Na Slovensko prichádzajú utečenci najčastejšie z Ukrajiny a Sýrie.
Európska rada pre utečencov a exilantov pripravuje nový pakt pre migráciu a azyl. V Košiciach sa začiatkom roka stretlo dvanásť organizácií z deviatich európskych krajín, ktorých cieľom bolo prediskutovať momentálnu situáciu v jednotlivých krajinách. „Nová komisia chce predstaviť nejaké smerovanie pre migráciu Ázie a európskych štátov, takže chceli sme k tomu prispieť aj nejakým naším pohľadom. Rozprávali sme sa hlavne o tom, že to smerovanie k nejakým povinným kvótam a podobným veciam, akékoľvek nútené aktivity nemajú ani úspech a ani to nie je nič, čo by sme podporovali. Skôr sme sa prihovárali k tomu, že tu existujú stále veľké kapacity, že vieme legálnym spôsobom takým ľuďom, ktorí sú v najväčšej ohrozenej situácii, nejako pomôcť,“ uviedla Barbora Messová z Ligy za ľudské práva, ktorá sa venuje právnej pomoci utečencom, žiadateľom o azyl, ale aj cudzincom na Slovensku, ktorí sem prišli za prácou, vzdelaním či partnerom.
Liga za ľudské práva má ambíciu na Slovensku a v Čechách znovuotvoriť presídľovací program na pomoc ľudom, ktorí si to zaslúžia a potrebujú, čo potvrdila aj Messová: „Rozprávali sme sa aj so zástupcami napríklad Bieloruska a Slovinska, ktorí hovorili aj o takej vyhrotenej situácii práve na hraniciach, kde na rozdiel od Slovenska, je tam veľké množstvo ľudí, ktorí sa usilujú vstúpiť do krajín, napríklad na slovinsko-chorvátskej hranici. Ľudia sú stále otáčaní naspäť do Chorvátska a z Chorvátska sú vytlačení, čiže neustále sa tam točia v nejakom priestore namiesto toho, aby niektorá krajina bola schopná im poskytnúť to útočisko, kde sa môžu nejako usídliť a znormalizovať si svoj život.“
Ročne sa niekoľko stoviek tisíc ľudí pokúsi dostať do Európskej únie nebezpečnou cestou cez hory a lesy do Chorvátska. Za posledné roky väčšina migrantov cestujúcich na Balkán pochádza z Afganistanu, Pakistanu a Iránu. Mnoho prisťahovalcov však ročne uviazne v susedných štátoch Chorvátska, a to z dôvodu posilnených hraničných hliadok, ktoré tvrdým spôsobom vytláčajú azylantov ďalej od hraníc. „V Bosne je situácia taká, že mesto nemá dostatočnú kapacitu na prijatie všetkých ľudí, ktorí sa tam nachádzajú. V Chorvátsku je správanie polície naozaj znepokojujúce. V Slovinsku ide o pravidelné zatláčanie ľudí od hraníc späť do Chorvátska a následne z Chorvátska do Bosny. Toto sú znaky jasného porušovania medzinárodného a ľudského práva. Myslím si, že práve tu potrebujeme veľmi jasnú správu od Európskej únie, že takéto zaobchádzanie v región nebude vôbec tolerované,“ povedal Ursa Regvar zo slovinského právno- informačného centra mimovládnych organizácií. Väčšina migrantov prichádza po mori po nebezpečnej takzvanej Stredomorskej ceste. V súčasnosti je na Balkáne uviaznutých viac ako 200-tisíc migrantov, najmä v Bosne a Hercegovine a v Srbsku.
Česká republika ročne príjme približne do dvetisíc žiadostí o azyl, čo je z celkového počtu utečencov veľmi malé číslo. „Pre Česko sú migranti veľmi marginálna záležitosť. Chodili vždy málo aj v čase takzvanej migračnej krízy. Počty nových prichádzajúcich sú veľmi malé. Tá otázka je, našťastie, marginálna aj mediálne v poslednej dobe. Už to nie je tak veľká téma pre politikov a ten systém v podstate nemá problémy. Nepáči sa nám kvalita rozhodovania, že to dlho trvá, ale integrácia prebieha dobre, pretože trh práce potrebuje skoro každého,“ vysvetlil Martin Rozumek z českej organizácie pre pomoc utečencov s tým, že krajina má podľa neho veľký demografický problém.
V Česku chýbajú lekári, zdravotné sestry, ale aj vodiči autobusov a iné profesie, vďaka ktorým by krajina vedela umiestniť na trh práce skoro každého utečenca. Podľa Rozumeka však systém brzdia politici, ktorí využívajú utečencov ako predmet rôznych kampaní: „Problémy politikov, ktorí sa tej témy veľmi agilne, populisticky chopili v roku 2015 – 2016, vzali ako svoje hlavné témy vystrašiť obyvateľov a potom sa prezentovať ako tí, ktorí nikoho neprijmú a nikomu nepomôžu. Bohužiaľ, je to čisto politický problém, pretože na tej technickej, pracovnej úrovni žiadny problém nemáme.“ Na Slovensko prichádzajú utečenci najčastejšie z Ukrajiny a Sýrie, no je komplikované predpovedať, ako sa tento rok budú meniť trasy ľudí na úteku. Situácia je momentálne vážna na grécko-tureckých hraniciach, kvôli ktorej v Bruseli zasadali ministri vnútra.
Autor: RÁDIO KOŠICE