Ide o adaptívnu neurostimuláciu s využitím softvéru.
Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura (UNLP) v Košiciach ako prvé zdravotnícke zariadenie na Slovensku a jedno z prvých v Európe zaviedla novú metódu liečby pre pacientov s Parkinsonovou chorobou. Ide o adaptívnu neurostimuláciu s využitím softvéru, ktorým sa individualizuje liečba konkrétnemu pacientovi.
„Naša klinika dnes pacientom ponúka to, čo aj najmodernejšie pracoviská vo svete – adaptívnu stimuláciu mozgu, ktorá dokáže liečbu presne prispôsobiť potrebám pacienta,“ uviedol Matej Škorvánek z Neurologickej kliniky UNLP s tým, že Parkinsonova choroba patrí medzi najčastejšie neurodegeneratívne ochorenia, pričom jej výskyt vo svete rastie:
„Riziko zvyšuje nielen vyšší vek, ale aj prostredie – chemické látky, pesticídy či infekcie.“
Základom liečby je pravidelný pohyb a farmakoterapia. Dopamínové lieky, ktoré dopĺňajú chýbajúci nervový prenášač dopamín, dokážu predovšetkým v prvých rokoch efektívne zmierniť príznaky ochorenia. V prípade, ak klasická liečba nestačí, UNLP ponúka dve možnosti pokročilej liečby, a to pumpovú liečbu a hĺbkovú mozgovú stimuláciu (DBS).
„Operácia prichádza do úvahy len vtedy, keď očakávaný prínos prevyšuje riziko. Pacientov starostlivo vyberáme a indikujeme selektívne. Nie všetci pacienti spĺňajú indikačné kritériá, ale tí, ktorí ich spĺňajú, môžu z moderného zákroku profitovať,“ priblížil Škorvánek.
Hĺbková mozgová stimulácia je jednou z najmodernejších možností liečby Parkinsonovej choroby. Pri pacientoch, pri ktorých nefunguje tradičný mód stimulácie, sa čoraz častejšie využíva adaptívna stimulácia. Tá sa automaticky prispôsobuje činnosti mozgu a prispieva k presnejšej liečbe. Škorvánek doplnil, že neadaptívna stimulácia uvoľňuje konštantný prúd, adaptívna reaguje na aktuálne potreby pacienta:
„Implantujeme elektródy pri vedomí pacienta, aby sme videli účinok stimulácie na pohyb a mohli sledovať prípadné nežiadúce účinky. Pacient počas zákroku vykonáva jednoduché úlohy – pohybuje rukami, vymenúva mesiace – a my hľadáme takzvané terapeutické okno, pri ktorom je stimulácia účinná a bezpečná.“
Keď je poloha elektród optimálna, lekári ich natrvalo spoja s neurostimulátorom, ktorý sa ukladá pod kožu, čo sa realizuje v celkovej anestézii. Stimulátory môžu byť nabíjateľné alebo nenabíjateľné a je možné ich nastavovať samostatne pre každú polovicu mozgu. Na trhu sú dostupné aj segmentované elektródy, ktoré umožňujú presnejšie zacielenie prúdu a znižujú riziko vedľajších účinkov. Pacienti sú o niekoľkých dní po zákroku prepustení do domácej liečby. Stimulátor sa aktivuje po troch až štyroch týždňoch.
„Neurostimulátor chorobu nezastaví, ale pri správnej indikácii daruje pacientovi roky kvalitného života,“ povedal Škorvánek, ktorý dodal, že adaptívna stimulácia spolu s rehabilitáciou a logopédiou dokážu oddialiť ťažšie štádiá ochorenia a pomôcť pacientom byť samostatnými.
Zdroj: TASR