Šimon Nemec z tímu New Jersey Devils strelil v nočnom zápase NHL svoj prvý gól v prebiehajúcej sezóne. V 60. minúte ním poslal do predĺženia duel proti New Yorku Islanders, v ktorom domáci napokon prehrali 2:3. Nemec má po 16 zápasoch sezóny na konte deväť kanadských bodov za gól a osem asistencií.
Nemec bol po Lukovi Hughesovi (27:24) druhý najvyťaženejší obranca tímu, keď na ľade strávil celkovo 22:06 min, pričom nastúpil v prvej obrannej dvojici. Bol to pre neho najvyšší „icetime“ v prebiehajúcej sezóne. Väčšiu dôveru trénera získal aj vďaka výpadku dvojice stabilných obrancov Dougieho Hamiltona a Bretta Pesceho. „Cítim sa naozaj dobre. Samozrejme, že ich zranenia sú nepríjemné pre tím, ale pre mňa je lepšie hrať viac minút a snažiť sa hrať svoj hokej. Musím byť len trpezlivý a pripravený na všetko,“ povedal Nemec v rozhovore pre web Devils.
Tréner Sheldon Keefe mu dal príležitosť aj počas hry bez brankára v závere riadneho hracieho času. Dvadsaťjedenročný Slovák sa dostal k strele bez prípravy po prihrávke Jespera Bratta a päť sekúnd pred koncom riadneho hracieho času prekonal Iľju Sorokina aj vďaka teču hráča hostí. „Jednoducho som zavrel oči a vystrelil. V posledných piatich sekundách sa nedá urobiť veľa. Bolo to takmer ako gól v play off, atmosféra v hale bola šialená. Dúfal som, že zvíťazíme v predĺžení, ale nevyšlo to,“ poznamenal Nemec. O triumfe hostí rozhodol v 62. minúte útočník Matthew Barzal. Pre Devils to bol tretí zápas po sebe, v ktorom sa rozhodovalo po riadnom hracom čase, pričom v predošlých dvoch zvíťazili. Bola to ich prvá domáca prehra v sezóne. Predtým zvíťazili pred vlastnými divákmi v siedmich zápasoch a v tomto ukazovateli sú s 15 bodmi najlepší tím Východnej konferencie. Nemec si do štatistík pripísal aj jednu strelu a jeden plusový bod. Vyhlásili ho za druhú hviezdu zápasu. V základnej časti NHL to bol celkovo jeho 103. zápas, po ktorom má bilanciu 6 gólov a 32 asistencií.
Najhorším tímom na vlastnom ľade sú hráči New Yorku Rangers, ktorí si negatívnu bilanciu vylepšili prvým domácim víťazstvom v sezóne. Dosiahli ho proti Nashvillu, ktorý zdolali 6:3. Predtým prehrali všetkých sedem duelov v Madison Square Garden. Tromi kanadskými bodmi prispel k triumfu domácich útočník Alexis Lafreniere. „Konečne cítime sebavedomie. Je to akoby nám z pliec spadol obrovský tlak. Je pekné vidieť našich fanúšikov šťastných a nepočuť bučanie. Naozaj dobrý pocit,“ skonštatoval útočník NY Rangers Artemij Panarin. Hosťom nestačil na body ani hetrik 20-ročného útočníka Matthewa Wooda, pre ktorého to bol prvý trojgólový zápas v kariére. Zároveň sa stal prvým nováčikom v prebiehajúcej sezóne, ktorý strelil hetrik. Predators prestrieľali domácich 30:18, tí sa však prezentovali vysokou úspešnosťou streľby (33,33 percenta). Pre Nashville to bola piata prehra po sebe.
V súboji tímov, ktoré prehrali v predošlých troch zápasoch, zvíťazili hráči Edmontonu nad Columbusom 5:4 po predĺžení. Hostia viedli 3:1 aj 4:2, no obranca Jake Walman gólom v oslabení v 60. minúte vyrovnal na 4:4 a v 61. minúte asistoval pri rozhodujúcom góle Jacka Roslovica. Kapitán domácich Connor McDavid strelil dva góly po efektných individuálnych akciách, Walman si pripísal tri kanadské body za dva góly a asistenciu: „Myslím si, že toto bol pravdepodobne presne ten typ zápasu, ktorý sme potrebovali na to, aby sme sa dostali z tejto malej krízy. Nebolo to vôbec dokonalé, ale našli sme spôsob ako zvíťaziť. V dnešnom zápase bolo veľa vecí, ktoré sa nám páčili,“ poznamenal Walman podľa nhl.com. „Domácim sme dovolili niekoľko útočných výpadov, ktoré využili. Áno, spravili sme nejaké chyby, ale myslím si, že ideme správnym smerom,“ povedal tréner Columbusu Dean Evason.
