Len nepíš nič o svätom Štefanovi, to tam už mám nahodené, varuje ma kolegyňa z redakcie pri plánovaní vianočných článkov. Uistím ju, že ako ľahko stráviteľnú tému na Štefana s nádychom sviatočnosti dám niečo o jedličkách a kaproch.
Bilancovanie starého roka, statusové vinšovačky, skvelé recepty. Kauzy roka 2020, jeho osobnosti, celebrity, športovci, rozhovory.
Ako vyzerá Ježiško a odkedy nerozdáva darčeky. Polnočná v rúškach. Rozprávky, charita, uzimení bezdomovci, smutní väzni. Kapustnica, šalát, ryba. Stopárov sprievodca lockdownom. Daj boh šťastia. Antigénová lyžovačka v čase korony.
Tematický boj o pozornosť prejedeného medzisviatočného čitateľa, presúvajúceho sa vo fotelke medzi videochatmi, rodinnými bublinami a obloženými stolmi, je aj tento rok náročný.
Za obrazovkami mobilov a tabletov sa medzi popadaným ihličím a kúskami koláčov najmenší naťahajú o pozostatky vianočných darčekov. Za oknami je klimatická decembrová idylka. Daždivé štyri stupne. Susedove deti stavajú snehuliaka. Z blata. O pol štvrtej domov, tma.
Umelý či živý? Hrajúci aj snežiaci!
Dlhoročnú dilemu: Umelý alebo živý?, dnes vytláča technologická smart otázka. A výška stromčekovej investície slovenskej domácnosti.
Dopriať si radšej luxusný, stopercentný 3D umelý smrek z kvalitných a dokonale štrukturovaných odliatkov vetvičiek (ktoré nie je ľahko rozoznať od tých živých – hovorí výrobca).
Samozrejme so zabudovaným teplým bielym LED osvetlením ovládaným ako inak - zo smartfónu. Za skvelých 210 eur. Plus dobrý pocit ekologického charakteru.
Alebo zvoliť ekonomickejší umelák za polovičných baťovských 99 eur. Síce ho nezhasnete ani nerozsvietite mobilom z vane, záchodu, pivnice či garáže, ale zato vám jeho integrované čerpadlo bude premiestňovať umelý sneh z dáždnikovej základne a znova ho vyfukovať z hornej časti. A celé Vianoce snežiť.
Obohatí vás chladivým PVC snehovým pocitom a pritom ešte dokáže dookola vyhrávať jednu superveselú sviatočnú melódiu. „Farba: zelená (strom), biela (sneh),“ dodáva výrobca v technických špecifikáciách výrobku. Aby to bolo jasné. Neuveriteľné. Aj keď pri PVC si človek farbou nikdy nemôže byť istý.
Vianočná jedlička? Nie. Smrek
Nemeckí lesníci 18. storočia by sa dnes poriadne čudovali, aký stromčekový biznis sa im vďaka ich pestovateľskej vášni podarí o 200 rokov neskôr rozbehnúť. Jedna z výskumných vianočných teórií o pôvode zvykov a tradícií totiž tvrdí, že za všetko môžu oni. Zelení bradatí deduškovia s flintou na pleci a vetvičkou za klobúkom.
Keď koncom 17. storočia na území dnešného Nemecka vyrúbali rozsiahle jedľobučiny, na vzniknuté holoruby začali vo veľkom vysádzať smreky. Tie ale rástli v porovnaní s pôvodnými drevinami extrémne rýchlo. V zmysle nemeckej lesníckej školy ich bolo potrebné pravidelne preriedzovať.
Tisíce niekoľkoročných mladých smrekov museli lesníci raz za čas vyrezať. Vôbec nevedeli čo s nimi robiť, tak si ich začali brať na Vianoce domov. V priebehu 18. storočia sa zvyk rozšíril aj do vyšších spoločenských vrstiev a neskôr do celej Rakúsko-Uhorskej monarchie.
Začiatkom 20. storočia v európskom geografickom priestore severské smreky úplne vytlačili tradičný kresťanský symbol Vianoc – drevené jasličky či betlehem. Bohatí mešťania aj chudobnejší dedinčania ich začali zdobiť. A ukladať pod nich vianočné darčeky. Ďalšiu záhadnú tradíciu sviatkov Božieho narodenia.
