Súčasťou výstavy sú aj ukážky dobových odevov či doplnkov.
Vo vestibule Historickej účelovej budovy Východoslovenského múzea (VSM) v Košiciach sú v rámci Európskych dní archeológie do nedele (21.6.) vystavené bronzové depoty zo Stredy nad Bodrogom a Obišoviec. Súčasťou sprievodnej výstavy sú ukážky dobových odevov a doplnkov, figuríny s replikami či postery. Záujemcovia tak môžu prvýkrát spoznať komplexný príbeh súboru bronzových predmetov z Obišoviec z okresu Košice-okolie.
Krajský pamiatkový úrad (KPÚ) Košice priblížil, že depot neďaleko metropoly východu bol náhodným archeologickým nálezom v lesnom katastri na skalnatom svahu nad Obišovcami v roku 2020:
„Nálezca objav ohlásil KPÚ Košice, ktorý tam následne uskutočnil obhliadku a zo skalnej štrbiny sa odborne vyzdvihli všetky jednotlivé artefakty depotu. Poctivému nálezcovi Pamiatkový úrad v správnom konaní priznal nálezné. Ide o ukážkový príklad spolupráce archeológov z rôznych inštitúcií v procese ohláseného náhodného archeologického nálezu. Po úradných procesoch (KPÚ, PÚ) nasleduje odborné spracovanie (PÚ, SNM, AÚ SAV) a na konci je deponovanie i prezentácia v spádovom VSM.“
Tento depot mal 13 kusov kovových predmetov, pričom 11 z nich sa podľa KPÚ podarilo zrekonštruovať:
„Sú nimi dve zúbkované platničky na oboch koncoch ukončené podlhovastou plochou s otvorom, liata platnička v tvare rybej kosti s kruhovým ukončením (alebo štylizovanej ľudskej postavy) a dvoma očkami na spodnej strane, tiež originálna malá plastika v tvare vodného vtáka so širokým otvorom, ako aj špirálovitý kruhový šperk (náramok?), k tomu aj dva menšie a dva väčšie terčíky na spodnej strane s uškom a pliešok zvinutý do rúrky.“
Všetky predmety boli podrobené analýze prvkového zloženia zliatiny pomocou metódy röntgenovej fluorescencie (XRF). Niekoľko predmetov vykazovalo veľmi vysoké hodnoty cínu. KPÚ vysvetlil, že v prípade dekoratívnych artefaktov to mohol byť zámer výrobcu:
„Na základe prítomnosti stopových prvkov sa navyše tiež zdá, že analyzované predmety boli vyrobené z recyklovaného materiálu pochádzajúceho z karpatských a alpských ložísk medenej rudy, čo je hypotéza, na ktorej overení a spresnení sa ďalej pracuje.“
Obišovce sú jedným z významných nálezísk depotov predmetov z farebných kovov z doby bronzovej. V minulosti sa tam našli artefakty zo vzdialených regiónov strednej a západnej Európy.
„Analyzované bronzové artefakty boli súčasťou odevu a /alebo konského postroja. Z nich niekoľko predmetov, ktoré sú pre túto oblasť typické, poskytuje ďalšie dôkazy o kontaktoch so vzdialenejšími oblasťami a zdôrazňuje význam územia dnešných Obišoviec v mladšej a neskorej dobe bronzovej. To mohlo byť súčasťou hospodárskeho alebo náboženského centra s výrazným postavením v rámci východoslovenského priestoru,“ uviedol KPÚ s tým, že vzhľadom na miesto nálezu nie je vylúčená ani spojitosť depotu s neďalekým hradiskom Stráža z prelomu mladšej a neskorej doby bronzovej:
„Depot bronzových predmetov z Obišoviec poskytuje cenné informácie o dynamike spoločenského vývoja redistribúcii kovov a potenciálnych diaľkových kontaktoch v regióne. Zároveň podčiarkuje potrebu systematického výskumu výšinných areálov a hradísk nachádzajúcich sa v tesnej blízkosti depotov predmetov z farebných kovov.“
Bronzový depot zo Stredy nad Bodrogom v okrese Trebišov, ktorý sa dostal do zbierok VSM, sa podľa KPÚ našiel v roku 2024:
„Vďaka spolupráci archeológov z Archeologického ústavu SAV – OVVS Košice (Štefan Olšav, Adam Gašpar), Východoslovenského múzea (Ján Rákoš), Technickej univerzity Košice (Arpád Balogh), počas výkonu štátnej správy KPÚ Košice (Martin Pristáš) v rámci dokumentácie narušenej archeologickej lokality – predpokladaného opevneného sídliska otomansko-füzesabonského kultúrneho komplexu na lokalite „Mlynské piesky“ v Strede nad Bodrogom.“
Tepot depot bol uložený na najvyššom bode pahorku v šiestich skupinách blízko seba. KPÚ dodal, že vzácne nálezy sú zo staršej až strednej doby bronzovej, teda obdobia približne 1600 až 1400 pred Kristom:
„Ide o súbor artefaktov odliatych z bronzu dochovaných v 23 kusoch. Patrí tu 15 sekeromlatov s kotúčovitým tylom, jeden sekeromlat s hrebeňovým tylom, jedna dýka s lichobežníkovou rukoväťou a s dvomi nitmi (k nej patria dve samostatne nájdené nity), dve sekery s postrannými lištami a šperky (dve ihlice s terčovitou hlavicou typu Barca).“
Zdroj: SITA