Záleží však na tom, o ktorých rozprávkach je reč.
Vianoce sú jednoznačne spojené s rozprávkami. Popoluška, Snehulienka, boj dobra so zlom, draci a rytieri až po vymyslené bytosti. Práve rozprávky približujú ospevované čaro Vianoc, zobrazujú škriatkov, ktoré ťahajú sane a snažia sa zariadiť najkrajšie sviatky pre celý svet. Predstava dokonalosti sa k nám upäla natoľko, že sa my sami snažíme o bezprostrednú dokonalosť. Práve ako Santa so škriatkami a sobmi, ktorý nemôže dopustiť, aby si niekto pod stromčekom nenašiel darček.
No okrem týchto pomyselných Santov tu máme aj inú bytosť – Grincha. Ten nemá rád vianočné obdobie natoľko, že sa zatvára sám vo svojom dome, až kým to všetko neskončí. Rovnako ako Santovia, tak aj Grinchovia – ľudia, ktorí Vianoce príliš neobľubujú – sú aj medzi nami.
Na náš samozvaný „Grinchov syndróm“ sme sa pýtali psychologičky Miriam Krištofcovej z občianskeho združenie IPčko. Ako je možné, že sú Vianoce, sviatky radosti a pokoja, pre niekoho ťarchou a nie radosťou?
„Môžeme hovoriť o mnohých veciach. Niektorí ľudia nemajú radi Vianoce iba z princípu, pretože im to môže prísť ako gýčový a nevkusný sviatok. Iní ich nemajú radi pre osobnejšie dôvody. Ľudia, ktorí stratili svojho blízkeho, musia všetky ďalšie svoje životné míľniky oslavovať bez danej osoby, a to je veľmi ťažké. Potom je tu práve tá dokonalosť. Predstava, že Vianoce musia vyzerať takto, musím mať napečené to a to, musím mať toľko a toľko darčekov. Je tam obrovský tlak, ktorý nemusia ľudia zvládať, či už časovo, psychicky, alebo finančne.“
Ak sa zhovárame s človekom, ktorý má opačný názor na niečo, čo my sami obľubujeme, je to stále veľmi ťažké. Pokiaľ ide o sezónnu záležitosť ako sú Vianoce, kedy sa atmosféra dokáže rýchlo vytratiť, je to ešte ťažšie. Ako komunikovať s blízkym, aby sme mu boli oporou, a zároveň si nenechali vziať radosť?
„Je super mať vôbec konverzáciu, ak sa chceme s človekom na danú tému rozprávať. Spýtať sa ho, aká motivácia je za tým, že nemá rád Vianoce, skúsiť ho pochopiť a dať mu láskavé prijatie, pochopenie. Dať človeku najavo, že ak o tom chce rozprávať, tak tu som pre neho a môžeme v tom byť spoločne. Dôležité však je uvedomiť si, že ja tento sviatok mám skutočne rád alebo rada, iní možno nie, no je to v poriadku, pretože sa im s tým spája niečo iné. Povedať, predstaviť si, že tu je moja bublinka, ktorá má rada Vianoce a chcela by som, aby niekto iný videl tú krásu, no každý má s nimi spojený iný zážitok.“
Každý človek pozná ten pocit, keď má pred sebou nepríjemné, stresujúce či ťažké obdobie. Viac ako výhra v lotérii je opora v priateľoch či rodine. Ako však dokážeme pochopiť niekoho, kto má diametrálne odlišný názor ako my?
„Spôsob, akým môžeme pomôcť ľuďom, ktorí majú s hocičím problém, je byť tam pre nich a snažiť sa ich pochopiť. Ak nechcú rozprávať alebo nechcú povedať, aká je motivácia, prečo nemajú radi Vianoce alebo čo sa skutočne stalo, to čo môžeme urobiť my, je dať najavo, že sme tu, ak ju bude odo mňa chcieť, potrebovať. Nech už to bude kedykoľvek, budem tu.“
Aj veľká radosť je silná emócia, ktoré naše telo a myseľ potrebuje spracovať, aby sme na tieto chvíle spomínali radostne aj naďalej. Podľa psychologičky je najdôležitejší všetkými ospevovaný „pokoj“. Ten si však potrebujeme vytvoriť my sami.
„Pozrime sa na Vianoce, na sviatky s pokojom. Posnažme sa netlačiť sami na seba, že musíme byť perfektní, nemusíme mať perfektne vyzdobený vianočný stromček, nemusí sa stretnúť celá rodina. A keď sa aj stretne, nemusí to vždy prejsť vyslovene bez hádky, všetci vieme, že my ľudia sme všelijakí, konflikty bežne vznikajú. Doprajme sami sebe čas, pokoj a priestor pre seba, aby sme sa o seba dokázali postarať.“