Okrem iného môžu rozhodnúť hlasy zo zahraničia.
Vo Švédsku sa včera (13.9.) uskutočnili parlamentné voľby. Z neúplných výsledkov vyplýva, že stredoľavá opozícia pravdepodobne tesne zvíťazí nad pravicovým vládnym blokom. Zatiaľ však nie je jasné, kto bude zostavovať novú vládu. Môže o tom rozhodnúť sčítanie hlasov zo zahraničia a tých, ktoré boli odovzdané poštou. Výsledky by mali byť známe v stredu 16. septembra.
Po sčítaní 94 percent hlasov vedú opoziční sociálni demokrati (S) expremiérky Magdaleny Anderssonovej, ktorých volilo 28,1 percenta občanov. Ich potenciálni partneri sa však nezhodujú v zásadných otázkach. Druhú priečku obsadil doterajší premiér Ulf Kristersson a jeho Umiernená strana (M) so ziskom 19,9 percenta hlasov. Vzhľadom na to, že výsledky sú tesné, nie je vylúčené, že zostane pri moci.
Na treťom mieste skončila pravicová protiimigračná strana Švédski demokrati (SD) podporujúca súčasnú menšinovú vládu, ktorú volilo 17,6 percenta ľudí. Po tom, čo stratila približne tri percentuálne body v porovnaní s voľbami spred štyroch rokov, prišla o pozíciu druhej najväčšej strany. Opozičné strany by mali podľa prognózy volebnej komisie obsadiť 176 z 349 parlamentných kresiel. Umiernení, ich dvaja koaliční partneri a SD by mali mať spolu 173 mandátov. Očakáva sa, že Švédsko má pred sebou náročné rokovania o zostavení vlády.
Opozícia sa nezhoduje v kľúčových témach. Strana stredu (7,1 percenta) pred voľbami odmietla, že by s Ľavicou (8,2 percenta) pôsobila v jednej koalícii. Ľavica žiada za podporu Anderssonovej ministerské posty. Šéfka sociálnych demokratov sa však môže obrátiť aj na Zelených (6,1 percenta). Ak by Kristersson ostal na čele kabinetu, jeho súčasťou by bolo aj viac pravicových populistov. Pred voľbami povedal, že je ochotný zaradiť do koalície aj Švédskych demokratov, ktorí okrem iného žiadajú jasné právo spolurozhodovať v otázkach migrácie. V súčasnej koalícii doposiaľ pôsobili len Kresťanskí demokrati (6,2 percenta) a Liberáli (5,4 percenta).
Zdroj: TASR