Ako kňaza sa ho dalo zahliadnuť za kazateľnicou, v telocvični aj v posilňovni.
Dnes (26.7.) napoludnie nás opustila neobyčajná osobnosť Košíc. Rímskokatolícky kňaz pôsobiaci v Rozhanovciach, ktorého poznali ľudia nielen na východe, ale na celom Slovensku. Bol to kňaz, no v prvom rade človek, ktorý mal najbližšie ku každému, koho v živote spoznal. A ľudia, ktorí poznali jeho, si ho nesmierne vážili. Juraj Semivan nás opustil vo veku 58 rokov. Na jeho kázne do Dómu svätej Alžbety chodili masy aj počas socializmu.
Vyrastal na dedine a na detstvo mal len tie najlepšie spomienky. „Vyrástol som v malej dedinke Koňuš, skoro Pánu Bohu za chrbtom. Za ňou sú už len lesy. Tam som bol do dvanástich rokov, potom sme sa presťahovali do Sobraniec, kde som chodil na gymnázium. Detstvo som prežíval vo vinici. Ja a moje sestry sme museli makať ako diví, pretože náš otec bol prísny,“ hovoril o svojich detských časoch.
Neskôr, keď už bol v Sobranciach na gymnáziu, sa venoval basketbalu. Za Michalovce hrával tu najvyššiu dorasteneckú súťaž štyri roky. Aj si chvíľu myslel, že v športe našiel svoje poslanie, no jeho kroky ďalej smerovali na teológiu do Bratislavy. Zvažoval ale aj iné odbory. „Vo štvrtom ročníku na gymnáziu som rozmýšlal nad žurnalistikou, psychológiou, no na poslednú chvíľu som sa rozhodol pre teológiu. Nebolo za tým žiadne zjavenie, skôr to bolo obyčajné rozhodnutie,“ povedal o svojom prvom veľkom životnom rozhodnutí.
Ako kňaza sa ho dalo zahliadnuť za kazateľnicou, v telocvični aj v posilňovni. Vyholená hlava, výška cez dva metre a iskra v očiach možno na prvý pohľad nepredurčujú, že oproti vám kráča katolícky kňaz. Keď vyučoval na vysokej škole, pochopil, že jeho výzor môže ľudí mýliť. „Keď som sa postavil pred triedu a povedal som študentom, že som katolícky kňaz a budem ich vyučovať morálnu teológiu, chlapík z lavice sa ozval so slovami: „Nehnevajte sa, ale vyzeráte viac ako ukrajinský výpalník, než katolícky kňaz,“ žartoval na svoju adresu Semivan.
Svoje kňazské roky zažil aj počas socializmu. Jeho začiatky boli v Dóme svätej Alžbety, kde pôsobil ako kaplán. Aj keď to bola negatívna skúsenosť, hovorí, že netrpel. V piatky večer mával omše pre vysokoškolákov. Boli plné, no chodili tam aj eštebáci, ktorí ho nahrávali, aby potom na Moyzesovej púšťali niektoré kázne a hľadali, kedy povie niečo, čo sa im nebude pozdávať. Nikdy však nepolitizoval.
Z Dómu svätej Alžbety sa Semivan presunul do Keceroviec pri Košiciach. „Bol to veľký skok, no napriek tomu, že to bol veľký skok, na to budem stále spomínať. Mal som odtiaľ veľa priateľov, jednoduchých ľudí a Rómov...Bol to nový rozmer života. Ak by som si tým neprešiel, bol by som ochudobnený.“ Rok pôsobil aj ako redaktor v Slovenskom rozhlase. Potom jeho cesta smerovala do Kanady. Aj tu platí, že študentské časy boli tie najkrajšie. Na Torontskej univerzite sa mu darilo a dodnes to považuje za Boží dar. Absolvoval päť teologických fakúlt, dve katolícke a tri protestantské. Venoval sa filozofickej etike a morálnej teológii. V Kanade dostal možnosť pestovať to, čo ho zaujímalo. Biskupovi ale sľúbil, že sa vráti na Slovensko a svoje slovo dodržal.
Každá farnosť, v ktorej pôsobil, naňho má len tie najlepšie spomienky a keď z farnosti odchádzal, nikdy sa to nezaobišlo bez sĺz. Svoje rozhodnutie stať sa kňazom nikdy neoľutoval. „Jasné, že som to prehodnocoval, aj mi bolo ťažko, ale nikdy som neoľutoval rozhodnutie stať sa kňazom. Keď niekedy počúvam komentáre športových komentátorov, tak si poviem, že mohol som to robiť ja, viem o tom možno aj viac, ako ten človek, čo to robí, znie to síce trochu pyšne, ale ja svoje rozhodnutie neľutujem,“ zhodnotil svoju kariéru.
Posledná rozlúčka s významným kňazom sa uskutoční v utorok 30. júla o 10.00 hod. v Kostole Sedembolestnej Panny Márie v Rozhanovciach, kde bude aj pochovaný. Juraja Semivana si pripomenulo špeciálnym vysielaním aj Rádio Košice.
Autorka: IVANA GÁLL BAJEROVÁ