Matriky sú v rôznych jazykoch, veľakrát písané ručne. Ich obsah je preto nutné študovať precízne.
Vysporiadanie majetku či vypracovanie rodostromu – to sú hlavné dôvody, prečo ľudia žiadajú o výpis z matriky. V Štátnom archíve v Košiciach do nej môžu aj nahliadnuť. Nie každý však s touto knihou vie pracovať. Mnohí sú prekvapení, že to nie je také jednoduché, ako si predstavovali. A zápisom jednoducho nerozumejú.
„Treba si uvedomiť, že jazyk matriky môže byť maďarský, latinský, nemecký a u gréckokatolíkov môže byť azbuka. Treba si uvedomiť, že matrika je písaná ručne. Kým u štátnych matrík sa vpisovali údaje do predtlače, cirkevné matriky sú písané voľne,“ prezradila Katarína Turčanová zo Štátneho archívu v Košiciach s tým, že farár si urobil vlastné kolónky podľa seba.
Bádatelia sa tak veľakrát v čítaní matrík nevyznajú. To však neznamená, že zo štátneho archívu odídu naprázdno. „Bádateľovi pomáhame s čítaním matrík. Orientujeme ho, aby si porovnával slová z tých známych do neznámych slov. Samozrejme, že každý z nás máme v rukopise písmo odlišné. A vtedy väčšinou ide o rozdielne písmeno, ktoré nevieme prečítať, či sa jedná o „r“ alebo o „s“, alebo je to „z“.“
A tak, aby písmo rozlúštili, porovnávajú ťah pera zo známych slov. V mnohých prípadoch sa im až na základe tohto postupu podarí meno v matrike prečítať. Bádatelia sú preto často prekvapení, čo všetko v matrikách nájdu.
„Stáva sa, že nevedeli skutočnosti, že ich predok pochádza z dvojičiek, sú prekvapení z veku rodičov potomkov. Stalo sa nám aj, že otec bol aj cez 50-ročný. Taktiež sme našli jeden jediný zápis, kde otec dieťaťa mal 73 rokov,“ informovala Turčanová.
Dátum narodenia i pokrstenia identický
Zároveň dodala, že bádateľa môže prekvapiť aj skutočnosť, že jeho predok sa narodil slobodnej matke, keďže meno otca nie je v matrike uvedené alebo je tam napísané – otec neznámy. Dokonca sa môže stretnúť aj s tým, že v matrike je uvedený len dátum pokrstenia. Kolónka dátumu narodenia jednoducho chýba.
„Zo skúseností z vyhľadávania matričných zápisov môžem povedať, že matriky z farských úradov okresov Košice - okolie, tam bolo pokrstené dieťa veľmi skoro. Do jedného dňa alebo veľakrát bolo pokrstené ešte v deň narodenia. Takže dátumy sú identické,“ ozrejmila Turčanová.
Avšak stáva sa, že v štátnej matrike, napríklad v košických matrikách, nájdeme zápis o narodení dieťaťa až o mesiac alebo dva. Na návštevníkov ale číhajú aj mnohé nepredvídané okolnosti. Napríklad, istá pani hľadala svoju prababičku, o ktorej vedela na sto percent, že bývala v Čečejovciach. V miestnej matrike ju ale nenašli.
„Musíte rozmýšľať, čo sa mohlo v tom období stať. Pravdepodobne mala rodička ťažký pôrod, a tak ju zobrali do nemocnice v Košiciach, kde aj porodila. Narodenie dieťaťa bolo napísané v košickej rodnej matrike, lebo nemocnica ako miesto matričnej udalosti ohlásila košickej matrike túto udalosť,“ uviedla Katarína Turčanová zo Štátneho archívu v Košiciach.
V prípade, že generácie ľudí žili na jednom mieste, teda v jednej obci, kde bol sobáš, narodenie i úmrtie, je vyhľadávanie veľmi ľahké. Bádateľ totiž vyhľadáva informácie len v matrikách svojej obce. V meste je to už o niečom inom. Tam ľudia prichádzali aj z rôznych iných krajín. Do Košíc prišlo napríklad veľmi veľa Poliakov, Čechov alebo obyvateľov Sliezska, Chorvátska či Srbska. A tam sa už korene hľadajú ťažšie.
Z narodeného urobil mŕtveho
Môžeme tu natrafiť ale aj na rôzne omyly. Napríklad v zázname z rodnej matriky stojí, že narodenie dieťaťa bola oznámiť stará matka, nakoľko jej syn, teda otec dieťaťa, bol nemý. A tu urobil matrikár chybu.
„Matrikár sa pomýlil. Mal napísať, tu narodeného, nie mŕtveho. Zrejme pracoval s úmrtnou matrikou a došlo k tomuto omylu, pretože predo mnou stála vnučka, vlastne pani, ktorá sa mala v roku 1901 narodiť mŕtva. Takže aj toto sa stáva,“ prezradila pre Košice Online Turčanová.
V matrikách uložených v Štátnom archíve v Košiciach nájdeme aj rôzne osobnosti. Nechýba napríklad Sándor Márai, objaviteľ Dobšinskej ľadovej jaskyne Eugen Ruffínyi, ale aj ďalšie významné postavy metropoly východu.
„Tí, ktorí sa zaujímajú o športové dianie v Košiciach, tak aj zakladateľ košického maratónu – Vojtech Bukovský, je takisto u nás. Z cirkevných matrík môžem spomenúť Pavla Jozefa Šafárika, ktorý sa narodil v Kobeliarove. Ján Szillassy, veľmi známy zlatník, ktorého dielo je zapísané do kultúrneho dedičstva, takisto pochádzal z Rožňavy a máme jeho rodný zápis,“ vymenovala Turčanová.
Niektoré cirkevné matriky majú v úvode aj životopis farárov. Iné obsahujú informácie o pohromách, požiaroch či školách, ktoré založili. Nájdete tu tiež zoznam učiteliek alebo pôrodných báb. Stačí len nahliadnuť.
Autorka: LEA HEILOVÁ