Od postavenia budovy dnešnej kaviarne Slávia čoskoro uplynie už 120 rokov, počas ktorých prežila niekoľko zmien štátnych a aj politických útvarov. Prevádzkovatelia podniku však za každých okolností dokázali zachovať vysokú úroveň poskytovaných služieb. Začítajte sa do zaujímavých dejín kaviarne Slávia a jej predchodcov.
Na mieste kaviarne, dnešnej Hlavnej 63, stál jednoposchodový meštiansky dom, v ktorom od polovice 19. storočia fungoval Schiffbeckov hotel. Ten v roku 1879 zdedil Matej (Mathias) Schiffbeck, ktorý sa ale hotelierstvu nechcel venovať, a tak ho začal prenajímať.
V poslednej dekáde 19. storočia podnik postupne upadal. Vtedy sa objavil košický podnikateľ a pivovarník Konštantín Bauernebl, ktorý hotel odkúpil a následne ho nechal zbúrať. Na jeho mieste bola postavená ešte v tom istom roku moderná secesná budova s luxusným hostincom na prízemí a dvoma poschodiami bytov. Projektantom stavby bol Július (Gyula) Répászky a projekt realizovali bratia Jakabovci – Arpád a Gejza.
Projektanti budovy sa inšpirovali viedenskou secesiou, o čom svedčí viacero ozdobných prvkov na fasáde budovy – geometrizujúce členenie fasády, rastlinná a figurálna ornamentika, najmä s výjavmi pivovarníctva. Medzi oknami prvého a druhého poschodia a na atikách sa nachádzajú farebné mozaiky, ktoré boli vytvorené z keramického obkladu. Na strednej atike je znázornený kľačiaci muž, ktorý načiera sladový mok do džbánu pre rímsku bohyňu úrody Ceres.
Na ľavej atike nájdeme zajaca symbolizujúceho šikovnosť a prefíkanosť, na pravej kohúta, ktorého charakterizuje pilnosť a bojovnosť. Ďalšie motívy sú umiestnené na medziposchodí fasády – divé kačice, labute a bociany. Dekoráciu fasády na stranách doplňujú pozdĺžne plastiky viniča a chmeľu. Interiér objektu vhodne dopĺňajú dodnes rozmerné okná s estetickým výhľadom na budovu divadla.
Počas obdobia rokov 1900 – 1918 vystriedal nový podnik viacero majiteľov, rovnako tak aj názvov. Prvým nájomcom priestorov na prízemí budovy bol František (Franz, Ferencz) Schubert, ktorý 6. novembra slávnostne otvoril hostinec (reštauráciu s pivárňou) s názvom Schubert vendéglője (Schubertov hostinec). Čoskoro však hostinec nahradila kaviareň a z ďalších názvov spomenieme Berger kávezó (Bergerova kaviareň) či Royal – neskôr Grand cafe Royal.
Kaviareň bola centrom pánskej spoločnosti a hojne navštevovaná aj zábavychtivými cudzincami počas pobytu v meste. K dispozícii boli chicagské biliardové stoly, studený bufet, domáce i zahraničné periodiká. V kaviarni si návštevníci mohli pochutnať na zmrzlinách a ľadovej káve pri večerných koncertoch cigánskej kapely. Vystupovali tu pravidelne známi primáši Július (Gyula) Rácz, Vojtech (Béla) Illés či Ján (János) Orgován, ktorého v kapele doprevádzali skvelí muzikanti z Budapešti.
Po vzniku prvej Československej republiky sa kaviareň od roku 1919 fungujúca pod názom Slávia stala stredobodom príslušníkov vyššej československej spoločnosti pobývajúcich v Košiciach. Názov Slávia bol značne rozšíreným názvom kaviarní v období ČSR, môžeme konštatovať, že každé väčšie mesto malo svoju Sláviu. Určite nebolo náhodou, že v Košiciach bola takto pomenovaná kaviareň, ktorá bola najlepšiou v meste.
Aj počas rokov 1918 – 1938 priestory kaviarne pomerne často striedali majiteľov. V druhej polovici 20. rokov tu bola tiež zriadená jedáleň Slávia. V roku 1928 sa jedáleň opisuje ako obľúbené miesto posedenia študentskej mládeže. Ponuka pozostávala prevažne z jedál českej kuchyne a bola podávaná za relatívne nízke ceny.
Počas vojnových rokov 1939 – 1945, kedy boli Košice pričlenené k Maďarskému kráľovstvu, jej bol prinávratený názov Royal. V tomto období sa po prvýkrát objavujú plány o prestavbe kaviarne na obchodný dom. Po vojne sa kaviarni vrátil názov Slávia a ostala populárnym miestom, kde hostia chodili za dobrou náladou, hudbou, tancom, pričom sa darilo zachovať nízke ceny a vzornú obsluhu. Spočiatku bola pod národnou správou, v roku 1947 Grand kaviareň Slávia vykazovala ročný obrat tri milióny korún a zamestnávala vyše 20 zamestnancov.
V roku 1948 došlo k znárodneniu domu Bauerneblovcov a následne bola prerušená prevádzka kaviarne a reštaurácie. 6. decembra 1948 sa v týchto priestoroch otvoril obchodný dom pod názvom Hornád, ktorý patril pod národný podnik Slovenské obchodné domy. Po tom, čo v roku 1953 otvorili obchodný dom v Andrássyho paláci, tento zrušili.
Výmerom JNV (Jednotného národného výboru) v Košiciach zo dňa 26. marca 1954 bol dom pridelený Reštauráciám a jedálňam n.p. a plánovalo sa znova otvoriť kaviareň a v zadnej časti domu vináreň. V druhej polovici 50. rokov prešla budova generálnou opravou a 1. mája 1957 tu bola otvorená kaviareň, bar a reštaurácia Slávia. V 60. rokoch sa Slávia pričlenila a bola súčasťou Levočského domu, kde bolo sídlo spomínaného podniku Reštaurácie a Jedálne.
V roku 1982 bola budova vyhlásená za kultúrnu pamiatku a neskôr preklasifikovaná na národnú kultúrnu pamiatku. V 90. rokoch prebehla na Slovensku reštitúcia, v rámci ktorej bol objekt predaný a posledný majiteľ ju komplexne zrenovoval a rozšíril o hotelovú prevádzku.
Budova sa v očiach širokej verejnosti stala známa aj vďaka hudobnej relácii Slovenskej televízie Kaviareň Slávia, ktorá sa natáčala v jej interiéroch. Po roku 2010 bola prevádzka načas prerušená, no v roku 2015, teda na 115. výročie postavenia objektu znovuotvorená a my si tak jej secesnú atmosféru pri dobrej káve vychutnávame aj v súčasnosti.
Autor: Mgr. Peter Anna – Archív mesta Košice