Hráči Floridy zvíťazili na ľade Vegas 3:2. V drese hostí sa gólovo presadil aj útočník Brad Marchand, ktorý skóroval v piatom zápase po sebe a svoju bodovú sériu natiahol na osem zápasov. „Je to výnimočný hráč a veľmi konzistentný. Má veľmi šikovné ruky. Keď ste proti nemu hrali niekoľko rokov ako súper, tak ste si všimli jeho kvality, no keď ho máte v tíme, tak vidíte jeho výnimočnosť nielen v zápasoch, ale aj na tréningoch,“ povedal o Marchandovi tréner Floridy Paul Maurice. Pre Golden Knights to bola štvrtá prehra z uplynulých piatich domácich zápasov, pričom v minulosti bolo práve domáce prostredie ich silná stránka. Celkovo prehrali šesť zápasov z predošlých ôsmich. V súboji víťazov Stanleyho pohára z uplynulých troch rokov dokázali znížiť na 1:2 aj 2:3, no viac im už hostia nedovolili. „Sme veľmi odolný tím. Počas nedávnych sezón sme mali veľa zápasov, do ktorých sme sa dokázali vrátiť, hoci sme prehrávali aj o dva alebo tri góly. Keď však hráte proti veľmi dobrým tímom, zaplatíte za to cenu,“ konštatoval tréner Vegas Bruce Cassidy.
NHL - sumáre
New Jersey Devils - New York Islanders 2:3 po predĺžení (1:0, 0:1, 1:1 - 0:1)
Góly: 3. Meier (Bratt, L. Hughes), 60. NEMEC (Bratt, Meier) - 27. Horvat (Palmieri), 58. Palmieri (Schaefer, Horvat), 62. Barzal (Drouin, Pulock). Brankári: Markström - Sorokin, strely na bránku: 35:25.
New York Rangers - Nashville Predators 6:3 (2:1, 3:0, 1:2)
Góly: 11. Zibanejad (Fox, Gavrikov), 19. Gavrikov (Trocheck, Fox), 22. Lafreniere (Perreault, Trocheck), 28. Panarin (Lafreniere, Vaakanainen), 40. Cuylle (Laba, Lafreniere), 54. Lafreniere) - 17. Wood (Bunting, Skjei), 53. Wood (Evangelista, Haula), 60. Wood (Forsberg, O´Reilly). Brankári: Šesťorkin - Saros (41. Annunen), strely na bránku: 18:30.
Edmonton Oilers - Columbus Blue Jackets 5:4 po predĺžení (1:1, 0:2, 3:1)
Góly: 18. Walman (Podkolzin, Roslovic), 41. McDavid (Ekholm), 54. McDavid (Bouchard), 60. Walman, 61. Roslovic (Walman) - 12. Provorov (Severson, Fantilli), 22. Monahan (Johnson, Jenner), 39. Jenner (Fabbro, Werenski), 45. Fantilli (Marčenko). Brankári: Skinner - Greaves, strely na bránku: 24:19.
Vegas Golden Knights - Florida Panthers 2:3 (0:1, 0:1, 2:1)
Góly: 42. Hertl (Theodore), 50. Barbašov (McNabb, Marner) - 15. Boqvist (Sebrango, Petry), 31. Marchand (Forsling, Sebrango), 45. Reinhart (Jones, Marchand). Brankári: Lindbom - Bobrovskij, strely na bránku: 32:20.
Cháru uviedli do Hokejovej siene slávy, privítal ho Lidström
Zdena Cháru slávnostne uviedli do Hokejovej siene slávy v Toronte. Trojdňový program vyvrcholil v pondelok večer, keď noví členovia hovorili ďakovnú reč. Cháru uviedol jeden z najlepších obrancov histórie NHL Švéd Nicklas Lidström.
Spoločne s Chárom sa novými členmi prestížnej spoločnosti stali aj Joe Thornton, Alexander Mogilnij, Duncan Keith, Brianna Deckerová, Jennifer Botterillová a v kategórii Stavitelia Jack Parker a Daniele Sauvageau.
