Rozhodnutiu postaviť VSŽ predchádzali počas 50. rokov plány na postavenie Hutného kombinátu.
Po skončení bojov druhej svetovej vojny na území dnešného východného Slovenska a opätovnom pripojení Košíc k Československu začalo pre mesto nové dejinné obdobie. Počas apríla – mája 1945 sa stali hlavným mestom republiky a bol tu vyhlásený dôležitý dokument – Košický vládny program. Avšak asi najzásadnejšie ovplyvnila ráz mesta výstavba Východoslovenských železiarní (VSŽ), ktorá začala v roku 1960.
Rozhodnutiu postaviť VSŽ predchádzali počas 50. rokov plány na postavenie Hutného kombinátu – HUKO. Tieto vznikli hneď z niekoľkých dôvodov, ako napríklad dorovnať hospodársku úroveň slovenskej časti krajiny vo vzťahu ku priemyselne rozvinutejšiemu Česku, no dôležitú úlohu zohrala aj medzinárodná politická situácia.
Po druhej svetovej vojne sa postupne vyostrovali vzťahy medzi východným a západným blokom, pričom kulminačný bod predstavovala vojna v Kórei v rokoch 1950 – 1953. V ovzduší Studenej vojny krajiny sovietskeho bloku otvorene očakávali vojenský konflikt so „západným imperializmom“, čo viedlo k horúčkovitému zbrojeniu a tlaku na rapídne spriemyselňovanie. Dôsledkom toho malo byť na východnom Slovensku vybudované nové priemyselné centrum, ktorého jadrom sa malo stať práve HUKO.
Košice mali po druhej svetovej vojne cez 50-tisíc obyvateľov a rozlohu 1285 hektárov. Výstavba HUKO sa riešila v rámci prvého územného plánu z roku 1951, ktorý bol rozvíjaný architektom Františkom Kočím. HUKO bol ako podnik v Košiciach ustanovený v januári 1951 zriaďovacou listinou ministra priemyslu.
Priestor a miesto výstavby určili nadriadené orgány južne od trate Košice – Turňa, medzi stanicami Haniska a Veľká Ida. Kočí po prehliadke staveniska a neuspokojivých výsledkoch sondáže v čase, keď už prípravné práce boli v plnom prúde, musel požiadať predsedu vlády o vyjasnenie niektorých základných otázok okolo výstavby HUKO. Vybrané stavenisko a oblasť okolo neho neboli dostatočne zabezpečené elektrickou energiou.
Cesty a doprava neboli uspôsobené na taký nával prác, aký predpokladané tempo výstavby vyžadovalo a stavba nebola pripravená ani projekčne. Preto už v druhej polovici v roku 1951 nastávajú zmeny v plánoch na výstavbu HUKO – termíny odovzdania do prevádzky sa posunuli o celý rok neskôr.
Ťažká kováreň sa mala presunúť z Košíc do Kunčíc. Rozloha závodu sa zmenšila z 1070 ha na 825 ha a po ďalších problémoch najmä s projekčnou prípravou stavby sa ďalej zmenšila na 430 ha. Pôvodné termíny odovzdania výrobných objektov do prevádzky sa ukázali nereálne, preto došlo k stanoveniu nových termínov. Následkom týchto zmien koncom roka 1951 a začiatkom 1952 stratila stavba HUKO jasnú perspektívu.
V januári 1953 sekretariát ÚV KSČ na návrh štátneho plánovacieho úradu rozhodol zastaviť ďalšiu výstavbu HUKA. Výsledkom boli nevyčísliteľné škody, ktoré vznikli československému hospodárstvu a nedostavané pohotovostné sídlisko Šaca. Avšak československá vláda sa nevzdala myšlienky premeniť východné Slovensko na priemyselné centrum krajiny.
Na IX. zjazde KSČ, ktorý sa konal v júni 1958, sa konštatovalo:
„Musíme zabezpečiť zvýšenie výroby ocele do roku 1965 na 9,2 – 9,7 miliónov ton ročne dostavbou a rekonštrukciou niektorých hutníckych kapacít a najmä výstavbou nového veľkého kombinátu na Slovensku vybaveného valcovňou širokých pásov.“
Generálnym projektantom sa stal Štátny ústav Hutný projekt Praha, uznesením vlády z novembra 1958 bola definitívne schválená výstavba a tiež bola predstavená tzv. Výhľadová štúdia rozvoja Východoslovenských železiarní. V ČSR bol dostatok koksovateľného uhlia v oblasti Ostravy, nebol však dostatok koncentrovaných ložísk vysokopecných železných rúd. ČSR túto surovinu čerpalo z rudného bazéna v Krivom Rogu na Ukrajine.
Nový hutnícky závod musel byť teda vybudovaný na spojnici Ostrava – Krivoj Rog a vzhľadom na vnútrozemskú polohu obidvoch lokalít prichádzala do úvahy jedine železničná doprava. A Košice boli najvýhodnejším miestom na tejto spojnici, vybraté boli z 19 lokalít na východnom Slovensku. Komisia po detailnej analýze odporučila závod umiestniť 14 kilometrov od centra mesta, medzi obcami Šaca, Veľká Ida, Sokoľany, Haniska a Bočiar.
Opäť bolo potrebné schváliť pre Košice nový územný plán, čo sa aj stalo v roku 1959. Výstavba VSŽ odštartovala 4. januára 1960, pričom pamätníci spomínajú na krutú zimu, ktorá sťažovala celý stavebný proces, no aj tak veci nabrali rýchly spád. Už v marci 1960 začala v rodiacom sa závode výroba, v júli 1961 bola odovzdaná do užívania najväčšia krytá prefabrikovaná hala v ČSSR – ústredné mechanické dielne s rozlohou 40 000 m2.
Od januára 1962 začala fungovať z Košíc do VSŽ pravidelná doprava autobusmi a o mesiac neskôr sa uskutočnil slávnostný prvý výkop v rámci stavby Nového mesta – Terasy. Od roku 1964 začala do VSŽ premávať elektrická rýchlodráha a prvá etapa výstavby bola ukončená v roku 1966. V 80. rokoch sa už VSŽ považovali za najmodernejší hutnícky závod v celom ČSR. Počet obyvateľov mesta rapídne narastal a tomu sa prispôsobovala aj bytová výstavba realizovaná formou rýchlo pribúdajúcich sídlisk.
Autor: HistoricKE