Predtým, než úradníci v Bratislave urobia nejaké rozhodnutie týkajúce sa východného Slovenska, mali by sa sem prísť aj pozrieť, hovoria primátori a starostovia na východe.
Koncom septembra schválila vláda reformu nemocníc z dielne ministerstva zdravotníctva. Prelomová legislatívna norma má priniesť menej zbytočných úmrtí, viac zachránených životov, kvalitnejšie podmienky pre zdravotníkov a zastabilizovanie personálu.
Reforma okrem iného navrhuje rozdeliť nemocnice do niekoľkých kategórií. Na národné, koncové, komplexné, regionálne a komunitné. Tieto úrovne majú nemocniciam určovať, čo všetko musia vykonávať a aké podmienky musia spĺňať aj to, aké materiálno-technické vybavenia budú mať.
Konkrétny zoznam nemocníc podľa úrovní zatiaľ známy nie je. Optimalizácia siete nemocníc je súčasťou rozsiahlejšieho balíka reforiem, ktoré budú hneď po jej prijatí nasledovať. Sú na ňu naviazané historicky najväčšie investičné prostriedky vo výške jednej miliardy eur. Prvé reálne zmeny v praxi by sa mali začať realizovať v roku 2024.
Zdá sa, že prvým kameňom úrazu, ktorý sa objavil hneď po schválení reformy vládou, je preradenie viacerých nemocníc v menších a malých mestách (a okresoch) z kategórie regionálnej do kategórie komunitnej. Ich obyvatelia sa obávajú toho, že po transformácii na komunitnú úroveň dôjde k rušeniu viacerých fungujúcich oddelení a ich nahradeniu oddeleniami poskytujúcimi prevažne následnú a rehabilitačnú starostlivosť.
Čo sa týka východu Slovenska, nesúhlas s rušením nemocničných oddelení vyjadrili nemocnice v Levoči, Kežmarku, Vysokých Tatrách, Vranove nad Topľou, Trebišove, Krompachoch, Snine, Svidníku a Kráľovskom Chlmci.
Vranovskí starostovia: Je to krok späť
Takmer okamžite po ohlásení reformy spustili petíciu za zachovanie vranovskej nemocnice samosprávy okresu Vranov nad Topľou.
„Redukovanie poskytovania zdravotnej starostlivosti na rehabilitačné a doliečovacie zariadenie by bolo krokom späť v rozvoji regiónu. Znamenalo by tiež problematickú dostupnosť v prípade akútnych stavov,“ tvrdia starostovia. Namietajú aj proti rozhodovaniu od stola bez znalosti miestnych pomerov.
„Úradníci v Bratislave si musia uvedomiť, že keď chcú nejaké rozhodnutie urobiť na východnom Slovensku, je dobré sa sem prísť aj pozrieť, porozprávať s kompetentnými. Nemôže prísť nejaký návrh zákona tak, že sa celá nemocnica ruší a bude tu doliečovák. V žiadnom prípade s tým nemôžeme súhlasiť,“ povedal na stretnutí takmer všetkých starostov a primátorov vranovského okresu prednosta okresného úradu Alfonz Kobielsky.
Pripomenul, že okres Vranov nad Topľou má viac ako 80-tisíc obyvateľov. Rovnako, že nemocnica je jedným z najväčších zamestnávateľov v málo rozvinutom okrese. Do nemocnice za posledných desať rokov investovali desať miliónov eur.
Primátor Vranova Ján Ragan poukázal na potrebu kvalitnej nemocnice aj vzhľadom na členitosť regiónu a tiež v súvislosti s rekreačnou oblasťou Domaša a snahou o rozvoj cestovného ruchu. Viacerí predstavitelia samospráv argumentovali odlevom mozgov z regiónu, ktorý by nedostatočná zdravotná starostlivosť len podporila, a tiež nekvalitnou dopravnou infraštruktúrou.
Podľa slov hovorcu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti vo vranovskej nemocnici Tomáša Kráľa predložil Svet zdravia k aktuálnemu návrhu zákona 178 pripomienok. „Zatiaľ však z neho nie sú známe žiadne konkrétne detaily, ktoré by mali priamy dosah na prevádzku nemocnice,“ dodal.
Snina: Prestarnuté obyvateľstvo a veľké vzdialenosti
Petíciu za zachovanie mestskej Nemocnice Snina ako regionálneho lôžkového zdravotníckeho zariadenia podporilo už takmer 24-tisíc signatárov. Vedenie mesta ju tento týždeň zaslalo na ministerstvo. Nesúhlas s premenou nemocnice na takzvanú komunitnú a doliečovaciu argumentujú predstavitelia regionálnych samospráv i vedenie nemocnice viacerými dôvodmi.
„Nemocnica vždy mala a vždy bude mať svoje opodstatnenie z dôvodu širokej spádovej oblasti, ako nemocnica v blízkosti schengenskej hranice, ako subjekt hospodárskej mobilizácie, ktorým je od roku 2006. Nemocnica má od svojho vzniku pred viac ako 70 rokmi vyrovnané hospodárenie a nevykazuje žiadne dlhy. Štát nemusel našu nemocnicu zatiaľ nikdy oddlžovať,“ uviedla na utorkovom brífingu k ukončeniu petície primátorka Sniny Daniela Galandová.
Riaditeľ nemocnice Andrej Kulan je presvedčený, že sninské zdravotnícke lôžkové zariadenie má svoje opodstatnenie na regionálnej úrovni tak z hľadiska dostupnosti, ako aj po odbornej a kvalitatívnej stránke.
