Prvú kryoabláciu zrealizovala Klinika rádiodiagnostiky a zobrazovacích metód.
Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura v Košiciach zaviedla do praxe pokrokovú liečbu hlbokým mrazením primárnych nádorov a metastáz v jednotlivých lokalitách tela bez klasickej chirurgickej operácie. Ide o minimálne invazívnu, efektívnu a šetrnú liečebnú metódu, ktorá minimalizuje vedľajšie účinky a urýchľuje zotavenie pacientov. Prvú kryoabláciu zrealizovala Klinika rádiodiagnostiky a zobrazovacích metód.
Liečba funguje na princípe hlbokého mrazenia za pomoci argónu, ktorý pri cirkulácii a rozpínaní v kryoablačnej ihle vytvára chlad. V okolí kryoablačnej ihly je teplota až -140 stupňov Celzia, postupne vzniká ľadová guľa, ktorá dosahuje – 40 stupňov, tá obklopí nádor a zabezpečí jeho kompletné odumretie.
„Kryoablačný prístroj je napojený na argónové bomby, kde je na 300 bar stlačený argón, ktorý v kryoablačných ihlách generuje chlad. Kryosondy (ihly) sa pod CT kontrolou zavedú priamo do nádoru, nádorové tkanivo sa zmrazí, čím dôjde k deštrukcii nádorového ložiska a časť zdravého parenchýmu ostane zachovaná. Ak sú kontrolné vyšetrenia v poriadku, pacient môže ísť na druhý deň domov. Po aplikácii argónu sa zvyčajne do niekoľkých dní vytvorí jazvové tkanivo, ktoré postupne nahradí zničené rakovinové bunky,“ vysvetlil prednosta kliniky Piotr Pedowski.
Na to, aby bola liečba komplexne úspešná vplýva aj technická vybavenosť pracoviska. Rovnako vhodný by mal byť aj pacient, ktorému by sa nerealizovala indikovaná liečba. Veľké nádory rovnako nevyhovujú tejto liečebnej metóde.
Táto technika je vhodná pre primárne a sekundárne nádory obličiek, nadobličiek, pľúc, nádory z mäkkých častí (sarkómy, dezmoidy), kostné nádory, metastaticky zmenené lymfatické uzliny, nádory prostaty a selektívne aj nádory pečene. Je vhodná najmä na liečbu malých nádorov, a to do veľkosti štyroch centimetrov, ktoré sa nachádzajú v ťažko prístupnej oblasti, kde nie je možné vykonať operáciu.
Kryoablácia môže byť použitá aj ako doplnková liečba pri iných liečebných postupoch napr. chemoterapia alebo rádioterapia, aby sa zabezpečil lepší výsledok. Vhodný výber pacienta si vyžaduje multidisciplinárnu spoluprácu chirurga, onkológa, intervenčného rádiológa, anestéziológa, v prípade liečby obličky urológa a často aj odborníka na paliatívnu medicínu.
„Podstatnou výhodou je aj to, že kryoablácia neobmedzuje funkčnosť orgánu, vzhľadom na to, že ponechávame zdravé tkanivo obličky, teda pokles funkcie obličky je nižší ako po resekcii,“ uzavrel Pedowski.