V našej historickej rubrike nezabúdame ani na najväčšiu športovú udalosť Košíc, ktorou bezpochyby je košický Medzinárodný maratón mieru. Práve pred 100 rokmi, v roku 1924 sa začala písať história tohto nášho slávneho maratónu. O jej počiatkoch sme už písali, aj o samotnom zakladateľovi Vojtechovi Bukovskom, aj o prvých dvoch dekádach ročníkov. Dnes si priblížime dva prvé povojnové ročníky z rokov 1945 a 1946.
Košice boli prvé veľké oslobodené mesto na území bývalého Československa, vďaka čomu sa stali nakrátko dočasným sídlom najvyšších štátnych inštitúcií. Mesto Košice oslobodili v skorých ranných hodinách 19. januára 1945, keď do mesta vstúpili vojaci 18. armády IV. ukrajinského frontu, ktorému velil generál Ivan Petrov. Po oslobodení sa mohli Košičania po niekoľkoročných útrapách vojny slobodne nadýchnuť a v priebehu nasledujúcich mesiacov oživiť aj športový život.
S veľkým záujmom sa tak očakával Maratón Slobody v Košiciach, ktorý bol naplánovaný na 28. október 1945. Veľkú zásluhu na organizácii prvého povojnového maratónu mal športový klub ŠK Jednota Košice a prípravný výbor maratónu, ktorých členovia neľutovali námahy a obetu. Značnou mierou k úspechu maratónu prispelo nesporne aj nádherné slnečné počasie, aké zriedka kedy bolo pri predchádzajúcich ročníkoch. Maratónu za zúčastnilo 36 pretekárov, z toho 18 z Čiech a Moravy, ostatní zo Slovenska. V roku 1945 sa pre dopravné ťažkosti nemohla zísť zahraničná konkurencia, ale tri hodiny pred štartom dorazil Švéd Shoore Jonsson, ktorý síce nepretekal, ale v nasledujúcom roku prispel k tomu, že do Košíc pricestovala silná severská konkurencia.
Štart maratónu v roku 1945 bol na ihrisku ŠK Jednota o 12.35 hod. Po prejavoch vedúcich činiteľov športu a ľahkej atletiky odštartovali vytrvalci za prvenstvom a o vavrínový veniec. Počasie výnimočne prialo bežcom, nebolo ani vetra. O priebeh maratónu prejavilo veľký záujem obecenstvo po celej trati a na ihrisku Jednoty, kde bol štart aj cieľ, vytrvalcov povzbudzovalo vyše 4000 ľudí.
Preteky boli výborné, aj keď finiš by bol rozhodne zaujímavejší, keby bežec Antonín Špiroch mal v závese ďalších bežcov. Už na obrátke v Seni mal náskok vyše 700 metrov a ten sa zvyšoval. A. Špiroch z ŠK Toušeň tak dobehol suverénne do cieľa ako víťaz v čase 2:47:21 a za ním druhý Karel Žemlička, ktorý však zaostal až o šesť minút, 2:53:32. Ostatní vytrvalci dobehli do cieľa v tomto poradí: 3. J. Strupp z SNP Praha (2:56:05), 4. F. Vojtech z ŠK Jičin (3:03:49), 5. V. Kadérábek z Explosie Semtín (3:09:11), 6. L. Sekera z ŠK Bratislava (3:09:19). Najlepším Slovákom bol trinásty Česla z AC Spišská Nová Ves s časom 3:25:30 a z Košičanov Iglay z ŠK Jednota Košice s časom 3:45:30.
Keďže maratón okrem stránky športovej, národnej, morálnej, politickej sa skončil úspešne aj po stránke hmotnej, prípravný výbor maratónu rozhodol, že istú časť z čistého výťažku venovali na postavenie vojnou zničených českých Lidíc. Vo večerných hodinách bolo vo veľkej dvorane Slovana odovzdávanie cien víťazom, pri ktorej príležitosti odznelo niekoľko hodnotných prejavov.
