Posledná tretina 17. storočia bola pre väčšinu uhorských miest po finančnej stránke mimoriadne náročným obdobím. Na tom sa podieľalo viacero faktorov: vojenské dane určené na vojny proti Turkom, obrovské výdavky, ktoré si vyžiadali stavovské povstania a ich potláčania, pustošenie, ktoré spôsobili tieto vojenské akcie, náklady na ubytovanie a výživu vojska. Situácii nepomáhali ani príležitostné živelné pohromy, pokladnice miest sa takto vyprázdňovali a počet obyvateľov miest klesal.
V roku 1711 bol v Satu Mare na území dnešného Rumunska podpísaný mier medzi Rákocziho povstaleckými vojskami a cisárskymi vojskami, čím sa skončila séria protihabsburských povstaní. Drancovanie spojené s Rákocziho povstaním zasiahlo najmä východoslovenské mestá, ktoré sa tak oproti západoslovenským mestám nachádzali v o to komplikovanejšej situácii. Spomínaný mier však v tomto smere priniesol veľmi podstatný obrat k lepšiemu. Nielenže nastalo takmer storočné obdobie pokoja, ale celkovo nastala doba značného rozvoja hospodárstva.
Pozrime sa teraz bližšie na možnosti finančných príjmov pre Košice v prvej polovici 18. storočia. Košice mali pomerne veľký príjem z peňažnej renty, ktoré im odvádzalo 17 poddanských dedín v ich vlastníctve, suma predstavovala viac ako 2500 zlatých v hotovosti. Zisky mu prinášali aj mlyny v týchto dedinách (v počte 10, zisky vo výške 417 zlatých) a dva mlyny priamo v areáli mesta (600 zlatých). Prínosom boli zaiste aj dve tehelne, ktoré popri finančnej rente poskytovali aj 25-tisíc tehál pre potreby mesta. Príjmy v hotovosti pochádzali aj z trhov a jarmokov, z práva skladu, z mýta, z dobytku privážaného do mesta na predaj do mesta, z obchodov, z bane a hámru na železo (prenajaté za 1100 zlatých) a ďalších položiek.
Hospodárskej regenerácii mesta však najviac pomohli zisky z piva a vína. Krčmy a výčapy v meste a v dvoch poddanských dedinách prinášali spolu viac ako 800 zlatých, z čapovania vína malo mesto okolo 4000 zlatých. Na rozdiel od iných východoslovenských miest vlastnili Košice aj pivovar, ktorý varil také množstvo piva, že jeho celková hodnota často presiahla 20-tisíc zlatých. Okrem vlastného pivovaru disponovalo mesto aj pivovarmi v dedinách Myslava, Forró a Kostoľany nad Hornádom. Keďže réžia výroby dosahovala len asi 60 – 80 percent výšky príjmov, mesto malo pravidelne z piva 5 – 10-tisíc zlatých ročne.
Čo sa týkalo vína, tak tu je nutné spomenúť, že mesto malo 5 viníc v rámci areálu mesta, kde sa dorábalo 450 vedier vína a 8 viníc v tokajskej oblasti (Szantó, Tálya, Keresztúr, Tokaj), z ktorých sa vyprodukovalo do 600 vedier vína. Víno z vlastných vinohradov sa predávalo v hodnote 3 – 7-tisíc zlatých ročne, kúpeného za 10 – 20-tisíc zlatých. V prípade vína však musíme vziať do úvahy, že výdavky na obrábanie viníc i cena kupovaného vína boli pomerne značné, takže čistý zisk bol menší než pri pive. Dôkazy o tom, ako veľmi bol obchod s vínom dôležitý pre mestské hospodárstvo v minulosti, môžeme nájsť aj v samotnom meste. Zvonica Dómu svätej Alžbety bola zasvätená svätému Urbanovi, patrónovi vinohradníkov a vinohradníci pri práci sú zobrazení na zvone Urban.
V roku 1715 dal magistrát mesta opraviť zanedbané tokajské i miestne vinice, oba mlyny v meste a tiež nechal postaviť veľký hostinec, ktorému sa údajne žiaden iný hostinec na okolí nevyrovnal a ktorý do roka mohol mať i 20-tisíc zlatých obratu.
Významný slovenský historik Anton Špiesz v tejto súvislosti konštatuje:
„Mestské hospodárstvo Košíc v tom čase prosperovalo, až tak dobre, že mesto sa nielen rýchlo zbavovalo svojich dlhov, ale malo každoročne 5 – 6-tisíc zlatých čistého zisku, ktorý sa tezauroval (hromadil) v pokladnici mesta, takže Košice boli schopné Márii Terézii na vojnu s Pruskom požičať až 63 600 zlatých z vlastných peňazí, čo bolo medzi našimi mestami čosi celkom ojedinelé.“
Hospodárska prosperita Košíc pokračovala aj v ďalších rokoch 18. storočia, a to takým tempom, že Košice sa čoskoro dostali na prvé miesto medzi východoslovenskými mestami.
Autor: HistoricKE
Spracované na základe: ŠPIESZ Anton. Slobodné kráľovské mestá na Slovensku v rokoch 1680-1780. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1983. 304 s. (Citovaná pasáž pochádza z rovnakej publikácie.)/ OSTROLUCKÁ, Milena. Z dejín pivovarníctva v Košiciach. s. 75-81. In. Nápoje v minulosti a prítomnosti Slovenska, Prešov 2001/ KEREKES, J. Kassa város gazdálkodási viszonyai a XVII. században. Iparosok olvasótára. Budapešť 1912, s. 25./ Archívny výskum HistoricKE