Najväčšiu súkromnú zbierku Budhu vlastní Rožňavčan (rozhovor + podcast)

VýchodĽudsKE

Ladislav Hlavács však nie je jediný, Gemer môžeme pokojne označiť za centrum zberateľstva.

Zberateľská vášeň sa nám možno spája s detstvom. Každá generácia si prešla inou mániou, albumy zdobili známky, hokejové kartičky, pogy, nálepky z lízaniek či iné skvosty popkultúry. Niektorým zberateľský cit neutíchne ani nástupom dospelosti. Po príklad nemusíme chodiť ďaleko. Rožňavčan Ladislav Hlavács vlastní zbierku, ktorá je jedinečná nielen na Slovensku, ale aj na svete. Mince ani známky však nečakajte. Je to oveľa netradičnejšie. 

Foto
Ladislav Hlavács s najmenšími soškami Budhu počas rozhovoru v Rádiu Košice / RÁDIO KOŠICE

Určite ste už u niekoho zahliadli obraz meditujúceho Budhu a vôbec to nemuselo súvisieť s budhizmom. Bez ohľadu na náboženstvo sa stal akýmsi komerčným symbolom šťastia. Vedeli ste však, že nie každá soška Budhu môže zabezpečiť blahobyt? Aj takéto zaujímavosti nám prezradil Ladislav Hlavács.

Ladislav, kedy sa začala vaša zberateľsko-budhistická cesta?

Začalo sa to v roku 1995, od známych som vtedy dostal prvú sošku, bolo to na nejakej oslave. Dostal som ju so slovami: Tu máš jednu sošku, môžeš si ich zbierať. Vtedy som to nepovažoval za niečo extra, ale časom sa tá soška hodila sem, hodila sa tam. Niekto zbieral sloníkov, mne sa zapáčili budhovia, za jedným prišiel druhý, tretí, desiaty, dvadsiaty a už to naberalo na obrátkach.

Vaša zbierka je jedinečná, má niekoľko NAJ, je to najväčšia súkromná zbierka na Slovensku, v Európe, ale aj na svete. Zatiaľ väčšia súkromná zbierka budhov nebola registrovaná. Ako je to možné? Veď budhizmus je jedno z troch najrozšírenejších svetových náboženstiev. Čakala by som to v Tibete, na Srí lanke, v Číne... Ale Rožňava? Nič proti.

Samozrejme, hľadali sme aj na internete, bádali sme všade, ale nikde sme nenašli takúto registrovanú súkromnú zbierku. Ak budete chodiť po múzeách, niekde v Číne, Indii, Nepále, v chrámoch nájdete neskutočné množstvo budhov. Ale čo sa týka súkromnej zbierky, žeby ju niekto držal doma, tak ako ja, niekde v poličkách, to sme sa nedopátrali. Dva rekordy z Indie sú platné, že mám najväčšiu súkromnú zbierku na svete.

Aj sa poznáte a stretávate s nejakými inými zberateľmi Budhu?

Bohužiaľ, nenašiel som nikoho na svete, kto by bol zberateľ sošiek Budhu v takom veľkom merítku, ako ja. Samozrejme, u niekoho doma nájdete päť, desať kusov Budhu, ale nad sto kusov, zatiaľ nepoznám nikoho, s kým by som si vedel merať tieto rekordy a stále ich zvyšovať. Jedinú zbierku, ktorá bola tej mojej podobná, som odkúpil. Bola z Bratislavy, asi 130 kusov sošiek Budhu, jej majiteľovi som prisľúbil, že táto zbierka bude súčasťou tej mojej, že ju nikdy nepredám. Tým je moja zbierka na Slovensku jedinečná a na svete takisto.

Foto
Ladisavov byt zdobia stovky sošiek Budhu, najradšej by im našiel stálu expozíciu / LH

Koľko ich aktuálne máte? To číslo sa asi pravidelne navyšuje.

742 kusov.

Wau. To si všetko asi evidujete, presne viete, ktorá je odkiaľ?

Áno, každý kus mám odfotený, všetky sú aj na Facebooku, či už mojom súkromnom profile, alebo fanúšikovskej stránke Zberatelia čohokoľvek. Okrem toho máme s povolením slovenských rekordov stránku Slovenské rekordné zbierky, kde hľadáme majiteľov súkromných zbierok nielen tu, v okolí Rožňavy, Košíc či východu, ale celého Slovenska. Tam môžu tiež prezentovať svoje zbierky, tak ako my.

Z akých kútov sveta máte sošky a ako to vlastne funguje?

Začína to výmenou, ja však nerád dávam niečo zo svojej zbierky, keďže je založená na množstve. Veľa ľudí si myslí, že tieto kusy sa dajú vymeniť. S ťažkým srdcom by som ja nejaký kúsok vymenil alebo dal zo svojej zbierky. Samozrejme, každý kus, ktorý sa ku mne dostane, už moju zbierku neopustí. Musel by sa rozbiť alebo by mi ho museli ukradnúť.

