Košický klub chcel pôvodne presadiť dvanásť miestnych samospráv.
V metropole východu dlhodobo rezonuje téma zlučovania mestských častí. Parlament vlani v októbri posunul novelu zákona o meste Košice z dielne poslancov Igora Šimka a Andreja Sitkára do druhého čítania. Jeho súčasťou je aj redukcia počtu mestských častí zo súčasných 22 na 4, tiež zvýšenie počtu mestských poslancov zo 41 na 51 či počtu viceprimátorov z dvoch na troch. Zmena je podľa starostu Sídliska KVP Ladislava Lörinca potrebná, keďže súčasný model je neudržateľný:
„Celých 16 rokov v politike počúvam rôzne návrhy, no zmena neprichádza, takže sa prirodzene krotím v očakávaniach, že práve teraz sa to podarí. Držím pánom palce, aby presadili nejakú zmenu. Zároveň ale druhým dychom musím aj kriticky dodať – a to vôbec nie je osobné – že takto sa zmena nerobí. Návrh, ktorý páni predložili do Národnej rady na jednej A4, obsahoval tri body, ktoré absolútne nesúvisia s kompetenciami mestských častí a s tým, ako bude vyzerať budúci model fungovania mesta a mestských častí.“
Mestskí poslanci podľa Lörinca nepoznajú detaily komunikácie medzi predkladateľmi návrhu a mestom Košice. Radnica formou listu poslala k tejto téme svoje vyjadrenie. Mestské zastupiteľstvo malo donedávna právomoc rozhodnúť o počte mestských častí a určiť to štatútom.
„My sme túto tému otvárali hneď po schválení novely zákona o meste Košice. Všetci politici na čele s primátorom nám hovorili: „Počkajte, netreba to robiť, predložíme niečo, budeme to riešiť.“ Keď sme videli, že sa ani po dvoch rokoch nič nedeje a chcú túto tému poslať dostratena, prišli sme s vlastným návrhom. Ten návrh sme vnímali ako kompromisný výsledok diskusie, ktorú sme viedli s jednotlivými starostami a s mestskými poslancami. Z tohto kompromisu vzišiel náš návrh na 12 mestských častí, ktorý by potenciálne mohol získať väčšinu v hlasovaní pri Rade starostov, a zároveň by mohol prejsť cez politické zloženie zastupiteľstva,“ skonštatoval Lörinc.
V pléne následne pribúdali ďalšie návrhy s rôznym počtom mestských častí. Lörinc skritizoval nielen navýšenie počtu viceprimátorov a mestských poslancov, ale aj analýzu, ktorú dala univerzitám vypracovať radnica:
„Analýza sa pripravuje tak dlho, až sme nestihli jej možné závery implementovať pre volebné obdobie 2026 – 2030. Platí totiž, že takéto zmeny nemôžete robiť vo volebnom roku, ktorý už aktuálne beží. Vedenie mesta o analýze rozprávalo dva roky, ale zadalo ju až v strede roka 2025 s tým, že výstupy budú v marci 2026. Súčasný stav sa takýmto prístupom zabetónoval na ďalších päť rokov. A to ešte z parlamentu počúvame návrhy na predĺženie volebného obdobia v samosprávach o jeden rok.“
Starosta Sídliska KVP úplne pôvodne navrhoval model so siedmimi mestskými časťami:
„Z môjho pohľadu by bol optimálny model založený na piatich veľkých celkoch – Juh, Sever, Východ, Západ a Staré Mesto ako centrum. Šiestou mestskou časťou by bol Luník IX, ktorý potrebuje vlastnú správu vychádzajúcu z miestnych špecifík. Siedmu mestskú časť by spoločne tvorili Šaca, Poľov, Pereš a Lorinčík ako ďalšie geograficky prirodzene spojené územie.“
Vzhľadom na to, že s Košickým klubom nedokázal presvedčiť väčšinu v zastupiteľstve, urobili ústupky, z ktorých vzišiel finálny návrh na spomínaných dvanásť mestských častí.