O čom hovoríme, keď hovoríme o Rómoch: Nemajú strach z budúcnosti, dožívajú sa o 10 rokov menej. A nerozumieme im

8. apríla bol Medzinárodný deň Rómov. Deň predtým sa mu v jednom z bodov prvého rokovania rekonštruovanej vlády premiéra Eduarda Hegera venovala slovenská vláda. Pre takzvané MRK – marginalizované rómske komunity schválila novú stratégiu na najbližších desať rokov.  

Tentoraz je to Stratégia rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030. Ministri, premiér a splnomocnenec pre rómske komunity sa dohodli, že jej prioritou bude vzdelávanie, bývanie, zdravie a zamestnanosť. S osobitým dôrazom na nediskrimináciu a zintenzívnenie intervencií v boji s protirómskym rasizmom. Stratégia bude rozpracovaná do akčných plánov a koordinovať ju bude Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, ktorým je Andrea Bučková.

Super. Vieme, ako žalostne dopadli podobné stratégie minulých vlád v praxi. Poďme sa pozrieť, ako chce kabinet rozmeniť ďalšie odvážne úradnícke vízie na drobné v realite 800 rómskych osád na Slovensku.

Vzdelávanie. V programe ranej starostlivosti mať minimálne 30 percent rómskych detí do 3 rokov. Podiel rómskych detí vo veku 3 až 6 rokov v takzvanom predprimárnom vzdelávaní zvýšiť na 75 percent. O polovicu znížiť počet žiakov opakujúcich ročník a žiakov, ktorí končia školskú dochádzku predčasne. Zdvojnásobiť počet Rómov s ukončeným stredným vyšším vzdelaním.

Bývanie. Podiel Rómov žijúcich v domácnostiach bez tečúcej vody znížiť z 27 na 5 percent. Znížiť podiel Rómov žijúcich v segregovaných komunitách z 13 na 8 percent. Znížiť celkový počet segregovaných osídlení (rómskych osád).

Zamestnanosť. Znížiť podiel nezamestnaných Rómov vo veku 16 až 24 rokov zo 68 na 40 percent. Zvýšiť mieru zamestnanosti Rómov vo veku od 20 do 64 rokov z 20 na 45 percent. Osobitne sa venovať téme zamestnanosti rómskych žien.

Zdravie. Do desiatich rokov znížiť rozdiel v strednej dĺžke života medzi všeobecnou a rómskou populáciou o 50 percent. Rozdiel v strednej dĺžke života je 10,4 roka u žien a 10,2 roka u mužov.

Rasizmus. O polovicu znížiť podiel Rómov, ktorí sa za posledný rok cítili byť diskriminovaní. Znížiť podiel obyvateľov Slovenska, ktorí by nechceli mať za suseda Róma z 54 na 20 percent. O 30 percent zvýšiť dôveru Rómov v políciu.

O tom, prečo podobné stratégie v minulosti veľmi nezafungovali, sa hneď po stredajšom (7.4.) rokovaní vlády medzi riadkami zmienili súčasný a bývalý splnomocnenec.   

„Samosprávy, mestá a obce nie sú v dôsledku nedostatočných kapacít alebo iných problémov schopné reagovať na existujúce výzvy, ktoré sú podporované z európskych fondov,“ povedala splnomocnenkyňa vlády pre rómske komunity Andrea Bučková.

„Dôležité bude aj zdieľanie dobrej praxe v práci s rómskou komunitou medzi samosprávami. Úrad splnomocnenca chce zároveň obciam a mestám pomáhať s prípravou a riadením investičných projektov týkajúcich sa marginalizovaných skupín,“ dodala Bučková.

Podľa poslanca Európskeho parlamentu a bývalého splnomocnenca pre rómske komunity Petra Polláka v minulosti na riešenie rómskej otázky chýbala politická vôľa. Teraz tu podľa Polláka politická vôľa je.

„Slovensko preto dostatočne nevyužívalo pomoc zo strany Európskej únie. Európsky parlament sa bude pomocou pre rómske komunity v členských krajinách zaoberať v apríli. Veľmi dôležité bude, aby sa na riešení problémov marginalizovaných komunít podieľali sami Rómovia,“ hovorí europoslanec Peter Pollák.

Zlepšiť by sa podľa Polláka malo hlavne takzvané predprimárne vzdelávanie detí od 3 do 6 rokov. V dôsledku jeho absencie sú rómske deti často zaraďované do špeciálnych škôl a vzdelávanie žiaka v nich stojí štát dvakrát toľko ako v prípade klasického vzdelávania.

„Plán vyviesť marginalizované rómske komunity z chudoby a prispôsobiť podmienky ich života 21. storočiu chce vláda realizovať spolu s Rómami. Ak členovia rómskej menšiny dostanú možnosť, ich život sa môže premeniť na úspešný príbeh,“ komentoval schválenú stratégiu premiér Eduard Heger.

