Ani v jeseni nie je neskoro na pestovanie úžitkových rastlín.
Klíma na Slovensku sa každým rokom mení. Výrazne teplejšie počasie spôsobuje, že v metropole východu môžeme vypestovať exotické ovocie či pod Tatrami sa tešia z úrody paradajok, paprík a melónov. Pestovanie byliniek, zeleniny či ovocia nie je možné len v záhradách alebo na poliach. Čoraz viac Košičanov sa tento rok presvedčilo, že zdravé a chutné plody rôznych rastlín je možné vypestovať aj na balkóne, terase alebo priamo v kuchyni. Potvrdil to aj zástupca riaditeľa pre prevádzku Botanickej záhrady Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Robert Gregorek: „Takmer všetko sa dá vypestovať. Je to ale otázka toho, do akej miery je človek ochotný sa obetovať, prispôsobiť rastlinám, zvýšiť intenzitu starostlivosti, takže nebudem tvrdiť, že to možné nie je, ale treba si vopred rozmyslieť, koľko času sme ochotní venovať rastlinám.“
Napriek tomu, že balkón alebo terasa nie sú ideálnym prostredím pre rastliny, aj v pohodlí domova a mestských bytov môžeme vypestovať bylinky, zeleninu či ovocie. Úrodu ovplyvňuje viacero faktorov, medzi ktoré patrí napríklad typ balkónu, jeho povrch, orientácia na jednotlivé svetové strany a farba náteru. Niektoré lodžie sú zasklenné, iné sú úplne otvorené. Niekde dážď nedosiahne, na iné balkóny môže aj pršať. „V zásade balkón ako taký nie je práve najžičlivejšie prostredie. Je to v tesnom kontakte so stavbou, ľahko sa prehreje, v noci vychladí. Rastliny na ňom sú mnohokrát vystavené viacerým extrémom. Možnože šťastnejší pestovatelia budú tí, ktorí majú balkóny obrátené na severozápad, respektíve na západnú stranu. Trošku zložitejšie by to mali práve pestovatelia na výslnných výhrevných južných balkónoch, kde naozaj nastávajú extrémne situácie,“ uviedol Gregorek.
Aj levanduľa môže upadnúť do depresie
Pestovatelia si do svojich domácností zaobstarávajú bazalku, ktorá je čoraz častejšou ingredienciou do rôznych jedál. „Bazalka sa pestuje v jednoročnom režime. U nás je to typická letnička, ale ak vieme uchrániť túto rastlinu pred nástupom niektorých škodcov, a to sa nám musí podariť, pretože nie je prijateľné takto konzumované rastliny podrobovať nejakej chemickej procedúre, vtedy je možné rátať s jej celoročným využitím,“ skonštatoval Gregorek, pričom dodal, že interiér je vždy najzložitejší na pestovanie rastlín, a to predovšetkým pre tie druhy, ktoré najčastejšie považujeme za využiteľné v domácnosti: „Do kuchyne patria len tie rastliny, ktoré sme si nejakým spôsobom nabili energiou vo vonkajšom prostredí a krátkodobo ich máme umiestnené niekde v blízkosti nášho stolovania. Čerstvo odstrihnutý list z akejkoľvek bylinky je mnohonásobne hodnotnejší ako nejaký tri dni skladovaný v chladničke.“
Pri pestovaní mäty je potrebné vyhnúť sa extrémnym vplyvom počasia. Táto rastlina skôr ocení dlhodobejšie vlhké substráty. Ak je umiestnená na balkóne, pomerne ľahko sa jej zhostia vošky a molice. Zároveň je nutné zabezpečiť priebežnú závlahu mäty. Ako nám prezradil Gregorek, pri jej pestovaní je potrebné postarať sa o to, aby nekvitla: „Priebežne odstrihávať prírastky tak, aby sme ich jednak vedeli v tom najideálnejšom stave zúžitkovať a na druhej strane tak, aby nekvitla a neprinášala už vôbec semená, pretože to je signál k tomu, aby predčasne ukončila sezónu, výhony vydrevnatejú a listy sa znehodnocujú.“
