November ’89 bol podľa historika udalosťou, počas ktorej sa ľudia napriek strachu a neistote zomkli vo vidine lepšieho života.
Udalosti 17. novembra pred tridsiatimi rokmi zásadným spôsobom zmenili politické, ekonomické, kultúrne a sociálne pomery v oboch krajinách bývalej federálnej republiky. O Nežnej revolúcii počúva mladá generácia len od rodičov a starých rodičov. Mladí následne neprikladajú týmto udalostiam až takú vysokú historickú váhu.
„Môže sa zdať, že tridsať rokov po Novembri ’89 je už dostatočný odstup. Historici, politológovia a ďalší experti sa tejto udalosti venujú a blížiace sa jubileum v kombinácii s dnešnou spoločensko-politickou realitou ukazuje, aký je November ’89 a jeho odkaz stále pre ľudí aktuálny a ako rozdielne dokážu ľudia túto udalosť aj jej kontext interpretovať. Neraz, žiaľ, z extrémnych pozícií,“ konštatuje historik Martin Pekár.
Historik prirovnáva slobodu po novembri ’89 k vzduchu. Neuvedomujeme si v každej chvíli jeho dôležitosť pre život, kým nie je znečistený, alebo kým sa nezačneme dusiť. November ’89 bol podľa historika udalosťou, počas ktorej sa ľudia napriek strachu a neistote zomkli vo vidine lepšieho života. Výsledkom bol pád komunistickej totality a zmena režimu. „Táto zmena priniesla najdlhšie obdobie demokracie, aké naša spoločnosť zažila. Na otázku, ako každý z nás naložil s nadobudnutou slobodou a zodpovednosťou, čo pre túto spoločnosť a jej rozvoj urobil, si musí každý občan odpovedať sám. V odpovedi je možno ukrytý kľúč k lepšej budúcnosti.“
Zo sociologického prieskumu, ktorý realizovali v ČR a SR pri príležitosti 30. výročia pádu komunizmu, vyplýva, že Česi vnímajú zmeny po roku 1989 pozitívnejšie ako obyvatelia SR. Až takmer 40 percent Slovákov si totiž myslí, že za socializmu bolo lepšie. Sociológovia to pripisujú nepriaznivej životnej situácii, najmä staršej generácie, ktorá aktívne zažila obdobie pred rokom 1989, ale aj stále silnému príklonu k myšlienke silného vodcu a autoritárskym metódam vládnutia.
„V prvom rade by som ako historik konštatoval fakt známy aj z iných súvislostí, že prieskum potvrdzuje rozdielny charakter spoločnosti v Česku a na Slovensku a že v spoločnom štáte sa ani totalitnému režimu nepodarilo preklenúť tieto vnútorné rozdiely – politické, národnostné, ekonomické či kultúrne. Z nich pramení rôzne prežívanie a následne spomínanie na obdobie pred Novembrom ’89, ktoré môže byť aj dnes spájané okrem iného napríklad s pocitom sociálnej istoty či socialistickej modernizácie. Do úzadia pritom ide totalitný charakter komunistického režimu a jeho represívne opatrenia, ktoré sa dotkli relatívne úzkej skupiny ľudí, pretože v Československu nejestvovalo masové opozičné hnutie podobné napríklad poľskej Solidarite. A ako sa hovorí: Čo oči nevidia, to srdce nebolí...“
Autor: KOŠICE ONLINE