Lidström bol v roku 2008 prvý európsky kapitán, ktorý doviedol tím k víťazstvu Stanleyho pohára. Druhým sa o tri roky stal práve Chára. Obaja patrili k špičke medzi obrancami, hoci ich štýly boli rozdielne. Chára spomenul vo svojej ďakovnej reči viacerých velikánov z hokeja, ale aj iných športov. „Mal som veľké šťastie, že som mohol sledovať Michaela Jordana v 90-tych rokoch a Lancea Armstronga v roku 2000. To bolo veľmi inšpirujúce. Ale pokiaľ ide o hokejistu, ktorý ma skutočne inšpiroval, aj keď som vedel, že som úplne iný hráč, bol to Nick Lidström. Vždy som sa snažil implementovať niektoré z jeho schopností do svojej hry. Takže ďakujem, že si tu,“ skonštatoval Chára. Vyzdvihol aj svojich spoluhráčov z Boston Bruins, s ktorými v roku 2011 vyhral Stanley Cup. „Počas tej sezóny sme mali skvelú partiu hráčov, ktorí sa nechceli navzájom sklamať. Obetovali sme svoje telá. Každý poznal svoju úlohu, postavili sme sa jeden za druhého a odmietali sme sklamať spoluhráča,“ poznamenal Chára.
Najnovší členovia HHOF absolvovali počas predĺženého víkendu viacero sprievodných akcií súvisiacich s ich inauguráciou. V zápase Toronto - Carolina vhodili čestné buly a jednou z tradičných aktivít bola aj diskusia s fanúšikmi. Chára priznal, že telefonát o uvedení do HHOF ho zastihol na dovolenke v Thajsku. Oznámil mu to legendárny útočník Bostonu Johnny Bucyk. Neskôr telefonoval aj so šéfom HHOF Lannym McDonaldom. „Prvý, kto mi volal, bol John Bucyk, po ňom Bobby Orr. Z takých telefonátov onemiete a všetko sa vám spomalí ako vo filme. Uvedomíte si, že vám volajú tí, ktorí tu hrali dlho pred vami a tak veľa urobili pre hokej. Zároveň sú to skvelí ľudia. Keď sa telefonát skončil, tak som si len sadol a premýšľal o živote. Nielen o hokeji, ale aj o tom, čo znamená byť súčasť takej komunity. Malo to pre mňa naozaj výnimočný význam,“ povedal Chára počas inauguračného víkendu.
V debate s fanúšikmi si spomenul na leto 2006, keď sa v pozícii voľného hráča rozhodoval o svojej ďalšej hokejovej budúcnosti. Za sebou mal pôsobenie v New Yorku Islanders a Ottawe, po ktorom si mohol vyberať z viacerých ponúk. Islanders ho draftovali v roku 1996 z 56. miesta a v ich organizácii pôsobil do leta 2001, keď ho vedenie klubu počas draftu poslalo vo výmene zahŕňajúcej viacerých hráčov do Ottawy za Alexeja Jašina. V drese „senátorov“ odohral štyri sezóny, počas ktorých sa definitívne etabloval medzi elitnými obrancami NHL. V lete 2006 sa stal neobmedzeným voľným hráčom a rozhodol sa podpísať päťročnú zmluvu s Boston Bruins. „Pred dvadsiatimi rokmi hráči nemali možnosť preskúmať si mestá a kluby tak, ako to hráči môžu urobiť dnes. Dnes si môžu pozrieť zázemia klubov, absolvovať pohovory, spoznať prostredie, ľudí a hráčov. Môj agent mi vtedy povedal: ´Musíš byť pripravený a rozhodnúť sa rýchlo, pretože na poludnie sa otvára voľný trh a nevieme, čo dostaneme. Zavolajú a priletí ponuka.´ Pamätám si, že sme s manželkou sedeli na posteli a uvažovali nad tým, kam asi pôjdeme,“ spomínal Chára na moment z roku 2006, ktorý vyústil do 5-ročnej zmluvy s Bostonom.
Reč prišla aj na pôvod čísla jeho dresu. „Keď ako 19-ročný hráč prídete do tímu, nemôžete hovoriť do toho, s akým číslom budete hrať. Začal som s číslom 53 a neskôr som si povedal, že pre defenzívnejšieho obrancu bude lepšia trojka. Potom som však prišiel do Bostonu a tam bolo toto číslo obsadené. Tak som si vybral 33,“ prezradil Chára.
Chára sa stal len tretím hokejistom v HHOF, ktorý sa narodil a vyrastal na Slovensku. Pred ním sa do Hokejovej siene slávy Toronte dostali aj útočníci Peter Šťastný a Marián Hossa. Spomedzi slovenských rodákov sú jej členmi aj Stan Mikita a novinár George Gross. „Je to až neuveriteľné. Sme malá krajina, ktorá má v porovnaní s inými hokejovými krajinami málo obyvateľov,“ pokračoval Chára, ktorý sa na diaľku špeciálne poďakoval slovenským fanúšikom za podporu v medzinárodných zápasoch.