Iniciatívu vlády, vďaka ktorej by sa pre rómske komunity na Slovensku mali vyčleniť finančné prostriedky aj z európskeho plánu obnovy a odolnosti, ocenila na tlačovej besede k Medzinárodnému dňu Rómov aj prezidentka Zuzana Čaputová.

(Plán obnovy a odolnosti Slovenskej republiky z doposiaľ najväčšej podpory Európskej únie členským štátom reaguje na pandémiu COVID-19 a zameriava sa na päť hlavných priorít: zelená ekonomika (2 170 mil. eur), vzdelávanie (800 mil. eur), veda, výskum a inovácie (700 mil. eur), zdravie (1 450 mil. eur) a efektívna verejná správa (1 030 mil. eur). Je rozdelený na 18 častí, tzv. komponentov, ktoré zahŕňajú reformy a investície v celkovej hodnote približne 6 miliárd eur – pozn. autora)

V Prezidentskom paláci prijala Rómov a Rómky z prvej línie boja proti pandémii. „Príbehy, ktoré som si vypočula od Rómov, ukazujú, že ľudí netreba hodnotiť podľa pôvodu alebo farby pleti, ale podľa výsledkov ich činnosti,“ povedala na stretnutí prezidentka. Dodala, že je veľkou podporovateľkou toho, aby sa vzdelávanie detí začalo už v predškolskom veku.

Toľko vláda, stratégie, plány, prehlásenia a vyhlásenia. Teraz trochu praxe. Alexander Mušinka (52) je kultúrny antropológ z Ústavu rómskych štúdií Prešovskej univerzity. Prvýkrát som ho zažil na komornej diskusii občianskeho združenia v malej bardejovskej kaviarni. Rozprával veci, ktoré zažil počas piatich rokov bývania v rómskej osade Svinia pri Prešove.

Neskôr, keď som spracovával tému o slovenských mýtoch a predsudkoch o Rómoch, som za ním zašiel na univerzitu. Chcel som mu položiť pár otázok. Naša diskusia nakoniec trvala dve hodiny. Rozprávali sme sa v podstate o tom istom, čo dnes od stola v Bratislave rieši schvaľovaním stratégií slovenská vláda. Prečo Rómovia nežijú ako bieli, prečo im nerozumieme a ako ich vyviesť z biedy. Len trochu inak.

„Keď som žil medzi Rómami, fascinovalo ma, ako vedia fungovať úplne bez obavy z budúcnosti. Neznamená to, že na ňu nemyslia, iba sa jej neboja. Ten pobyt mi dal obrovskú istotu, prestal som mať strach z budúcnosti. Pýtali sa ma: Čeho še bojiš Sašo?“ povedal mi vtedy Alexander Mušinka.

„Čo sa týka zdrojov a financií, tí ľudia dokážu v pohode a šťastí vyžiť naozaj z ničoho. Tam som si napríklad uvedomil, že auto je vec, ktorá vás má dostať z bodu A do bodu B. Odvtedy odmietam pracovať čo i len o minútu naviac, aby som živil nejaké náročné alebo luxusné auto.“ 

Prvým mýtom, ktorý antropológ búra, je rómska pôrodnosť. „Žiadny rómsky ‚baby boom‛ sa tu nekoná. Priemerná pôrodnosť  Rómov je takmer rovnaká ako u majority. Ide tam iba o časový posun. To znamená, že niektoré rómske komunity, kde sa dnes rodí najviac detí, môžu dosiahnuť dnešnú úroveň pôrodnosti majority (bielych) napríklad až o dvadsať rokov. V princípe sa ich ale pôrodnosť nijako extra neodlišuje.“

Podľa Atlasu rómskych komunít z roku 2019, na ktorom Alexander Mušinka už viac ako 20 rokov spolupracuje, je dnes na Slovensku približne 440-tisíc Rómov, čo je viac ako 8 percent obyvateľstva krajiny.

„Je to jeden zo základných materiálov, ktorý by mal slúžiť vláde, župám a samosprávam na plánovanie aktivít smerujúcich k Rómom a vôbec, na plánovanie štátnej politiky v rámci rómskej komunity,“ vysvetľuje Alexander Mušinka. Prvý atlas vyšiel v roku 2003, aktualizovali ho v roku 2012 a 2013, v roku 2019 vydali jeho ostatnú aktualizovanú verziu.

Ďalšou nepodloženou predstavou, ktorú veľa ľudí mylne považuje za reálnu vec, je, že Rómovia predstavujú pre Slovensko ekonomický problém kvôi sociálnym dávkam.

„Je presne spočítané, že ak by štát nedal Rómom žiadne sociálne dávky, ušetril by iba 0,5 percenta z rozpočtu, podľa mojich informácií je to ešte oveľa menej. Rómovia absolútne nie sú ekonomický problém. Okrem toho, počet Rómov, ktorí nie sú evidovaní v sociálnom systéme, je omnoho väčší ako tých, ktorí poberajú nejaké sociálne dávky. Veľká väčšina sú úplne integrovaní Rómovia, ktorí pracujú, platia dane a žijú normálnym životom,“ vysvetľuje Mušinka.