„Košice chcú medzinárodný maratón v rámci európskeho majstrovstva. Prípravný výbor Maratónu Slobody v Košiciach rozhodol sa na svojom zasadnutí požiadať ČsAAU a ŠLAS o uskutočnenie Medzinárodného maratónu v Košiciach v tom prípade, ak sa v Prahe uskutoční ľahkoatletické majstrovstvo o titul Európy. Pri tejto príležitosti prídu do Prahy maratónski bežci z celej Európy. ŠK Jednota Košice prosí, aby táto jediná disciplína európskeho majstrovstva bola prepustená Košiciam. Jednota je ochotná každého pretekára, ktorý sa prihlási, ako aj členov jury, dopraviť z Prahy do Košíc na vlastné trovy, okrem toho je ochotná prispieť na usporiadanie európskych majstrovstiev ČsAAU sumou 150-tisíc korún. Športovci Košíc a verejnosť východného Slovenska očakávajú, že v danom prípade zapojili by sa v roku 1946 do rámca európskych majstrovstiev aj Košice svojím medzinárodným maratónom.“ Demokrat
Nasledujúci ročník Maratónu Slobody (1946) sprevádzali svedomité prípravy. Počet prihlásených zahraničných i domácich pretekárov prevýšil každé očakávanie a dosiahol rekordné číslo 115. Čo bol najlepší dôkaz, že košický Maratón Slobody mal nielen doma, ale za hranicami nášho štátu veľmi dobré meno.
Zo zahraničia sa očakávala účasť bežcov svetového formátu – Mikko Hietanen a Muinonen (Fínsko). Potvrdený bol štart belgického majstra Roberta Nevensa, troch najlepších švajčiarskych bežcov Kaspara Schiessera, majstra Švajčiarska v maratónskom behu v rokoch 1944 – 1946, Arnolda Meiera, sedemnásobného majstra Švajčiarska na dlhé trate v rokoch 1938 – 1941 a skvelého Jakob Jentza, ktorý obsadil prvé miesto v maratónskom behu v roku 1943. Ďalej bol potvrdený štart Holanďana Overdijka, dánskeho majstra Larssena, ako aj skvelých bežcov z Francúzska Cousina a M. Becka a Švédska – Erica Johnsona a Gösta Leanderssona. Z domácich pretekárov sa zúčastnili behu takmer všetci najlepší pretekári na čele s minuloročným víťazom Špirochom.
Preteky potvrdili všetky očakávania a zišla sa rekordná účasť 96 pretekárov pri štarte, aj účasť zahraničných pretekárov bola rekordná – 14. Bežcov ale prekvapilo počasie – veľký sneh, blato a veľmi studené počasie ovplyvnilo výsledné časy najlepších bežcov.
„V noci z nedele na pondelok silne snežilo a trať sa stala pre bežcov nadmieru namáhavou, ale ani sneh, blato a studené počasie neodradili pretekárov od štartu. Pri štarte na štadióne Jednoty sišlo sa 96 pretekárov, ktorých po hymnách v mene MNV pozdravil predseda Dr. T. Brezenský. Za Povereníctvo zdravotníctva prehovoril povereník Dr. E. Bölim, za ČAAÚ a SĽAS predseda Holzer a napokon dvaja organizátori maratónu Ing. V. Bukovšký a pplk. Žigmund. O 12. pplk. Zikmund odštartoval 96 bežcov.“ Demokrat, 30. október 1945
Víťaz Mikko Hietanen z Fínska nebol až do obrátky vo vedúcej skupine a prebehol ju až ako piaty v poradí. Jeho výkon sa však z kilometra na kilometer zlepšoval a postupne predbehával svojich súperov a od 28. kilometra bol stále na čele a prišiel na ihrisko ako prvý. Pred druhým Leandersonom mal náskok vo finiši takmer celé kolo. Hietanen do cieľa dobehol za búrlivého potlesku a zvukov fanfár ako prvý v čase 2:35:02.4 hod. Poradie ostatných: 2. Leanderson (Švédsko, 2:37.00.4 hod.), 3. Larsen (Dánsko – nový dánsky rekord – 2:38.36.8 hod.), 4. Erik Jonsson (Švédsko, 2:39.14.2 hod.), 5. Shoore Jonsson (Švédsko, 2:41.02 hod., víťaz kategórie starších), 6. Haakanson (Švédsko, 2:47.10 hod.).
Z Československa dobehol najlepšie, na deviatom mieste, Weisshäutel (Sokol Liberec) v čase 2:54.19 hod., ktorý bol majstrom ČSR v maratónskom behu na rok 1946. Košičan Holzbar skončil na čestnom 21. mieste. Spolu do cieľa dobehlo 73 pretekárov a ďalší 23 sa vzdali, medzi nimi aj víťaz predchádzajúceho ročníka Špiroch.
Autor: HistoricKE