Organizátori chcú podporiť nové trendy filmárov z bývalých krajín východného bloku.
Metropola východu bude v júni hostiť 30. ročník Medzinárodného filmového festivalu (MFF) Art Film. Premiérovo sa v programe predstaví nová súťažná sekcia – Medzinárodná súťaž filmov zo strednej a východnej Európy. Určená je filmovým tvorcom celovečerných snímok z regiónu bez druhového a žánrového obmedzenia. Organizátori chcú tak podporiť nové kinematografické trendy filmárov z bývalých krajín východného bloku.
„Pri výbere filmov ma zaujímali najmä príbehy mapujúce minulosť, a to aj preto, lebo v súčasnosti sme svedkami žonglovania s jej podobami a verziami v mene najrôznejších politických záujmov,” uviedla kurátorka súťaže Viera Langerová.
V novej sekcii sa predstaví niekoľko filmov. Magicko-realistická snímka Osem pohľadov na jazero Biwa režiséra Marka Raata v sebe kombinuje estónske a japonské kultúrne tradície. Slovenský dokumentarista Palo Korec zas prichádza na Art Film s novým filmom Akvabely z Prandorfa, ktorým zachytáva pomalé prenikanie moderných spoločenských postojov do obyčajnej slovenskej dediny.
V sekcii je aj nová historická dráma Sloboda režiséra Tudora Giurgiua, ktorá rekonštruuje napínavý priebeh krvavých protestov, kedy sa proti sebe postavili rumunská armáda, polícia, civilisti aj informátori tajnej služby.
Lotyšská historická dráma Máriino mlčanie režiséra Dāvisa Sīmanisa začala svoju festivalovú púť svetovou premiérou na Berlinale. Ide o biografickú snímku založenú na osude herečky Marie Leiko, hviezdy nemeckej nemej kinematografie.
Prvý maďarský celovečerný animovaný dokument Pelikan Blue vracia divákov do Maďarska 90. rokov. Režisérom komediálne ladenej animovanej snímky je dokumentarista a animátor László Csáki a svojim príspevkom do sekcie rozpovie príbeh o zrode podnikateľského ducha v prostredí, v ktorom sa mohlo všetko.
V kategórii je aj dokumentárny film Pokiaľ ja žijem. Jeho režisér Roman Ďuriš sa s protagonistom Daliborom stretol náhodou po cirkusovom predstavení.
„Keď sa mi Dalibor začal otvárať a rozprávať o svojom živote, jeho príbeh vo mne rezonoval, akoby som ho istým spôsobom prežíval aj ja. Pevne verím, že každý si môže v jeho príbehu nájsť určité podobnosti so svojím vlastným životom. Či už ide o konflikty s rodičmi, túžbu po láske alebo hľadanie svojej identity,” povedal režisér Roman Ďuriš.
Oceňovaný ukrajinský režisér Roman Bondarčuk filmom Redakcia podáva vlastné svedectvo o tom, ako pred vojnou fungovalo spravodajstvo v južných častiach Ukrajiny, v časoch, kedy sa v krajine šírili dezinformácie a obyvateľstvo sa chystalo na vojnu.
Hraný celovečerný debut režiséra Klaudiusza Chrostowského prostredníctvom silne emocionálnych dialógov otvára témy zmierenia, návratu a vyrovnania sa s vlastnými chybami. Veľkú rolu vo filme Ultima Thule hrá aj škótska príroda a počasie, ktoré odráža prežívanie a citové búrky hlavného hrdinu.
Snímku Nezhasneme, ocenenú na festivale v Zlíne, nakrútila mladá ukrajinská režisérka Alisa Kovalenko. Film mal premiéru na Berlínskom festivale v sekcii Generation 14plus a získal si pozornosť vďaka svojej emocionálnej hĺbke.
Odbornú porotu tejto sekcie na festivale tvorí trojica odborníčok z prostredia filmovej teórie a teatrológie - Birgit Beumers, Anna Ladinig a Sylvia Huszár.