Chára ukončil svoju hráčsku kariéru v roku 2022 a do HHOF ho prijali v najskoršom možnom termíne. Medzičasom sa už stal aj členom Siene slávy Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF) a aj členom Siene slávy slovenského hokeja.
Klub Boston Bruins, v ktorom strávil 14 sezón slávnostne vyvesí jeho dres s číslom 33 pod strop TD Garden. Stane sa 13. hráčom, ktorého klub poctí týmto spôsobom. Ceremoniál sa uskutoční 15. januára.
Chára strávil v Bostone 14 sezón (2006-2020) a počas celého pôsobenia v tíme zastával funkciu kapitána. V roku 2011 priviedol Bruins k zisku Stanleyho pohára. Za Boston odohral vyše 1023 zápasov (v základnej časti), celkovo ich absolvoval 1680, čo je historický rekord medzi obrancami. V roku 2009 získal Norrisovu trofej pre najlepšieho obrancu sezóny, o dva roky pridal do zbierky aj Mark Messier Leadership Award pre najlepšieho lídra súťaže. Šesťkrát si zahral v Zápase hviezd NHL. Profiligovú kariéru ukončil v roku 2022 ako hráč New Yorku Islanders. K momentom, ktoré definujú jeho hokejovú výnimočnosť, patrí aj prvenstvo v súťaži o najtvrdšiu strelu. V súťaži zručností počas Zápasu hviezd NHL v roku 2012 v Ottawe vystrelil puk rýchlosťou 175 km za hodinu, čo je dodnes platný rekord NHL. K črtám jeho hokejovej osobnosti patrí aj mimoriadna tréningová morálka. O jeho fyzickej sile sa presvedčilo mnoho tvrdých hráčov NHL a Chárove tréningové dávky sa stali legendárnymi. „Myslím si, že sa to začalo už keď som bol mladý. Súviselo to so spôsobom, akým som bol vychovávaný. Uvedomoval som si, čo musím urobiť preto, aby som bol úspešný. Vedel som, že je to predovšetkým o tvrdej práci. Chcel som si dať čo najväčšiu šancu na to, aby som mohol uspieť a z nejakého dôvodu som si to užíval. Čím viac ma tréningy boleli, tým to bolo pre mňa príjemnejšie. Postupne som si na to zvykol a stalo sa to súčasťou môjho života,“ vyhlásil najvyšší hráč v histórii NHL. Príkladný prístup k tréningu, ale aj maximálna koncentrácia na zápas oplyvnili aj jeho spoluhráčov. „Snažil som sa toto nastavenie odovzdávať svojim spoluhráčom, ale každý človek je iný. Určite bolo dosť chlapcov, ktorí ma nasledovali. Snažil som sa byť pre všetkých príkladom,“ priznal Chára.
Celkovo trikrát doviedol Bruins do finále play off NHL. Na triumf z roku 2011 sa mu však už nepodarilo nadviazať. V roku 2013 Boston podľahol Chicagu, o šesť rokov neskôr nestačil na St. Louis. Chára hral v tejto sérii napriek fraktúre čeľuste a nastupoval s celotvárovým krytom. „Nebolo to jediné zranenie, ktoré som vtedy mal. Trápil ma aj lakeť a mal som zničené rameno. Vedel som, že môžem hrať, tak som tomu neprikladal význam,“ prezradil Chára. V decembri 2020 sa dohodol na zmluve s Washingtonom a v septembri 2021 sa vrátil do NY Islanders.
V lete 2026 plánuje dať symbolickú bodku za hráčskou kariérou exhibičným zápasom v Trenčíne. Zúčasniť by sa ho malo viacero zvučných mien vrátane zahraničných hviezd. Chára o akcii informoval v auguste a z očakávaných hráčov zatiaľ prezradil
Záľuba v športovaní aj mimo hokejových arén ho neopustila ani po kariére. V Bostone sa už zúčastnil aj slávneho maratónu. V apríli 2023 na ňom dosiahol čas 3:30 h, neskôr absolvoval aj náročné preteky Ironman. Predstavil sa už na viacerých maratónskych tratiach a blízko má aj k bicyklu. „Užívam si jazdu na bicykli aj beh. Vždy to boli dôležité súčasti mojej prípravy na sezónu. Po kariére mi chýbal tím. Ako športovec máte stanovený program, no po kariére vám zrazu chýba jasne daný kalendár, takže si poviete - čo by som mal robiť?,“ vtipkoval Chára.
Zdroj: TASR