Týkali sa stromčeka či jedálnička.
Sviatočné obdobie sa často spája s rôznymi vianočnými zvykmi a tradíciami, ktoré mali pre našich predkov veľký význam. Príprava na Vianoce sa začínala počas adventu a spájala sa so zimným počasím či ľúbostnou mágiou.
„Dievčatá chceli vedieť, kedy sa vydajú, takže čarovali, napríklad varili pirohy, vyťahovali ich s lístkami chlapcov a zisťovali, kto bude ich budúci partner. Alebo liali olovo cez kľúčovú dierku a zisťovali, aké povolanie bude mať ich nastávajúci. Ale toto obdobie bolo spojené aj s predpoveďou počasia aj s tým, aká bude úroda,“ uviedla etnologička Zuzana Andrejová z Prešovského krajského múzea.
Prípravné obdobie vyvrcholilo na Štedrý deň, pričom každý mal svoju úlohu.
„Gazdiné sa snažili čo najskôr pripraviť koláče, robili to ešte pred úsvitom, aby už ráno bolo všetko pripravené. Chlapci chodili po vinšovaní. Štedrý deň je spojený aj s pôstom a s radostným očakávaním narodenia Spasiteľa. Čo sa týka darčekov, tak tie neboli v minulosti medzi roľníckym ľudom rozšírené tak, ako to poznáme dnes. Skôr to boli maličkosti, ktoré vyrobila mamka pre svoje deti, čiže z látky, zo šúpolia, z dreva,“ doplnila etnologička.
Zvyky a tradície sa mierne líšili v rôznych regiónoch, napríklad aj jedálniček počas štedrej večere. Zároveň sa menili a upravovali aj v priebehu rokov, pričom sa podľa odborníčky inšpirovali novinkami aj zo zahraničia:
„Vianočné stromčeky k nám prichádzajú niekedy v 16. až 17. storočí z Nemecka, ale najprv sa udomácnili vo vyššej spoločnosti, v šľachte. Vidiecke obyvateľstvo malo niečo zo slamy – nazývalo sa to kvočka. To sa vešalo nad stôl. Až neskôr bol tento slamenný útvar nahradený vianočným stromčekom, ale ten bol zavesený na hredu nad stôl. A bol zdobený úplne jednoducho – jabĺčkami, orieškami.“
Podobne to bolo s adventným vencom, ktorý tiež prišiel z Nemecka. Viacero zvykov a tradícií sa zachovalo dodnes, aj keď už pre nás nemajú takú dôležitosť ako v minulosti. Skôr sa ich držíme akosi automaticky a často si neuvedomujeme, že vznikali z určitých dôvodov. Napríklad jedlá počas štedrej večere boli symbolom zdravia či bohatstva.
„Stále tam zostáva oblátka, cesnak, ten základ štedrovečernej večere. Napríklad konzumácia ryby na Štedrý deň je až povojnová záležitosť a je to import z Čiech. My sa dnes zase snažíme inovovať jedálniček, takže nekonzumujeme kapra, ale na tanieroch sa nám často objavuje nejaká exotická ryba,“ doplnila etnologička.
Dodnes sa zachoval napríklad zvyk vianočného vinšovania a koledovania, ale napríklad aj štefanské zábavy a tancovačky.