Alebo príbeh Košického zlatého pokladu inak.
Peter Stacho, nálezca pokladu:
„Vzal som len 20 falatky. Ale ja za to nemožem. Co by robili druhi na mojim mescu, keby ho také ščesce stretlo v živoce. No ta pan sudca mi še dohodli, že nebudzeme nikemu nič ukazovac a potem ozdaj po troch týždňoch som dumal, že už ludze na to zapomli, ta som išol do mesta, že reku by dobre bulo holem das dva z nich predac. Ale už v tim práve prišla policia a na, tu máš – fras ce ulapil.“
Tento rok si pripomíname 85 rokov od objavenia Košického zlatého pokladu, ktorý je pre mesto bezpochybne najväčším historickým nálezom. Hodnota nájdeného pokladu je nevyčísliteľná. Dodnes nie je úplne jasné kto, za akých okolností a kedy poklad ukryl do steny budovy bývalého finančného riaditeľstva. Historici svoje názory už prezentovali vo viacerých publikáciach a zborníkoch.
My sa dnes troška nevšedne zameriame na ten pamätný deň, kedy robotníci objavili tento mimoriadne vzácny poklad. V tomto článku priblížime, ako opisuje udalosti súvisiace s nájdením pokladu úradný mestský záznam – spis, ktorého základ tvorí zápisnica a je uložený v Archíve mesta Košice. Text obohacujeme aj o dobové novinové články, ktoré sa téme venovali.
Zápisnica bola spísaná v podvečer dňa nálezu pokladu – 24. augusta 1936 v kancelárii okresného finančného riaditeľstva v Košiciach za prítomnosti zástupcov stavebnej správy (Čatloš, V. Janoud), okresného finančního riaditeľstva (Hostaš), policajného riaditeľstva (Dr. Augustín Jungwirth), za mesto Košice (starosta Maxoň), za Slovenskú banku, filiálku v Košiciach (Kaluš, Staas) a za podnikateľa stavby Alojz Novák. Predmetom pojednávania bol nález zlatých mincí a zlatej reťaze (v spise sa uvádza ako „retiazka“) uložených do medenej kazety.
Síce polícia zistila všetky okolnosti o náleze kazety s udaním štátnej stavebnej správy, predsa predvolala i nálezcu, robotníka Petra Stachowa a svedka Michala Halušku na policajné riaditeľstvo s cieľom ďalšieho „stopovania“. Tým, že sa zápisnica spísala ešte v deň nájdenia pokladu a za prítomnosti všetkých spomenutých osôb, tento dokument dôveryhodne približuje sled udalostí po nájdení pokladu. Presnejšie povedané, potom, čo robotníci nahlásili nález – keďže vieme, že vyše 100 kusov mincí si z neho ponechali.
Priebeh opisujú výpovede svedkov takto:
„Asi v 11.45 hod. dňa 24. augusta 1935 zakopal robotník Peter Staho .. do medenej kazety pri vykopávke základov čelnej zdi v severovýchodnej časti novostavby, susediacej so starou, pamiatkovým úradom chránenou a zachovanou čiastkou budovy, zvanou Rákoczyho. Po údere na kazetu zistil robotník, že sa v nej volačo nachádza, vyzdvihol ju zo základov, kde sa nachádzala na kote 204.95 m. n. m. Vyzdvihnutú kazetu odovzdal Staho palierovi firmy Ing. Al.Nóváka, Karlovi Mayerovi.“
„Od úderu čakana sa schránka otvorila: (a ja) som skoro odpadol. Zlatky sa v nej len tak trblietali. Srdce mi zovrel zvláštny pocit. Stál som tam ako skamenený. Až po chvíli som sa spamätal. Privolal som svojho spolupracovníka, ktorý stál niekoľko krokov odo mňa a spoločne sme zaniesli peniaze do stavebnej kancelárie.“
Nálezca pokladu Stacho, uverejnené v denníku Kassai Ujság 27. augusta 1935
Menovaný palier odniesol kazetu do kancelárie štátnej stavebnej správy, kde sa kazeta pri položení na stojato a klopnutí na podlahu otvorila. Po otvorení kazety zistila štátna stavebná správa, že sa v nej nachádzajú staré zlaté mince a zlatá reťaz. Zavolali tak finančného riaditeľa Miloslava Hostaša a za účasti podnikateľa stavby, Ing. Alojza Nováka bola kazeta prenesená do kancelárie okresného finančného riaditeľstva.
K prekontrolovaniu obsahu kazety bol pozvaný tiež starosta mesta Košice Milan Maxoň. Mince boli veľmi znečistené pravdepodobne následkom toho, že boli svojho času zabalené a do kazety uložené v látkovom obale, ktorý časom zhnil a s primiešaním zemín sa pretvoril na blato. Pred započatím rátania boli mince čistené vodou tým spôsobom, že celý obsah kazety bol vysýpaný do emailovaného umývadla a riadne prepláchnutý. Po očistení mincí a reťaze bol obsah kazety prenesený do úradovne finančného riaditeľa, kde bolo ihneď prikročené k prepočítavaniu mincí.
