Nežná revolúcia očami poslucháčov Rádia Košice: Spomienky plné eufórie či neistoty

VýchodVašimi očami

Prečítajte si autentické príbehy východniarov v čase novembrových udalostí.

Na jeden z najvýznamnejších medzníkov v novodobých dejinách Slovenska si na Facebooku Rádia Košice zaspomínali aj samotní poslucháči. Ich spomienky sú aj po tridsiatich rokoch stále živé a sú plné eufórie, nadšenia či strachu z budúcnosti.

Júlia mala v čase novembrových udalostí osem rokov: „Pamätám si len, že rodičia to sledovali v telke a otec zakázal mojim starším súrodencom sa toho zúčastniť. Mal za to, že sú primladí na to, aby rozhodovali o takýchto veciach. Považoval to za manipuláciu. Samozrejme, že toto mi vysvetlili, až keď som bola staršia.“ Ivan napísal, že v čase demonštrácií sa zabával v Zlatom dukáte v Košiciach spolu s bývalou priateľkou, pričom nič nevedel o Nežnej revolúcii.

„Počas demonštrácií ako stredoškoláci sme boli zatvorení v škole, keďže nás nepustili, aby sme sa ich nezúčastnili, ale my sme povyskakovali z okien na prízemí. A či to stálo za to? Možno zo začiatku áno, boli sme z toho nadšení, čo sa tu deje a čo tu bude!! A čo tu máme po 30 rokoch?“ pýta sa Monika.

Protestov pred Štátnou vedeckou knižnicou v Košiciach sa zúčastnila aj Emília: „Môj syn mal šesť rokov a priateľa som tu mala z Blavy, išli sme sa pozrieť, čo sa deje. Bolo to v Košiciach pred knižnicou.“

Nežná revolúcia u Evy vyvolala aj negatívne spomienky: „Ja som bola doma a plakala som, nerozumela som prečo, lebo nám bolo dobre, mali sme prácu.“ Alena bola v tom čase na maródke a nestačila sa diviť, čo sa deje.

Foto
Václav Havel v Košiciach / Mesto Košice

Alena o Nežnej revolúcii nič netušila: „Viem presne, kde som bola, tri týždne sama na dovolenke na lazoch, kde nebol žiadny signál a keď som sa vrátila, tak som sa len čudovala, čo sa deje.“

„Boli sme na zájazde v Slušoviciach a vôbec sme nevedeli, čo sa deje. Keď sa organizovali prvé štrajky, tak sme tam išli ako ovce, lebo išiel každý. A mala som strach z budúcnosti,“ priznala sa Mária.

Novembrové udalosti pre mnohých nepriniesli to, čo očakávali. „Je to v pohode. Konečne sme sa odpútali od Čechov a osamostatnili. Teraz je na nás, ako sa budeme k takejto demokracii stavať. Keď tamto bola totalita, toto je vlastne čo. Jeden žije pod mostom a druhý prehadzuje vidlami peniaze v šope,“ napísal Emil. Podobný názor má aj Miroslav: „Vravelo sa, že o 30 rokov sa budeme mať ako vo Švajčiarsku alebo v Nemecku.“ Sklamanie neskrýval ani Jaroslav: „Dnes už by som neštrngal kľúčami. Eufória lepšieho žitia pominula.“

„Ťažko som závidel stredoškolákom, že štrajkujú a my na základke sa musíme učiť,“ úsmevne spomína Martin a aj Ivana: „Spoznala som sa s doterajším manželom, takže útek zo školy na štrganie kľúčov bolo ako volanie do divočiny.“

Albína bola na materskej dovolenke: „Dcéra mala dva mesiace, ani sme nevedeli, že sa niečo deje. Manžel išiel na týždňovku a vrátil sa po dvoch dňoch, že ich pustili domov, lebo bude štatárium, nechápali sme vôbec, o čo ide. Manžel balil tašku, že ako záložáka ho armáda povolá. Nestalo sa tak, lebo sa to obrátilo úplne na inú stranu.“

Iveta sa zúčastnila demonštrácie na Námestí SNP a dodnes to neľutuje, práve naopak, išla by znova. Valéria bola v tom čase v pôrodnici a jej syn bude oslavovať tridsiate narodeniny, rovnako ako Miroslav, ktorý mal 17. novembra len jeden deň. V nemocnici bola aj Mária, ktorá o ničom nevedela, pretože rádio mali vypnuté a v televízii sa spočiatku nevysielali žiadne demonštrácie.

A aké sú vaše spomienky na Nežnú revolúciu?

 

Autor: KOŠICE ONLINE

 

Komentáre