Vyšší počet kandidátov spôsobuje aj vyššiu nerozhodnosť u voličov.
Primátorov, starostov a poslancov si v sobotu 10. novembra zvolíme už ôsmykrát v novodobej histórii Slovenska. Najvyššia volebná účasť v rámci komunálnych volieb bola v roku 1990, kedy prišlo k volebným urnám až 63,75 percenta voličov. Naopak, najmenej voličov – 47,65 percent odovzdalo svoj hlas v roku 2006. Podľa politológa Lukáša Januva možno v týchto nadchádzajúcich očakávať, že do volebných miestností zavíta približne 50 percent oprávnených voličov.
„Pevne verím, že bude čo najvyššia volebná účasť. Štatistiky ale ukazujú, že vo väčších mestách prichádza voliť hlavne stredná generácia a na dedinách hlavne seniori. Väčšia účasť bude určite v krajských mestách, kde kandiduje vyšší počet kandidátov. Ľudia sú často frustrovaní a nesúhlasia s fungovaním radnice. To ich môže donútiť ísť voliť,“ povedal Januv.
V metropole východu sa o post primátora bude uchádzať až 13 záujemcov v metropole Šariša to bude takmer o polovicu menej Na volebnú účasť môžu mať podľa politológa výrazný vplyv aj udalosti, ktoré otriasli Slovenskom po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. „Udalosti zo začiatku tohto roka výrazne poznačili koalíciu a k volebným urnám príde množstvo voličov opozície a antisystémových strán. U strany Smer by sa dal očakávať pokles kresiel v jednotlivých zastupiteľstvách a možno aj menej starostov, ktorí patria ku Smeru,“ upresnil.
Ľudia vo všeobecnosti podľa neho nemajú veľký záujem o politiku a voľby ako také. Podľa Januva to nie je dobrý prístup. „Voľby predstavujú príležitosť zmeniť riadenie vo svojom meste či obci. Politici na úrovni miest a obcí výrazne ovplyvňujú život obyvateľov a sú podľa mňa veľmi dôležité. Zvolení do funkcií budú rozhodovať o investíciách v meste či obci, ktoré sa týkajú všetkých aspektov verejného života,“ dodal.
Dôležité je pri výbere kandidáta zohľadniť jeho osobný a morálny profil, ako i jeho reputáciu v danom meste či obci. Podľa politológa Lukáša Januva, zohráva pri rozhodovaní veľkú rolu aj stranícka príslušnosť. „Množstvo voličov sa rozhoduje na základe straníckej príslušnosti. V prípade komunálnych volieb vznikajú nesúrodé koalície, čo môže mať negatívny vplyv na voličov,“ objasnil. Vyšší počet kandidátov spôsobuje podľa neho aj vyššiu nerozhodnosť u voličov. Tí sa môžu v konečnom dôsledku rozhodnúť na základe sympatií a nie odbornosti daného uchádzača.
Aj v komunálnych voľbách sa stále viac objavujú nezávislí kandidáti. Januv ale varuje aj pred nimi. „Nezávislí kandidáti predstavujú v súčasnosti obľúbený fenomén. Dôležité je, či zostanú nezávislí aj po voľbách, alebo sa nezjaví nejaká skrytá podpora kandidáta politickou stranou. Bolo by dobré, aby sa voliči zaujímali o komunálnu politiku počas celých štyroch rokov, nie len pred voľbami, aby o niektorých vplyvoch mohli vedieť,“ povedal.
Na kandidátkach dnes čoraz častejšie nachádzame nie len ľudí z politického prostredia, ale aj z iných oblastí. Či už sú to napríklad lekári, právnici, učitelia ale i občianski aktivisti. Podľa politológa Lukáša Januva je ale dôležitejšie to, aké riešenia ponúkajú daní kandidáti pre svojich obyvateľov po voľbách, nie to akej profesii sa venujú. „Kandidáti sa snažia vytvoriť diskusiu o témach, ktoré trápia obyvateľov, no úspešný kandidát potrebuje aj dostatočnú podporu poslancov, pretože ak ju nebude mať, môže po voľbách nastať v zastupiteľstve patová situácia,“ uviedol na pravú mieru Januv.
Témy, ktorými sa snažia kandidáti osloviť svojich potenciálnych voličov sú rôzne. Každé mesto či obec má svoje špecifické problémy, ktoré trápia ich obyvateľov. Väčšie mestá trápi transparentnosť, integrovaná doprava, problémy s parkovaním, či budovanie obchvatov. V menších mestách sú preferované otázky dopravy a spojenie s väčšími mestami.
Pôjde o prvé komunálne voľby, ktoré sa riadia novou legislatívou. Zjednotila sa forma a budú sa už len krúžkovať čísla kandidátov. Volebné miestnosti sa otvoria o 7.00 hod. ráno. „Volič je po vstupe do volebnej miestnosti povinný preukázať volebnej komisii svoju totožnosť. Volič ktorý sa nemôže dostaviť do volebnej miestnosti, zo závažných spravidla zdravotných dôvodov, môže požiadať mestskú časť o vykonanie hlasovania do prenosnej urny. Túto možnosť má len v územnom obvode daného okrsku,“ priblížil voľby Stanislav Takáč z mestskej volebnej komisie v Košiciach.
Po príchode do volebnej miestnosti už klasicky dostaneme obálky s hlasovacími lístkami. V Košiciach a v Bratislave, ktoré sú rozdelené aj na mestské časti budú obálky až štyri, kvôli voľbám pre mesto aj mestskú časť. „Každý volič sa musí pred hlasovaním odobrať do osobitného priestoru, určeného na úpravu hlasovacích lístkov. Na lístku pre voľby do mestského zastupiteľstva voliči krúžkujú toľko kandidátov, koľko poslancov má byť v príslušnom volebnom obvode. Pri starostoch a primátoroch si musí volič vybrať jedného kandidáta, ktorému dá svoj hlas,“ doplnil Takáč.
Vzhľadom na komplikované vyhodnocovanie volieb, konečné výsledky za celé Košice môžeme očakávať až v skorých ranných hodinách. Na Magistráte mesta Košice budú pôsobiť aj sumarizačné útvary Štatistického úradu. Priebežné výsledky sa tak budú dať sledovať aj na webovej stránke.
Košice Online vám bude počas celých komunálnych volieb prinášať aktuálne informácie. Rovnako sme však kandidátom položili otázky za vás, ktoré ste nám mohli zaslať alebo uverejniť na našom facebooku v predstihu. Pýtame sa tak aj na rôzne, pálčivé témy, ktoré zaujímajú obyvateľov jednotlivých miest na východe, či mestských častí v Košiciach. Všetci kandidáti dostali rovnaký čas a otázky. Čítajte aj našu rubriku KOMUNÁLNE VOĽBY.
Autor: IVANA PADOVÁ