Z Košíc odchádzal ako šestnásťročný dorastenec, po dlhých sedemnástich rokoch sa vracia v pozícii bronzového olympijského medailistu, víťaza Memorial Cupu, Calder Cupu i Spengler Cupu. Útočník Tomáš Jurčo prináša do slovenského kádra „oceliarov“ neoceniteľné skúsenosti z NHL, KHL či švajčiarskej NL.
„Vraciam sa po sedemnástich rokoch a je to veľmi zaujímavý pocit. Ja som vždy vedel, že sa raz vrátim a teraz nastal ten správny čas. Zapadlo to aj z pohľadu môjho osobného života a veľmi sa teším na sezónu v košických farbách,“ rozhovoril sa po oficiálnom predstavení v oranžovo-čiernych farbách 33-ročný útočník. Hoci je jeho kariéra pestrá a bohatá, v našej najvyššej súťaži ešte neodohral ani jediný zápas. „Konečne sa predstavím doma a toto je ďalšia vec, na ktorú sa teším ja i moji blízki. Na niekoľkých mojich zápasoch boli samozrejme aj v zahraničí, ale toto bude niečo iné. Prídu kamaráti a určite budem vnímať dopyt po lístkoch. To sú však príjemné starosti a už teraz sa teším na štart samotnej sezóny.“
Počas väčšej časti kariéry obliekal dres s číslom 13. To je však pod stropom Steel arény vyvesené na poctu Jánovi Selvekovi.
„Zmenil som to teda na 92, ktoré symbolizuje rok môjho narodenia. Hrával som s ním v Edmontone i v niektorých ďalších kluboch. S trinástkou som odohral celú mládežnícku kariéru a pre mňa bolo spájané hlavne s Arnem Krotákom. Pána Selveka som totiž ako hráča nezažil. Obaja sú každopádne veľkými legendami a nebolo by úctivé obliecť si ich číslo.“
Bronzový medailista z olympiády v Pekingu so sebou prináša bohaté skúsenosti zo svetového hokeja. V prestížnej NHL odohral v dresoch Detroitu, Chicaga, Edmontonu a Las Vegas 231 zápasov, v ktorých nazbieral 55 kanadských bodov za 23 gólov a 32 asistencií. V uplynulých piatich sezónach hral v KHL, vyskúšal si aj najvyššiu súťaž vo Švajčiarsku.
„Poviem úprimne, na extraligu som zvedavý. Je to určite kvalitná a zároveň zbytočne podceňovaná súťaž. Viem, že je tu veľa výborných hráčov a hrá sa rýchly hokej. Zatiaľ som tu však neodohral ani zápas a múdrejší budem po príprave,“ podotkol Jurčo, ktorý sa teší aj na slovenské zloženie šatne. Košičania sa totiž rozhodli pokračovať v móde bez legionárov. „Tá vlaňajšia sezóna bola výborná a verím, že na to nadviažeme. Chcem k tomu pomôcť ako len viem a som presvedčený, že tu máme veľa šikovných slovenských hráčov. Uvidíme ako budú vyzerať výsledky a ako na to bude reagovať vedenie. Je to každopádne veľmi sympatická cesta.“
Od hráča Jurčovej úrovne sa pochopiteľne očakáva prevzatie pozície bodového lídra tímu. „Počítam s tým, že očakávania sú veľké. Snažím sa na to nemyslieť a sústrediť sa na svoju prácu. Je jedno, či vás vnímajú ako hviezdu, alebo hráča štvrtej päťky. Podstatné je pomôcť tímu.“
Počas svojej profesionálnej kariéry ešte za Košice nikdy nenastúpil, no káder i prostredie v HC pozná veľmi dôverne.
„Trénujem tu každé leto s hráčmi HC Košice i s kondičným trénerom Danom Kičurom. Spravidla som tu bol ešte aj v období, keď už slovenská extraliga štartovala. Poznám všetkých ľudí v organizácii a hoci som za Košice v profi hokeji nikdy nehral, som tu doma,“ zamyslel sa T. Jurčo, ktorý sa stretne v šatni „oceliarov“ aj so svojim parťákom z bronzovej olympijskej partie z Pekingu Mislavom Rosandičom. V jeho prípade je však ešte stále v hre aj možnosť prípadného odchodu do zahraničia. „Povedal som mu to viackrát. Musí ostať a nikde ho nepúšťame. Na druhej strane chápem, že ak by dostal výbornú zahraničnú ponuku, tak by to bolo veľké lákadlo. To k hokeju patrí,“ uzavrel s úsmevom Tomáš Jurčo.