Čoraz viac obľúbená je aj levanduľa, ktorá má pestré využitie nielen v gastronómii, ale aj vo farmaceutickom priemysle. Počas sezóny je možné ju umiestniť do nejakej nádoby na výslnie, kde bude vystavená extrémom súvisiacim s mestskou klímou. Ak ju zostriháme tesne pred zazimovaním a neponecháme jej dostatok aktívnych častí, môže upadnúť do takzvanej depresie a na jar sa potom ťažko zobúdza. Do zimy vstupuje síce skrátená a zmladená, ale už trošku prebudená k aktivite. Ako zdôraznil Gregorek, prezimovanie levandule je náročnejšie: „Ak chce mať niekto šancu prezimovať levanduľu v nádobe, musí sa postarať o zateplenie koreňového balu a zmierniť tepelné nárazy. To znamená zaobstarať nejaké polystyrénové puzdro, dokonale zabezpečený odtok prebytkovej vody. Táto rastlina v momente, kedy dôjde k tepelnému zvratu, potrebuje prístup ku vlahe, nie stáť vo vode, ale potrebuje mať jemne dosýtený substrát. Samotný kvetináč pre levanduľu musí byť dostatočne veľký, musí byť zo strán, aj zdola dokonale odizolovaný od chladivých materiálov a od vonkajšieho extrémneho ovzdušia.“
Pestovanie zeleniny a ovocia
Ľudia, ktorí žijú v mestách, prostredníctvom pestovania rastlín prispievajú k zlepšeniu klímy na terase a v okolí svojho bytu alebo domu. Starostlivosť o papriky rôzneho druhu je v takýchto podmienkach náročná, ale časté sprchovanie je najlepšou prevenciou voči škodcom. „Mať na balkóne jeden veľký kvetináč alebo veľkú nádobu s pekným rajčiakom a môcť s odtrhnúť si čerstvý plod, je naozaj niečo úžasné,“ doplnil Gregorek. Zároveň na balkóne odporúča pestovať popínavé druhy paradajok, ktoré na malom pôdoryse v prostredí neveľkej terasy môžu dosiahnuť maximálny úžitok.
Na terase bez zastrešenia je možné vypestovať aj rôzne druhy sladkých plodov. Ovocné stromy sú rastliny, ktoré sú pestovateľné aj v nádobách. Netreba však zabudnúť na odrazové teplo od stien, pretože tieto stromy môžu napadnúť živočíšni škodcovia. „Určite nesmú byť vystavené nejakému skúšaniu kritického sucha, pretože akonáhle rastlina zavädne a stačí, že sa tak stane raz, v prípade jabloní okamžite nastúpia múčnatky,“ skonštatoval Gregorek s tým, že na pestovanie úžitkových rastlín nikdy nie je neskoro: „Ešte stále je čas zapestovať pomerne hodnotný trs petržlenu z výsevu. On má totiž rád práve tie jesenné chladnejšie dni. Ak máme prístup ku pažítke, ktorá je na záhrade a vieme odrýľovať trs, ktorý vložíme do kvetináča, môžeme ho ešte nechať v tom záhradnom prostredí zosilnieť. Zakúpiť bylinku a nechať ju vo vonkajšom prostredí zosilnieť je tiež dobré riešenie.“
Pestovanie v mestskom prostredí
Ako nám vysvetlil Gregorek, pestovanie úžitkových rastlín aj v metropole východu je v mnohých oblastiach výhodnejšie v porovnaní so záhradkárstvom na vidieku: „Ak nie sme v blízkosti rušnej komunikácie, myslím si, že v meste je tá klíma aj z hľadiska záťažových substancií, pomerne slušná. Mnohokrát na vidieku nie je taká záruka chemicky čistého prostredia, pretože tam, kde prebieha veľká poľnohospodárska výroba, je mnohokrát aj ľudský organizmus alebo akékoľvek živočíšstvo vystavované záťažiam, takže mesto ako také je ušetrené od týchto záležitostí.“
Bezpečné je aj pestovanie v Košiciach: „Mestské prostredie ako také by malo byť, ak neporušujeme aj iné nadväznosti, pomerne v tomto prípade bezpečné. Vieme ale aj v košických podmienkach, pokiaľ má niekto bývanie priamo do Moyzesovej ulice alebo tam má nejakým spôsobom výstupy, to isté sa týka určite Watsonovej, Hlinkovej ulice a podobných rušných ťahov, toto nie je to správne miesto, ale pokiaľ je to už aspoň zopár metrov od týchto rušných komunikácií, asi by som sa toho vôbec neobával. V meste je naozaj väčšia istota, že nebudeme vystavení agrochemikáliám alebo nejakému dôsledku hospodárenia na veľkom láne obilia,“ uzatvoril Gregorek.
Autorka: JANA TOMAŠKOVIČOVÁ