„Bolo zistené, že v kazete sa nachádzalo 2796 kusov zlatých mincí a jedna zlatá reťiazka. (pozn. ako vieme, celkový počet mincí bol vyšší – 2922). Po prepočítaní boli mince a retiazka vážené a bolo konštatované, že mince vážia asi 10,64 kg a reťiazka asi 0.59 kg. Váha s udaním asi sa píše preto, že peniaze a retiazka boli mokré a že na nich ešte z čiastky zostala nečistota, takže po uschnutí a odstránení nečistoty bude váha obsahu menšia. Medená kazeta vážila asi 1.20 kg.
Po prevedenom prepočítaní a zvážení bol asi o 13.30 hod. nález hlásený policajnému riaditeľstvu, kde fonogram prevzal zástupca policajného riaditeľa pán Dr. Augustáín Jungwirth. Menovaný zástupca policajného riaditeľa bol požiadaný zástupcom štátnej stavebnej správy Václavom Janoudom o poskytnutie policajnej asistencie, ktorá by mala za úkol dávať pozor a strážiť miesto, kde bol poklad na stavenisku nájdený.“
Niekoľko minút po tomto hlásení sa dostavil k pojednávaniu policajný radca Dr. Jungwirth, ktorý poklad prezrel a vzal na vedomie, čo sa dosiaľ stalo. Po odfotografovaní pokladu bolo prikročené k zabezpečeniu pokladu. Mince a reťaz boli uložené do kazety, kazeta bola zabalená do pevného papierového obalu previazaná dvojitým motúzom a zapečatená úradnou pečiatkou okresného finančného riaditeľstva, ktorá bola štátnou stavebnou správou požiadaná o prevzatie kazety s obsahom pokladu do úschovy až na ďalšie úradné rozhodnutie.
K tomuto opatreniu došlo, keďže štátna stavebná správa nemohla vo svojich úradných miestnostiach kazetu bezpečne uschovať, finančné riaditeľstvo tiež nemohlo vo svojej jednoduchej železnej pokladnici kazetu zabezpečiť a ani Národná banka, fil. v Košiciach, ani berný úrad v Košiciach v tej dobe /16.15 hod./ už neúradovali.
Po zapečatení pokladu sa dostavila zo staveniska policajná komisia, členovia ktorej boli veliteľ zboru stráže bezpečnosti Jaroslav Tvrdý, inš. úradník hl. oficiál Haluška a obv. inšp. Štefan Linhart. S touto komisiou dostavil sa súčasne za mestské múzeum v Košiciach Dr. Medvecký. Na naliehanie policajnej komisie bol obsah zapečatenej kazety znovu touto komisiou preskúmaný. Bol zistený ten istý stav, ako bol v zápisnici uvedený. Po tomto zistení bola kazeta s obsahom opäť zabalená a úradne zapečatená pečiatkami štátnej polície v Košiciach, okresného flnančného riaditeľstva v Košiciach, Slovenskej banky, fil.v Košiciach a podnikateľa stavby lng. Alojza Nováka.
Na to dvaja zamestnanci Slovenskej banky vyhotovili a odovzdali zástupcovi štátnej stavebnej správy pánu Václavu Janoudovi riadne potvrdenie o prevzatí pokladu a za asistencie polície odniesli kazetu s cieľom uloženia v trezoroch banky do ďalšieho rozhodnutia.
Takto sa spomína priebeh nájdenia pokladu v zápisnici. Súčasťou archívneho spisu sú aj listy adresované mestskej rade Košíc z Čiech. Ozvali sa traja prútikári na uverejnenú novinársku správu v českých novinách z 31. augusta, ktorí ponúkali mestu svoje služby pri preskúmaní terénu a hľadaní pokladu. Odpoveďou mesta bolo, že sa žiadosť zakladá na mylnej správe, nakoľko mesto nehodlá prevádzať pátranie po podzemných pokladoch.
Poslednou súčasťou spisu je list z prezídia generálného finančného riaditeľstva pre Slovensko, kde bol poklad pár dní po nájdení odoslaný. V liste sa spomína, že vystavenie pokladu pre obecenstvo bude rozhodnuté až po jeho vedeckom preskúmaní Štátnym referátom na ochranu pamiatok pre Slovensko v Bratislave.
Na záver článku spomenieme, že i keď sa predstavitelia mesta od začiatku snažili o prinavrátenie pokladu a k jeho vystaveniu v Košiciach, došlo k tomu až o dlhých 31 rokov neskôr (1956). Opätovne ho mohlo košické publikum vidieť v roku 1967 a až potom ako bola v roku 1969 dobudovaná špeciálna trezorová miestnosť, bola vytvorená stála expozícia Košický zlatý poklad, a tým sa nastálo poklad presťahoval späť do Košíc.
Autor: HistoricKE