Mimochodom, viete že najstarší umelý vianočný stromček vlastnila anglická kráľovná? Existuje záznam, že ho nakoniec niekomu darovala. Samotný stromček sa ale nezachoval.
Zato druhý najstarší umelý stromček v Európe stále existuje. Má 127 rokov a nájdete ho na Slovensku. Je súčasťou expozície malého múzea v bývalom mestskom dome v kedysi baníckom mestečku Smolník.
Je síce tiež 3D, ale meria iba 30 centimetrov. Nesvieti, nesneží, ale je ozdobený a pred dvoma rokmi ho zapísali do Slovenskej knihy rekordov.
Toľko o nepôvodných vianočných jedličkách, ktoré vlastne od začiatku boli smrekmi a dnes ich v čínskych fabrikách za pár jenov tlačia mizerne platené 3D tlačiarne.
Aby ich luxusné e-shopy predali zo smart adaptérom na európskych a amerických internetových trhoch za stonásobne vyššiu cenu. Ale čo neurobí „homo consumicus“ pre pokoj duše a tela na Vianoce.
Český kapor: Rybníky, Rimania a mnísi
Vráťme sa ale ešte o niekoľko tisícročí pred narodenie Krista. Do oblasti dnešných Južných Čiech. Podnebie sa dramaticky mení a začínajú pribúdať zrážky.
Na juhu českej kotliny vznikajú močiare, bažiny a jazerá. O ďalšie storočia ustúpia. Ich zvyšky vytvoria niekoľkometrovú vrstvu rašeliny.
V 12. storočí začína v okolí juhočeského mesta Třeboň česká šľachta zakladať rybníky. Jan Luxemburský, Karel IV, po nich šľachtické rody Rožmbergovcov a Schwarzenbergovcov po tri storočia juhočeské bažiny a rašeliniská vysúšajú.
Všade kde sa dá, zakladajú rybníky. Vzniká Třeboňská rybničná sústava. Výsledok je viac ako 21-tisíc rybníkov, ktoré zásobujú vianočnými kaprami a inými rybami európske krajiny dodnes.
Na Slovensko sa vianočný kapor rozšíril z českých rybníkov. Tento druh ryby má svoj pôvodný domov v strednej Ázii. Už v dobe kamennej bol dôležitou súčasťou jedálnička v Číne. Ako sa ale dostal na náš štedrovečerný stôl?
Do Európy ho z oblasti Čierneho mora, kde preplával riekami z Ázie, priviezli starí Rimania. Veľmi dobre odhadli jeho vynikajúce chovné vlastnosti. Všežravosť, výborné prírastky na váhe a rýchle rozmnožovanie.
Veľkú úlohu v jeho rozšírení malo v 10. storočí v našich krajinách aj kláštorné hospodárenie. Mnísi pri svojich kláštoroch často zakladali rybníky.
Za všetkým hľadaj ženu
Jeho popularita ako pôstneho jedla ale prudko vzrástla až s nástupom kresťanstva a cirkví. Štedrá večera je vlastne posledné jedlo dlhého predvianočného pôstu.
Príbeh o prvom kaprovi na štedrovečernom stole nás však paradoxne znova privedie do Ázie. V polovici 13. storočia sa podľa františkánskeho mnícha Viliama z Rubruku prvýkrát objavil na dvore mongolského panovníka.
Jeho žena bola kresťanka. Do paláca mongolského chána si so sebou priviezla aj svoje zvyky a tradície. Vrátane vianočného kapra.
Až začiatkom 19. storočia sa kapor v Čechách, na Slovensku a v krajinách bývalého Rakúsko-Uhorska stáva v čase Vianoc rozšíreným pôstnym jedlom meštianskej spoločnosti. V tomto období dochádza aj k renesancii českého rybnikárstva.
Kapor vyprážaný, podávaný so zemiakovým šalátom sa ako novodobé vianočné menu objavi na českých a slovenských stoloch až po prvej svetovej vojne. Hlavne pričinením českej spisovateľky a kuchárky Magdalény Dobromily Rettigovej a jej slávnej knihy „Domácí kuchařka“.
Niekoľko vianočných zvykov sa viaže nielen ku kaprovi ako jedlu. Ale aj k jeho šupinám. Na Štedrý deň boli symbolom bohatstva. Preto sa pred večerou dávali pod taniere, držali v dlani alebo sa vkladali do peňaženky.