Písal sa 3. november roku Pána 1876. Príjemný deň v Košiciach sa rýchlo premenil na čierny deň v meste. „Vždy si zapisujem väčšie udalosti. Obedovali sme v paláci grófa Hadika-Barkóczyho. Zrazu nás prekvapila silná explózia, ktorá otriasla budovou a ozývala sa ako vzdialený hrom. Okolie sa zatriaslo, stoly a poháre na nich sa nebezpečne rozkývali a zacinkali. – Ó, toto je zemetrasenie! – zvolal gróf Hadik Béla. Všetci sme vyskočili a preľaknuto sme sa pozerali okolo seba.“
Tragédia na odohrala na dolnom konci mesta. Dňa 3. novembra 1876 došlo v Košiciach k jednej z najväčších priemyselných katastrof v histórii mesta. V popoludňajších hodinách vybuchol pušný prach nachádzajúci sa na dolnom okraji mesta pri ramene rieky Hornád. Explóziu sprevádzala silná tlaková vlna, ktorú bolo cítiť v celých Košiciach. Pri výbuchu zahynulo päť robotníkov, ktorí sa v tom čase nachádzali vnútri mlyna. Ich telá boli výbuchom doslova roztrhané a rozmetané do veľkej vzdialenosti. Presná príčina explózie sa nepodarila objasniť. Rýchly zásah košických dobrovoľných hasičov zabránil ďalšiemu šíreniu požiaru, ktoré mohlo vzniknúť v dôsledku roztrúsených sudov s pušným prachom a blízkosti drevených budov. V prípade ich vzplanutia hrozila oveľa rozsiahlejšia katastrofa. Výbuch zanechal budovu mlyna v troskách, poškodil viaceré okolité domy a navždy sa zapísal do dejín mesta. Obeťami tragédie boli mladí muži pracujúci v mlyne len krátky čas. Pochovali ich spoločne, keďže ich ostatky bolo možné identifikovať len s ťažkosťami. Výbuch bol natoľko devastačný, že mlyn na pušný prach už nikdy viac nebol obnovený.
Vráťme sa k spomienkam, ktoré zachytávajú túto tragickú udalosť a boli uverejnené v dobových novinách:
„Zrazu nás prekvapila silná explózia, ktorá otriasla budovou a ozývala sa ako vzdialený hrom. Okolie sa zatriaslo, stoly a poháre na nich sa nebezpečne rozkývali a zacinkali.– Ó, toto je zemetrasenie! – zvolal gróf Hadik Béla. Všetci sme vyskočili a preľaknuto sme sa pozerali okolo seba. – Alebo výbuch – poznamenal som, keď som si spomenul na výbuch v dome Brószovcov, ktorý pred rokom vydesil celé mesto. – Pôjdem zistiť, čo sa stalo – povedal o chvíľu neskôr Ferenczy József, náš pomocník. – Nemyslím si, že to bolo zemetrasenie, lebo ten otras sa zopakoval. Zobral si klobúk, obliekol si kabát a vybehol na ulicu. Zakrátko sa vrátil so správou, že pušný prach vybuchol a všetci robotníci v ňom zahynuli. Z veže bolo vidieť obrovský plameň a počuť strašnú ranu. Hasičom dal signál, a tí sa ihneď vybrali na miesto. Pomôcť už, samozrejme, nebolo možné, výbuch rozmetal celý mlyn, roztrhal budovu na kúsky, drevené konštrukcie leteli na desiatky metrov.
Niektorí z nás, hnaní zvedavosťou (a možno aj súcitom), sa vybrali na miesto výbuchu cez Uj utca (Nová ulica).To, čo sme tam uvideli, bolo hrozné. Z mlynu na pušný prach zostali len trosky. Rozbúrené plamene a oblaky dymu sa valili k nebu. A čo sa stalo s jeho nešťastnými obyvateľmi? Ich telá boli roztrhané na kusy. Tu hlava, tam noha – nebolo z nich takmer nič celé. Scéna pripomínala výjav z apokalypsy. Zahynulo päť ľudí. Niektoré časti tiel bolo treba zbierať po kusoch, aby ich mohli pochovať aspoň v spoločnom hrobe.
Výbuch bol taký silný, že dokonca aj sud s pušným prachom vyletel do vzduchu. Desať či dvanásť litrov sa v ňom malo uskladniť na zimu. Niektoré sudy dopadli neporušené, ale väčšina sa roztrhla a vzbĺkla. Nezostal len popol – ale celé okolie pokryl popol a trosky. Výbuch rozbil okná všetkých okolitých domov.“
Výbuch z roku 1876 nebol ojedinelý pri mlyne na pušný prach. Už 15. septembra 1872 došlo k výbuchu – brúsičke pušného prachu, ktorá bola umiestnená v blízkosti mlyna, explodovala a dvaja robotníci boli doslova spálení na uhoľ. Išlo už o tretí podobný incident od 40. rokov 19. storočia, čo len dokazuje, aké nebezpečné bolo spracovanie a skladovanie pušného prachu v tomto období.
V spomienkach na udalosť z roku 1876 sa spomína aj výbuch v dome Brószovcov, ktorý zastihol Košice o rok skôr. Ten však nespôsobil pušný prach, ale benzín a petrolej. Stalo sa to 8. júna 1875, keď slúžka o desiatej večer išla so sviečkou do skladu patriaceho obchodu Záhr a Szakmár. Tam nevedomky otvorila kohútik benzínovej nádrže, z ktorej sa uvoľnil plyn a výpary sa vznietili pri svetle sviečky. Nastal výbuch. Slúžka zázrakom prežila, len ju tlaková vlna odhodila na dvor. Ale v pivnici boli uskladnené aj veľké zásoby benzínu a petroleja. Tlaková vlna roztrhla podlahu a plamene sa rozšírili aj na susedné budovy. Dr. Vizsy Domokos (majiteľ domu na Hlavnej č. 47) bol medzi tými, ktorí vtedy zahynuli. Celkovo si tragédia vyžiadala štyri obete. Okrem slúžky zahynuli aj robotníci z podnikov Záhr a Szakmár. Telo jedného z nich bolo nájdené až na dvore susedného domu. Ostatné telá boli značne obhorené a takmer na nepoznanie.
Autor: HistoricKE