Okrem iného obsahuje nezlučiteľnosť funkcie starostu a mestského poslanca.
Do Národnej rady sa dostal návrh novely zákona o meste Košice z dielne poslancov Igora Šimka a Andreja Sitkára, ktorý parlament v októbri posunul do druhého čítania. Cieľom je zefektívniť samosprávu tak, aby dokázala rýchlejšie a lepšie reagovať na potreby obyvateľov, hospodárnejšie fungovať a zvýšiť transparentnosť pri nakladaní s verejnými financiami. Predkladatelia tvrdia, že na dvojstupňovú samosprávu sa ročne míňa 8,7 milióna eur, a to aj na platy funkcionárov či úradníkov. Igor Šimko v rozhovore pre Košice Online uviedol, že magistrát zamestnáva 550 ľudí a pri mestských častiach je to celkovo 450 pracovníkov:
„V 21. storočí, kedy už digitalizácia a elektronizácia je naozaj vo vysokom štádiu toho, že sa to naozaj robí, implementuje sa to na úradoch a do nášho bežného života, musíme ísť dobou a naozaj nastaviť ten proces tak, aby od roku 2030 sme mali menej mestských častí, aby tá činnosť bola naozaj manažérsky koordinovaná, aby neboli duplicitné výkony činností. Keď 22 úradov má každý svoje právne oddelenie, niekde sú či mzdové, či organizačné odbory. Toto sú veci, ktoré patria do nejakých zjednotených centier. Výkon tohto môže robiť aj magistrát.“
Cieľom podľa predkladateľov nie je zničiť, ale zefektívniť činnosť miestnych úradov, ktoré by po novom mohli fungovať ako centrá zdieľaných služieb. Zároveň zdôraznili, že diskusia o tomto návrhu trvala približne 18 mesiacov na úrovni Rady starostov, Mestskej rady, odborných útvarov magistrátu či medzi mestskými poslancami aj obyvateľmi. Predkladatelia vrátane Andreja Sitkára navrhujú, aby sa počet miestnych poslancov znížil zo súčasných 178 na približne 100:
„V mestskom zastupiteľstve pribudne 10 poslancov, aby aj mestské časti, ktoré v súčasnosti nemajú priame zastúpenie, ako napríklad Kavečany, Barca, Lorinčík, Poľov, Vyšné Opátske, Myslava, Ťahanovce, Džungľa, Košická Nová Ves a Šebastovce, získali svojich zástupcov. Obyvatelia tak budú môcť voliť poslanca priamo zo svojej mestskej časti. Zároveň navrhujeme zníženie koeficientu pre výpočet odmien poslancov z 15-násobku na 10-násobok minimálnej mzdy.“
Návrh bude v druhom čítaní obsahovať aj zníženie mesačných odmien košických mestských poslancov o tretinu. Napriek tomu, že by sa ich počet mal zvýšiť, podľa predkladateľov sa ušetria desiatky tisíc eur ročne. Takýmto spôsobom by sa malo zabezpečiť demokratické zastúpenie každej mestskej časti a efektívnejšie hospodárenie s verejnými financiami. Metropola východu by v prípade prijatia novely získala tretieho námestníka primátora.
„Tretí viceprimátor bude mať za úlohu koordinovať proces racionalizácie a zlúčenia mestských častí, dohliadať na prechod práv a povinností, komunikovať so starostami a poslancami, zúčastňovať sa zasadnutí miestnych zastupiteľstiev a viesť rokovania s ministerstvami a ďalšími inštitúciami,“ doplnil Sitkár.
Jednou z najviac diskutovaných tém je redukcia počtu mestských častí zo súčasných 22 na 4 vrátane zníženia počtu prednostov, zástupcov starostov či kontrolórov. Predkladatelia tvrdia, že radnica vďaka tomu ušetrí milióny eur ročne, ktoré by sa mohli investovať do zlepšenia infraštruktúry, opráv ciest a chodníkov, detských a športových ihrísk, zelene či zlepšenia bezpečnosti a čistoty. Miestne úrady by fungovali ako klientske pracoviská, takzvané úradovne, čím by sa mala zlepšiť dostupnosť služieb. Predkladatelia vzhľadom na avizovanú dostatočnú podporu poslancov parlamentu očakávajú, že novela bude schválená, čo potvrdil aj Šimko:
„Existuje uznesenie vlády, na ktorom sa uzniesla 24. septembra 2025 v Borši. Dnes hovorí o tom, že má poskytnúť samospráva, ale aj ministerstvá maximálnu súčinnosť na tom, aby sa znižovala administratívna záťaž, samozrejme, šetrili peniaze v budúcnosti a v neposlednom rade, aby sa kompetencie prerozdelili spravodlivo medzi mestské časti v Košiciach. Na tom, samozrejme, budem trvať aj v pléne v druhom čítaní. Ja dám všetky argumenty na to, aby sme sa zhodli.“
Súčasťou návrhu je aj nezlučiteľnosť funkcie starostu a mestského poslanca z dôvodu konfliktu záujmov. Ak ho Národná rada odobrí, racionalizácia počtu mestských častí by sa mala zrealizovať od roku 2030 tak, aby sa predišlo ohrozeniu eurofondov, právnej neistote zmluvných vzťahov či vysokým nákladom na odstupné vyše 450 zamestnancov.