Podmienky na skrátené legislatívne konanie neboli podľa hlavy štátu splnené.
Prezidentka Zuzana Čaputová vetovala novelu zákona o ochrane prírody a krajiny, keďže podľa nej predstavuje zásah do ich ochrany, a teda aj do ústavou chráneného práva na priaznivé životné prostredie. Hlava štátu tvrdí, že zákon prináša významné zníženie ochrany pre dreviny. Z tohto dôvodu hrozia ťažko zvrátiteľné a dlhodobé negatívne následky. Čaputová namieta aj nesplnenie podmienok pre skrátené legislatívne konanie, pričom navrhla, aby parlament pri opätovnom prerokovaní neprijal zákon ako celok.
Postupy pri výrube drevín by sa mali podľa novely zjednodušiť v intraviláne aj extraviláne obcí. Týka sa to aj územia s druhým a tretím stupňom ochrany. Súčasná právna úprava podľa jej slov neumožňuje udeliť súhlas s výrubom drevín na území s druhým a tretím stupňom ochrany.
„Schválený zákon síce zavádza inštitút stanoviska orgánu ochrany prírody vo vzťahu k výrubu na takomto území, avšak nemá sa už naň aplikovať Správny poriadok,“ povedal hovorca prezidentky Martin Strižinec s tým, že nepôjde o správne konanie, v ktorom by boli zaručené procesné práva účastníkov konania vrátane opravného prostriedku:
„Tým sa priamo oslabuje aj ústavou zaručené právo na priaznivé životné prostredie.“
Hlava štátu zdôraznila, že na skrátené legislatívne konanie musí byť splnená základná podmienka, ktorou je existencia mimoriadnych okolností, čo potvrdil aj Strižinec:
„Prezidentka je však presvedčená, že zarastanie krajiny nemožno považovať za mimoriadnu okolnosť, ktorá by nebola výsledkom obvyklého chodu udalostí a nastala by náhle.“
Čaputová nevidí ani priamu súvislosť medzi uvoľnením regulácie výrubu stromov a ochranou ľudí pred nebezpečnými stretmi s medveďom, keďže časť právnej úpravy sa týka výrubu drevín v zastavanom území obce. Prezidentka pripomenula, že s legislatívou nesúhlasia ani samosprávy zastúpené v Únii miest Slovenska. Novela totiž umožní odstraňovať stromy v mestách a prímestských oblastiach bez akejkoľvek náhrady.
Zdroj: TASR