tento piaty nebol môj posledný. So spoluhráčmi z Třinca urobíme všetko preto, aby sme tú krásnu sériu natiahli aj v novej sezóne,“ vyslovil sa 39-ročný útočník tesne predtým, ako predviedol v známom vinárstve vo Veľkej Bare úspešnú sabráž veľkej fľaše barisecca. To následne nalial priamo do pohára a uprostred dozrievajúcich tokajských viníc si tak opäť raz vychutnal slastnú chuť zlatých bubliniek.
Ako špeciálny obrus pod pohár poslúžil rovnako špeciálny dres s číslom 600. To symbolizuje okrúhlu hranicu zápasov, ktorú prekonal v uplynulej sezóny českej extraligy.
„Prvý titul v Grand Bari som oslavoval s dresom za 300 zápasov, teraz ich mám 600. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť, ale končiť sa nechystám a čas ukáže, či sa sem raz vrátim aj s dresom za 900 stretnutí. Verím tomu, že pár sezón ešte v Třinci pridám a so svojou kariérou budem spokojný,“ pousmial sa Dravecký.
Hokejisti Třinca vyrovnali piatimi titulmi v rade historický rekord Vsetína. Na zlaté konce sezón sú zvyknutí, no ako skúsený Košičan poznamenal, práve tento úspech sa rodil najťažšie.
"Každý titul je pre mňa vzácny a prežíval som ho intenzívne. Zo športového pohľadu bol však tento piaty najťažší. Do play-off bolo šialené. Proti Sparte sme vyrovnali sekundu pred koncom a potom sa rozhodovalo v predĺžení siedmeho zápasu. Rovnako zložitá bola finálová séria s Pardubicami. Opäť sa však raz ukázali mentalita a víťazná povaha nášho tímu. Pre mňa je cťou možnosť pôsobiť v takom klube," vyznal sa účastník štyroch majstrovstiev sveta.
Oceláři majú na svojich dresoch draka a často tak vyhlasujú, že majú dračiu silu. O tom, že to nie je iba fráza, svedčí aj schopnosť zvládať kľúčové zápasy.
"My nikdy nepochybujeme," zdôraznil "Dravec". "Stále veríme v naše schopnosti a silu našej organizácie. Našim mottom je, že sa nikdy nevzdávame a bojujeme do konca. Majstrovské tituly sú našou drogou. Ak ten pohár získate raz, chcete ho opäť. Tak tomu bude aj v budúcej sezóne."
V nej sa už ale budú musieť Oceláři zaobísť bez svojej veľkej osobnosti Daniela Voženílka. Ten si to totiž po zisku titulu majstra sveta nasmeroval do švajčiarskeho Zugu.
"Vožuch" je špecifický hráč. Je to v prvom rade výborný človek so správnym charakterom. Veľmi som mu prial ten titul majstra sveta a nahradiť ho nebude ľahké. Prišla však náhrada a my starší urobíme všetko preto, aby k nám zapadli nové posily bez problémov," ubezpečil Dravecký. O motiváciu má podľa vlastných slov postarané a titulov sa ešte neprejedol. "Po každom titule myslím na ďalší. Som vďačný za to, že sa mi vyhýbajú zranenia. Stále túžim víťaziť a to ma ženie dopredu."
Zlatý pohár T.G. Masaryka už držal nad hlavou toľkokrát, že ho pokojne môže označiť za svoju osobnú rekvizitu. V kufri svojho auta ho vozí častejšie ako batoh s výstrojom.
"Prvé roky to bolo hlavne o oslavách, v tých ďalších sa snažím vychádzať v ústrety každému, kto prejaví záujem. S pohárom som bol na množstve školských besied či v domovoch seniorov. Teraz to už beriem tak, že sa snažím o radosť podeliť aj s inými a dopriať ten titul každému, koho to poteší," poznamenal Dravecký na margo množstva príjemných akcií s cennou trofejou.
V Třinci plánuje zotrvať, pokiaľ tam o neho bude záujem. Fanúšikovia košického hokeja však stále nestrácajú nádej, že svoju bohatú kariéru raz ukončí tam, kde ju pred vyše dvadsiatimi rokmi začínal. So športovým manažérom HC má skvelý vzťah a Gabriela Spilara pozval aj na pohárovú návštevu Tokaja.
"S Gabim to môžeme prediskutovať pri pohári dobrého vínka. Tak ako som však povedal, z Třinca sa tak skoro odísť nechystám," uzavrel so širokým úsmevom Vladimír Dravecký.