Zákon tento krok umožňuje, má však podmienky.
O redukcii, respektíve zlučovaní mestských častí sa v Košiciach rozpráva už dlhodobo. Odborník na verejnú správu Tomáš Černěnko pre Košice Online uviedol, že v minulosti sa mestá rozdeľovali kvôli obmedzeným možnostiam správy územia:
„Otázka teraz je, že či potrebujeme dnes pre tú správu mať to stále rozdelené. Ak by sa nedalo hýbať, neboli by informačné toky, aby sa tá správa dala riešiť práve týmto spôsobom, tak by to dávalo zmysel, že musí to byť oddelené, aby tam bol niekto, kto vie autonómne konať, kým dostane nové pokyny alebo novú informáciu, ako má robiť. Myslím, že v Košiciach ani v Bratislave ten problém nie je.“
Odborník doplnil, že úlohou verejnej správy je produkovať služby pre občanov a zabezpečiť im bezpečnosť. Ak časť financií spotrebuje iba samotná existencia správy, tie následne chýbajú na produkciu lepších služieb. Košice by podľa jeho analýzy mohli ušetriť ročne päť až sedem miliónov eur. Tie totiž spotrebúvajú v administratíve, ktorá robí v meste duplicitné činnosti.
Pri otázke nového členenia Košíc sa niektorí starostovia malých mestských častí vyjadrili, že uvažujú aj nad možnosťou odčlenenia sa a vytvorenia samostatnej obce – tak, ako to bolo v niektorých prípadoch aj v minulosti.
„Zákon o obecnom zriadení túto možnosť pozná, samozrejme, tá klauzula tam je. Ale pri odčlenení od väčšej obce, tá jednotka, ktorá sa odčlení, musí mať aspoň 3000 obyvateľov, čo by mohol byť prvý problém. 90 percent samospráv na Slovensku je dnes menších ako zákonom stanovená hranica 3000 obyvateľov. Tie obce, ktoré sú menšie, zas toľko tých peňazí nemajú, a otázka teraz je, že ako by pristúpili napríklad k mestskej hromadnej doprave, obecnej polícii a ďalším veciam, ktoré tam teraz v nejakej miere fungujú,“ uviedol Černěnko.
Samostatnými obcami by sa tak podľa zákona mohli stať iba mestské časti Barca, Šaca, Košická Nová Ves a Krásna. Tento krok by si ale vyžadoval celomestské referendum. Zrušenie dvojúrovňovej samosprávy je podľa odborníkov najlepšie riešenie. Napriek tomu sa aj v metropole východu reorganizácia rieši dlhodobo zatiaľ iba v teoretickej rovine.
„Možno je to tým, že ešte nebolo tak ekonomicky zle, že samospráva necítila potrebu s tým niečo urobiť, že prvé vlny nejakých redukcií škôl sa urobili atď. Prišli eurofondy, ktoré veľa vecí vedeli možno nejako zalepiť, čiže boli peniaze. Ale aj toto všetko sa môže veľmi rýchlo zmeniť. Chce to politickú zhodu, vyžaduje si to naozaj štátnický prístup a povedať: Ale toto je pre mojich voličov dnes najlepšie, keď to tu zavrieme,“ doplnil odborník.
Mesto v máji avizovalo, že vytvorí pracovnú skupinu, ktorá má analyzovať fungovanie samosprávy v budúcnosti. Pri rokovaní o rozpočte informovalo, že financie na túto analýzu sú ohrozené. Keďže sa však rozpočet podarilo schváliť, obrátili sme sa na magistrát s otázkou, koľko prostriedkov na tento účel vyčlenil. Do uzávierky sme však odpoveď nedostali.