Nový územný plán Košíc bude hotový v roku 2019

Strategický dokument, ktorý navrhuje, ako má mesto vyzerať a fungovať – to je územný plán. Košice majú mať svoj nový územný plán vo februári 2019 po takmer štyridsiatich rokoch. Finálnej podobe predchádza zložitý proces, do ktorého vstupujú aj mnohí ďalší partneri. Od politikov, ochranárov životného prostredia, cez ľudí, ktorí sa venujú inžinierskym sieťam a podobne.

„Po tejto asi dvoj, troj-ročnej mele sa to dostane na schválenie a už sa to vôbec nemusí podobať tomu, čo na začiatku nakreslili,“ skonštatoval člen spracovateľského tímu územného plánu Alexander Bél.

Podľa neho je potrebné prestavať množstvo existujúcich stavebných štruktúr, ktoré už technicky ani funkčne nevyhovujú. Dezider Kovács, ďalší člen spracovateľského kolektívu sa so svojimi kolegami zhoduje, že mesto má svoje čaro vo vnútri.

„Urobiť rozvoj dovnútra a využiť málo alebo nevhodne využívané plochy – to je našou víziou. Pre nás nosným prvkom je rieka Hornád, kde by sme mali mesto rozvíjať a prinavrátiť vodu do života mesta. K tomu sa chceme nejakým spôsobom dopracovať,“ poznamenal Kovács.

Územný plán je aktuálne v tretej fáze. To znamená, že spracovateľský tím pripravuje koncept, ktorý je ďalším krokom k výslednému územnému plánu.

„Výsledok je kompromis medzi želaným a možným. Každý sa tam snaží presadiť svoje ego a problémy. My sme projektanti, architekti, vizionári, ktorí sa snažia tie predstavy zapracovať,“ vysvetlil Kovács.

Pri pláne treba brať do úvahy aj to, koľkým ľuďom bude slúžiť. Do Košíc chodia denne za prácou tisíce ľudí, ďalšie tisíce z iných miest tu prišli žiť práve kvôli pracovným príležitostiam.

„Týchto ľudí treba niekde ubytovať. A toto rieši územný plán, kde budú funkčné plochy bývania, ako sa k nim títo ľudia dostanú autami, pešo, bicyklami, aká občianska vybavenosť by mala slúžiť týmto obyvateľom, aké rekreačné plochy športu a zelene by im mali byť k dispozícii, aby celý tento komplex, mesto bolo funkčné a malo primerané životné prostredie,“ prezradil ďalší článok spracovateľského tímu Viktor Malinovský.

Podľa architektov, spracovateľov územného plánu Košíc, sa toto mesto rozvíja skôr do šírky. Víťazi verejnej súťaže, ktorí sa snažia vymyslieť, ako by mohli Košice – ako mesto na život – fungovať, chcú zabrániť, aby sa rozširovalo do okolitej voľnej krajiny.

Jedným z ich cieľov je chrániť poľnohospodársku a lesnú pôdu, resp. stanoviť „neprekročiteľnú hranicu“ zástavby. V súčasnosti sa totiž mesto rozvíja takzvaným developerským urbanizmom, pričom sa tu správnym usporiadaním a využitím doteraz zanedbaných plôch, „zmestí“ ešte viac než sto tisíc ľudí.

„Ja chápem tých ľudí, ktorí si tvrdo hája svoje osobné záujmy, ale stávajú sa také veci, že sa postaví nejaký objekt v mieste, kde sa počíta v budúcnosti s nejakou dopravnou trasou. A tým pádom sa musí hľadať nová trasa alebo zbúrať objekt pre dopravu a toto vyrába problémy. Lebo už ten systém, jeho kompatibilita sa naruší a už sú z toho ďalšie problémy,“ uviedol Bél.

V súťažnom návrhu, ktorý bol úspešný, sa píše aj o vnútornom rýchlostnom mestskom okruhu, ako aj o tuneli v úseku Watsonova - Trieda KVP. Ako povedal architekt Viktor Malinovský, mali celkom dobre vymyslený dopravný systém už pri projektovaní prvého sídliska, ktorým bola Terasa.

„Voláme ho radiálno-okružný systém, ktorý dodnes funguje a v porovnaní s ostatnými mestami, trebárs s Bratislavou, celkom dobre znáša aj prudký nárast automobilov, najmä po roku 89. Samozrejme je tam veľký problém – parkovacie miesta,“ ozrejmil.

V súčasnosti je dopravná situácia horšia v okolí nákupného centra na Námestí osloboditeľov, z ktorého sa stalo parkovisko aj pre mnohých ľudí, ktorí jednoducho potrebujú ísť do mesta niečo vybaviť. Pre centrum je to obrovská dopravná záťaž.

Cieľom je preto vytvoriť kompaktné, aj chytré mesto – smart city, ktoré šetrí energiu, využíva odpady, snaží sa skrátiť jednotlivé vzdialenosti a podobne. Súčasným trendom je využívanie cyklodopravy. Aj Košice majú víziu znížiť počet áut, ktoré by nahradili bicykle a hromadná doprava.