„Navyše, žiadna štátna sociálna politika nemá nikdy podstatný vplyv na zvyšovanie alebo znižovanie počtu Rómov. Na ich pôrodnosť a demografiu. To, čo reálny dopad má, sú očakávania ľudí – životná istota alebo neistota.“

„Naopak, ak by ste zrušili všetky prídavky a sociálne dávky, budú rodiť rovnako, dokonca možno ešte viac. Funguje to presne naopak. Ak sa zlepší postavenie, napríklad finančná situácia rómskej rodiny, počet narodených detí klesne. Práve najchudobnejšie rodiny vždy mali a majú najviac detí. To platí v každej spoločnosti či komunite,“ dodáva.

Rómsku otázku by sme mali podľa Mušinku konečne začať považovať za sociálny problém celej spoločnosti. „Prvým krokom by malo byť vysporiadanie pozemkov. Akonáhle by sa vysporiadali pozemky a Rómovia z komunít by mali reálnu šancu dostať sa k nim v lokalitách, kde bývajú, máme veľkú šancu vyriešiť to, čo nazývame rómskou otázkou.“

„Hierarchia hodnôt je u nás stále veľmi podobná tomu, čo hovorí staré príslovie: postav dom, zasaď strom a sploď syna. Vysporiadať pozemky neznamená dať ich Rómom zadarmo. Ide o to, dať im možnosť si ich kúpiť, prenajať, užívať. Vytvoriť si k nim vzťah a rozviazať im ruky,“ hovorí.

Tvrdí, že dve veľké koncepcie prístupu k Rómom v minulosti – rozptyl a integrácia zlyhali. Riešením je investovať tam, kde sú. Do dnešných rómskych osád a komunít. Tým by sa naštartoval proces vzniku strednej vrstvy vnútri rómskej komunity. Mali by sme im pomôcť vytvoriť ich vlastnú strednú vrstvu.

„Problém s rómskou komunitou je, že má úplne iný charakter. Je tam úzka vyššia vrstva, takmer žiadna stredná trieda a potom mnohopočetná chudoba. Práve toto je potrebné zmeniť.“

Porozumieť Rómom vyžaduje podľa Alexandra Mušinku určité vzdelanie, skúsenosti a tréning. „Biela majorita vníma Rómov dlhodobo negatívne. Pretože má svoje pravidlá, predstavy a očakávania. Spoločnosť funguje na skratkách, zjednodušeniach a stereotypoch. A niektoré z nich nie sú najšťastnejšie.“

„Často žijeme v chybných presvedčeniach a úsudkoch. Napríklad, keď poviete, že všetci Rómovia sú špinaví a nájdete iba jedného, ktorý je čistý, už nikdy nemôžete použiť slovo „všetci“. Musíte upraviť svoje tvrdenie. Výnimka nepotvrdzuje pravidlo, výnimka pravidlo ruší,“ hovorí Mušinka.

„Ak sa budete Rómov niečo pýtať, síce dostanete nejaké odpovede, pokiaľ ale nepoznáte ich kultúrny jazyk, vôbec nebudete vedieť, čo znamenajú. Práve toto rieši kultúrna antropológia. Je to podobné ako s učením cudzieho jazyka.“

„Najčastejšia otázka je, prečo Rómovia nežijú tak, ako my, bieli. V skutočnosti sa však pýtame, prečo najnižšia vrstva Rómov nežije rovnako ako stredná vrstva bielych. Pretože bohatá rodina, napríklad rómskych hudobníkov Šarköziovcov, sa nám do tejto definície Rómov vôbec nehodí.“

„Rovnako ako sa väčšina nás, bielych, nestotožňuje s nejakým bezdomovcom na ulici alebo Jaroslavom Haščákom. Odpoveď znie: Pretože ‚under class‛ (najnižšia chudobná vrstva obyvateľstva) nie je ‚middle class‛ (stredná vrstva),“ vysvetľuje odborník.

„Rovnako divne naše pravidlá strednej vrstvy napríklad vníma vyššia spoločnosť, takzvaná ‚high society‛. Z ich pohľadu sme obyčajní chudáci. Dávame peniaze do banky, kde iba strácajú svoju hodnotu, neinvestujeme na burze a v byte máme iba jeden záchod, nie dva alebo tri. Pozerajú sa na nás úplne rovnakým spôsobom, ako sa my pozeráme na Rómov alebo ‚under‛ class.“

„Napríklad, ak by ste išli na večeru s britskou kráľovnou, garantujem vám, že by ste boli veľmi, veľmi zmätený. Otázka by vôbec neznela, či by ste vyrobili nejaký trapas, ale či by ste porušili pravidlá kráľovskej etikety do desiatich alebo dvadsiatich sekúnd. Netušíme, ako to tam funguje. Je to úplne iný svet,“ hovorí Mušinka.

„Každopádne, človek môže byť rovnako šťastný v najchudobnejšej vrstve ako aj v strednej vrstve. Neexistuje lepšia alebo horšia kultúra, sú to len naše predsudky,“ dodáva kultúrny antropológ.