„V tomto regióne je dostupnosť zdravotníckych služieb v Uličskej doline, kde je deväť obcí, najbližšie do Sniny až 49 kilometrov v členitom, ťažkom teréne. Takisto v Ubľanskej doline, kde je 13 dedín, je to do 45 minút,“ skonštatoval s tým, že prevoz akútnych stavov do nemocnice v Humennom či do vzdialenejších miest by mohol mať často fatálne následky.
„Približne 15 percent pacientov, ktorí v sninskej nemocnici podstúpia chirurgické zákroky, nie sú obyvateľmi regiónu. Niekoľko rokov sa v nemocnici snažíme zriadiť neurologické lôžkové oddelenie, ktoré zatiaľ v Snine chýba. Aktuálne naň nemocnica získala licenciu, pracuje sa na získaní stavebného povolenia,“ vysvetľuje riaditeľ.
„Nemocnica Snina spĺňa všetky požiadavky v rámci programového profilu na zaradenie do druhej regionálnej úrovne,“ dodal Andrej Kulan.
Podľa starostu obce Ulič a poslanca Prešovského samosprávneho kraja Jána Holinku je obyvateľstvo tohto regiónu prestarnuté a naopak, potrebuje viac zdravotnej starostlivosti. Problémom sú podľa neho aj všeobecní lekári, ktorí do spádovej obce prichádzajú len v určité dni.
„Ak by ľudia v okrajových obciach vstávali ráno s tým, že lekár príde až o tri dni a najbližšia nemocnica je vzdialená 70 až 80 kilometrov, je to nielen zdravotný, ale aj psychologický problém,“ tvrdí Holinka.
Svidník, Stropkov aj Medzilaborce
Viac ako 17 650 podpisov vyzbierali iniciátori petičnej akcie vo Svidníku. Požadujú zachovanie aktuálneho statusu svidníckej nemocnice. „Spustenie petície bolo jedným z viacerých krokov v boji za ponechanie regionálneho statusu pre nemocnicu vo Svidníku,“ informovala v piatok 8. októbra hovorkyňa mesta Svidník Kristína Tchirová.
Petíciu spustili 17. septembra a zapojili sa do nej inštitúcie, prevádzky a obce v okresoch Svidník, Stropkov a Medzilaborce.
„Oficiálne sme petičnú akciu ukončili 30. septembra. Ale aj po tomto dátume prichádzali petičné hárky, ktoré sme definitívne uzavreli k 7. októbru. Počet petičných podpisov je 14 680, do online formy petície sa zapojilo 2977 občanov. Petícia za ponechanie svidníckej nemocnice ako nemocnice regionálneho typu má teda 17 657 podpisov občanov, ktorí nesúhlasia s pripravovaným návrhom optimalizácie siete nemocníc,“ dodala hovorkyňa.
Petíciou iniciátori žiadali zachovať Nemocnicu armádneho generála Ludvíka Svobodu vo Svidníku s poskytovaním zdravotnej starostlivosti na úrovni regionálnej nemocnice, ako aj zastaviť proces schvaľovania zákona o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti, pri ktorom bola samospráva podľa nich doteraz vynechaná z prípravy návrhu optimalizácie.
Žiadali tiež neprehlbovanie regionálnych rozdielov, vykonanie analýzy dopadu na regióny a pritom vziať do úvahy aj fakt, že okresy Svidník a Stropkov sú bez železničnej dopravy a chýba im tiež rýchlostná cesta.
Spusteniu petície predchádzalo prijatie uznesenia v mestskom zastupiteľstve, verejné vyhlásenia starostov a primátorov okresov Svidník, Stropkov a Medzilaborce, ale aj rokovania s viacerými členmi parlamentu a vlády.
Nemocnice sa rušiť nebudú, rokovania sú otvorené
„Rokovania a diskusia k návrhu reformy nemocníc je naďalej otvorená pre všetky zainteresované strany. Ministerstvo však pripomína, že reforma prinesie zníženie počtu odvrátiteľných úmrtí a zastabilizovanie zdravotníckeho personálu,“ reaguje na prvú vlnu kritiky reformy hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová.
„Doterajšie zistenia rezortu preukázali, že približne polovica pacientov už teraz dochádza za niektorými zákrokmi do vzdialenejšej nemocnice, aj keď sa rovnaké úkony vykonávajú v im bližšej nemocnici. Reforma má zvýšiť aj kvalitu zdravotnej starostlivosti, a to špecializáciou nemocníc,“ vysvetľuje hovorkyňa.
Ministerstvo zdôrazňuje, že žiadna nemocnica sa rušiť nebude. „Lôžka, ktoré pred pandémiou zostávali nevyužité, sa budú transformovať v horizonte niekoľkých rokov na základe veľmi presných analýz a dát na iný typ starostlivosti, ktorá dnes mnohým pacientom chýba, a preto sa ťažko vracajú do svojho normálneho života,“ informuje Eliášová. Časť nevyužitých akútnych lôžok by sa mala transformovať na lôžka dlhodobej a následnej starostlivosti.
„Zástupcovia ministerstva zdravotníctva aktívne rokujú so zástupcami regiónov. O reforme rokovali desiatykrát, napríklad so zástupcami nemocníc aj vyšších územných celkov,“ dodala Zuzana Eliášová.
Zdroj: TASR/health.gov.sk