„Treba vytvoriť podmienky – záchytné parkoviská pre tých, čo dochádzajú do mesta, aby niekde zaparkovali, a potom používali hromadnú dopravu alebo bicykle či požičovne bicyklov. Záleží na tom, ako sa k tomu ďalej mesto postaví. Lebo jedna vec je niečo nakresliť a napísať, a druhá to aj zrealizovať,“ myslí si jedna z členiek spracovateľského tímu Ľuboslava Vlčková.

Keď sa pozrieme, ako vyzerá posledný územný plán a porovnáme ho s realitou, môže sa ľahko stať, že projekt za viac ako 335-tisíc eur zostane len na papieri. V jednom prípade z minulosti tomu napokon bolo asi aj lepšie.

„Taká najväčšia vec, ktorá sa nerealizovala, bolo východné mesto. Bol to zámer obrovského sídliska pre sto tisíc obyvateľov, ktoré malo byť preklopené do údolia Torysy. A možno je to aj šťastie, že sa to nerealizovalo. Po revolučných časoch sa demografický vývoj uberal úplne ináč, ako sa plánovalo za socializmu a skôr bol pokles obyvateľov ako prírastok,“ vysvetlila Vlčková.

Košické sídliská sú akési „satelity“, čo je špeciálne vidieť na Furči a Ťahanovciach. Jednoducho povedané, sú oddelené od zvyšku mesta. Architekti ich chcú zapojiť do organizmu mesta, čo sa do istej miery podarilo napr. na Terase.

„Aj v našom súťažnom návrhu, ktorý predchádzal spracovaniu územného plánu, sme sa snažili o to, aby mesto bolo kompaktným celkom. Sídliská slúžia dnes stále ešte ako nocľahárne, čiže bolo by ich treba doplniť o pracovné príležitosti a možnosti trávenia voľného času, o parky, ktoré chýbajú, o športové plochy, kúpalísk je v meste akútny nedostatok, plavární,“ priblížila Ľuboslava Vlčková.

Oznámenie o súťaži návrhov na spracovanie Územného plánu mesto Košice zverejnilo pred tromi rokmi. Skupina architektov, ktorá vyhrala, na ňom už intenzívne pracuje. Aktuálne je v tretej etape, ktorou je koncept.

To znamená, že rôzne prieskumy, rozbory a samotné zadanie úspešne zvládli. Koncept má byť hotový zhruba o pol roka. V rámci jeho príprav prebiehalo množstvo rokovaní, napr. s mestským časťami, dokonca aj s cyklistikou úniou.

„Oni možno lepšie poznajú svoje problémy ako my, vedia, čo ich najviac trápi. Sú vízie, niekedy až nadnesené, ale treba z niečoho vychádzať. Každý občan Košíc môže tomu dať písomne pripomienku, že by som rád toto, chýba mi toto. A všetky tie pripomienky sa potom pozbierajú a vyhodnotia,“ informoval člen spracovateľského kolektívu Dezider Kovács.

„Územný plán obstaráva orgán územného plánovania. To znamená v tomto prípade, keď hovoríme o Košiciach, je to mesto. Tam musí byť niekto, kto vie, koľko mám peňazí, aké mám možnosti, ako si to všetko rozdelím. A idem realizovať dajme tomu v oblasti dopravy - táto križovatka je na prvom mieste, aby mesto fungovalo, toto sa musí realizovať,“ skonštatoval Malinovský.

O usporiadaní mesta – kde sa môže stavať, kde by mohla byť zeleň a podobne, nerozhodujú len tí, ktorí na dokumente pracujú. Priložiť ruku k dielu môže každý.

„Koncept sa bude prerokovávať so všetkými inštitúciami – štátna správa, samospráva, aj verejnosť. Proces trvá mesiac. Všetky materiály budú sprístupnené na stránke mesta, každý má možnosť sa k tomu vyjadriť,“ informoval Malinovský.

Občania môžu vstupovať do každej etapy tvorby územného plánu, no vraj sa do toho nehrnú. Záujem verejnosti je podľa Malinovského dosť vlažný, vágny a minimálny. Ako uviedol, deväť z desiatich občanov sa určite zaujíma o svoje pozemky, ploty, stavby, ale v komplexnom záujme o veci verejné máme ešte veľké rezervy. Vo svete sa už ale rozmýšľa inak.

„Čím ďalej, tým viac verejnosti sa zapája do spracovania územného plánu formou všelijakých ankiet a podujatí. V tomto majú a môžu zohrávať obrovskú úlohu médiá, v podstate vytiahnuť z ľudí to, čo by chceli, akú majú predstavu,“ uzavrel jeden z členov spracovateľského tímu Viktor Malinovský.

Autorka: DIANA SEMANOVÁ