Všetky kusy, ktoré mám, sú buď z nejakých inzertných portálov, kde som ich odkúpil za nejakú symbolickú cenu. Kúpiť to za reálne obchodné ceny je pre mňa nemožné. To by už boli stovky tisíc eur. Ľudia, ktorí ma poznajú, mi nosia sošky z dovoleniek. Je to Čína, Nepál, India, Srí Lanka, Maurícius a ďalšie destinácie.

Z akých materiálov bývajú sošky Budhu? Predstavujem si alabaster, sadru, možno kameň?

Alabaster, keramika, sadra, to, čo človek bežne pozná. Pri zbierke, akú mám ja, je však tých materiálov oveľa viac. Ja už sám pátram po iných materiáloch. Na objednávku mi vyrobili napríklad Budhu z včelieho vosku. Môj posledný úlovok je iba 5 cm soška taktiež z včelieho vosku, je veľmi krásna.

Tak mením otázku, aký najdivnejší materiál máte?

Ani by ste neverili, ale je to soška z marcipánu, takého, akým sa zdobia torty pre deti. Urobila to pre mňa jedna rožňavská cukráreň. Mám aj plyšového Budhu, to som dostal na Vianoce od dcéry, je to napodobenina Budhu, ktorú vyrába jedna britská nadácia pre maličké detičky, aby mali pocit, že je niekto pri nich. Je celá z plyšu a vo vnútri je rolnička, aby to dieťa nielen hmatovo, ale aj sluchovo počulo, že je niekto pri ňom. A na tohto Budhu sa má naviazať. Mám už aj háčkovaného Budhu, aj z betónu, dreva, fúkaného skla. Materiál je veľmi rozmanitý.

Foto
Posledná údržba trvala majiteľovi zbierky dva dni / LH

Máte aj titul za najmenšiu sošku, dá sa vôbec vidieť? 

Prvá najmenšia soška Budhu mala 10 mm, druhá bola 7mm, najmenší drobčekovia, ktorých mám, tých je deväť a ten najmenší je aj zapísaný do Slovenskej knihy rekordov. Najmenšia soška v zbierke je teda veľká ako zrnko ryže a má len 4,62 mm.

Kde to, prosím vás, skladujete a kto na tom utiera prach?

S touto otázkou sa často stretávam a zaujíma to hlavne ženy. Samozrejme, že sa o to starám ja, zbierky sa okrem mňa nemôže nikto dotýkať, rodinní členovia keď idú okolo, tiež len opatrne. Naposledy, keď som ju čistil, trvalo to dva dni. Nedá sa to dať do vitríny, sošky sú už tak natesno. Popravde, hľadám nejakého mecenáša, aby sme to vedeli niekde vystaviť, pokojne aj ako stálu expozíciu. Oslovil som už aj múzeá, Rožňavu, bohužiaľ, zatiaľ sme sa nikam nepohli.

V Rožňave existuje aj neformálne Združenie zberateľstva hocijakých predmetov. Čo všetko tam nájdeme?

Bohužiaľ, kvôli koronavírusu sme teraz dva roky nevystavovali. Naposledy sa nám to podarilo v roku 2019. Celá akcia sa niesla v duchu najväčších zbierok na Gemeri. V Baníckom múzeu v Rožňave sa nás tam stretlo päť zberateľov vrátane mojej zbierky sošiek Budhu. Okrem toho tam bola zbierka hrnčekov, náprstkov, reklamných pier, atypických pier, kávových lyžičiek a telefónnych kariet. Okrem toho, len 30 km od Rožňavy. je v Dobšinej vytvorené oficiálne múzeum, najväčšia zbierka mobilných telefónov na Slovensku.

A vy máte blízko aj k budhizmu alebo je to náhoda?

Skôr je to náhoda. Samozrejme, človek sa snaží si niečo z toho zobrať, dodržiavať, čo sa týka životného a bytového štýlu. Ale prišla uponáhľaná doba, všetko ide rýchlejšie, či už práca, vývoj, životné doplnky sú už úplne iné... takže je to ťažké skĺbiť s budhizmom, človek by sa musel úplne obrátiť, aby fakt vedel žiť tak, ako Budha niekedy v minulosti.

Ja som sa už stretla aj s tým, že Budha nosí šťastie do domu, naozaj tomu ľudia veria?

Áno, nosí sa to ako darček, dáva sa to do firiem a kancelárskych priestorov, niekto to má doma a verí, že to prinesie blahobyt, šťastie a peniaze. Druhá časť tej legendy však hovorí – nie je to každá soška Budhu. Je to taká, ktorá sa usmieva a sedí na vreciach mincí alebo na niečom podobnom. Ale nie nejaký ležiaci Budha. Ak si ho človek chce kúpiť, je fajn sa opýtať v obchode, kde to predávajú, prípadne si to naštudovať na internete. Aj ja mám doma vyše 700 sošiek a nie každá mi prináša šťastie. 

Komentáre