Desaťtisíce ľudí odošlú svoj hlas zo zahraničia.
Slovensko 30. septembra čakajú voľby do Národnej rady. O hlasy občanov sa uchádza 25 politických strán a hnutí vrátane jednej koalície. Gabriel Székely z Inštitútu politológie Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove v rozhovore pre Košice Online pripomenul, že ide v poradí o štvrté predčasné voľby v ére samostatného Slovenska:
„Politická situácia je momentálne pred voľbami, povedal by som, nečitateľná. O tom nám aj hovoria trošku preferencie, lebo, áno, oni sa viac-menej líšia len v niekoľkých percentách. Na jednej strane sú ľudia možno znechutení z toho, čo bolo predtým, ale sú znechutení aj z toho, čo bolo teraz a nastala patová situácia, koho voliť. Možno sa niekto pridá na stranu tých novších alebo teda ešte neetablovaných. Niektorí možno sa vrátia späť k tomu, čo volili kedysi, ale tam tiež možno nevidia nejaké riešenie problémov, lebo každý sľubuje, ale kroky, konkrétne vládna koalícia, mnoho z nich nesplnila.“
Bývalá vláda čelila pandémii, vojne na Ukrajine a aj napriek viacerým naštartovaným projektom sa ocitla v patovej situácii. Spoločnosť je v súčasnosti rozdelená až fragmentovaná v hodnotách, názoroch aj v politike. Výsledok volieb môže ovplyvniť viacero faktorov. Okrem iného ide o rôzne kauzy či hlasy zo zahraničia. Politológ predpokladá, že bude náročné vyskladať koalíciu:
„Skôr si myslím, že by mohla nastať situácia, že ten druhý politický subjekt v priečke predsa len bude atakovať toho prvého. Tretí, štvrtý, piaty, to už veľmi nerozhoduje. Nepredpokladám, že by tie strany, ktoré boli teraz vo vládnej koalícii, že by nejakým spôsobom naozaj veľmi raketovo vystrelili a že by sa konalo ďalšie prekvapenie, ale môže, samozrejme, nastať, ale skôr si myslím, že to bude medzi prvými dvoma – troma.“
Voľba poštou
Slováci majú záujem voliť zo 131 krajín z celého sveta. Medzi nimi sú aj exotické destinácie ako Francúzska Polynézia, Pobrežie Slonoviny, Zimbabwe, Madagaskar či Grónsko. Najviac občanov však bude voliť z Česka, konkrétne takmer 27-tisíc ľudí, čo predstavuje 37 percent všetkých voličov zo zahraničia. Aj občianske združenie (OZ) Srdcom doma sa snažilo prispieť k mobilizácii občanov v zahraničí, aby sa zúčastnili parlamentných volieb, čo nám potvrdil jeho predseda Samuel Zubo:
„V roku 2020 naše OZ vytvorilo vlastnú aplikáciu, ktorá pomáhala voličom ľahšie požiadať o voľbu poštou. Po tých voľbách sme ale dospeli k záveru, že je potrebné proces zjednodušiť. Podali sme niekoľko návrhov, ministerstvo vnútra nám mnohé z nich akceptovalo, a tak vytvorilo vlastnú aplikáciu pre podávanie žiadostí, ktorá veľmi uľahčila voličom možnosť zapojiť sa do volieb.“
Rezort vnútra môže v dostatočnom časovom predstihu posielať materiály voličom do zahraničia, ktorí si hlasovacie lístky stiahnu z internetu. Problémy však spôsobujú pošty v jednotlivých krajinách vrátane Česka, kde prechádza reštrukturalizáciou a znižuje počty doručovateľov. Voliči tak nedostávajú do poštových schránok oznámenie o zásielke.
„V roku 2023 požiadalo o voľbu poštou 72 993 voličov, je to nárast o 37 percent oproti posledným voľbám. Kampane sa zúčastnilo 45 neziskových organizácií pôsobiacich na Slovensku a krajanských spolkov v zahraničí. Okrem neziskoviek sú veľmi dôležití aj ľudia, ktorí sa zapojili do osobných výziev. Hovorím najmä o 35 osobnostiach verejného života,“ skonštatoval Zubo.
Odvoliť zo zahraničia je nutné do 29. septembra do 12.00 hod. Dovtedy musí byť obálka doručená na podateľňu ministerstva vnútra. Ak sa niekomu zmenia cestovateľské plány, môže ju priniesť osobne. Nárast počtu voličov zo zahraničia ocenil aj premiér Ľudovít Ódor:
„Mňa teší, že máme historicky najvyšší počet voličov, ktorí majú záujem voliť z cudziny. Tuším, predchádzajúci rekord bol niekde na úrovni 55-tisíc, teraz sme dostali spolu 72 993 žiadostí a z týchto žiadostí už volilo viac ako 3000 ľudí, ktorí už doručili hlasovací lístok na ministerstvo vnútra.“
Každý volič, ktorý je zaregistrovaný pre voľbu poštou, môže v aplikácii požiadať o opakované zaslanie zásielky, zmeniť adresu doručenia v zahraničí, zrušiť voľbu poštou a hlasovať v mieste trvalého bydliska alebo požiadať obec o vydanie hlasovacieho preukazu. Riaditeľka odboru volieb na rezorte vnútra Eva Chmelová zdôraznila, že ak volič vloží do obálky iba časť hlasovacieho lístka, tak bude neplatný:
„Musí vytlačiť úplný hlasovací lístok, to znamená, že si vytlačí prvú aj druhú stranu. Vhodné je to spojiť, pretože pri vyberaní hlasovacích lístkov sa bude tým zaoberať okrsková volebná komisia. Je vhodné, aby prvá a druhá stránka boli spojené. Hlasovacie lístky pre voľbu poštou majú osobitnú úpravu. Prvá aj druhá stránka hlasovacieho lístka je opatrená názvom politickej strany alebo koalície a takisto je opatrená označením, že ide o voľbu poštou, to znamená, že sú nepoužiteľné vo volebnej miestnosti.“
Volič môže hlasovať v okrsku, v ktorom je zapísaný alebo v ktoromkoľvek volebnom okrsku na základe hlasovacieho preukazu. O jeho vydanie môže požiadať obec svojho trvalého pobytu, a to listom a mailom najneskôr do 8. septembra alebo osobne do 29. septembra.