Česi sa môžu pýšiť až piatimi nositeľmi Nobelových cien s českým pôvodom. Slovensko nositeľa Nobelovej ceny, ktorý sa narodil, vyštudoval a pôsobil na Slovensku, zatiaľ nemá. Slovenské korene však majú dvaja laureáti, ktorí získali prestížnu cenu za fyziku a medicínu.
Vo svojich 17 rokoch hovorí plynule anglicky, nemecky, francúzsky, rusky a švédsky. Na cestách sa v Paríži zoznámi s talianskym chemikom Adamom Sokolovským, vynálezcom nitroglycerínu a začne sa zaoberať praktickým využitím tejto vysoko výbušnej kvapaliny. O niekoľko rokov neskôr jeho otec zakladá vo Švédsku fabriku na výrobu nitroglycerínu. V továrni však dochádza k výbuchu a jeho mladší brat pri nešťastí zahynie. Jeho otec umiera krátko nato.
Švédska vláda mu novú továreň postaviť nedovolí. S experimentmi pokračuje na starej lodi v strede jazera. V roku 1867 začne jeho firma Alfred Nobel & Co vyrábať výbušninu s názvom dynamit. Po novom vynáleze s obrovskou silou je taký dopyt, že Alfred Nobel (1833 – 1896) zakladá továrne a laboratóriá v dvadsiatich krajinách všetkých kontinentov na svete.
Čoskoro sa stane jedným z najbohatších mužov sveta. Za život mu zaregistrujú 355 patentov. V deň jeho úmrtia 10. decembra, zomiera v roku 1896 v talianskom San Reme, sa vo švédskom Štokholme a v nórskom Osle od roku 1901 každý rok udeľujú Nobelove ceny.
Na začiatku najprestížnejšieho ocenenia ľudskej činnosti v oblasti fyziky, literatúry, fyziológie alebo medicíny a mierotvorby – Nobelovej ceny je testament Alfreda Nobela. Len niekoľko dní po jeho smrti vyvolá celosvetovú senzáciu a stane sa jednou z najcitovanejších posledných vôlí vôbec.
„S celým mojím majetkom bude naložené takto. Kapitál vložený vykonávateľom môjho závetu do bezpečných cenných papierov dá základ fondu, z ktorého úrokov budú každoročne odmeňovaní tí, ktorí v uplynulom roku preukázali ľudstvu najväčší úžitok. Úroky nech sú rozdeľované na päť rovnakých častí, z ktorých jedna pripadne tomu, kto urobil najdôležitejší vynález alebo objav v oblasti fyziky, jedna časť tomu, kto urobil najdôležitejší chemický objav alebo zdokonalenie, jedna časť tomu, kto urobil najdôležitejší objav v oblasti fyziológie alebo medicíny, jedna časť tomu, kto vytvoril v literatúre vynikajúce dielo s ušľachtilou myšlienkou a jedna časť tomu, kto vykonal najviac pre zblíženie národov a zrušenie či zmenšenie armád, alebo sa zaslúžil o usporiadanie a podporu mierových kongresov. Je mojou vyslovenou vôľou, aby sa pri udeľovaní cien nebral žiadny ohľad na národnosť a cenu obdržal ten najzaslúžilejší.“
Píše vo svojom testamente Alfred Nobel a udeľovaním cien poveruje švédsku Kráľovskú akadémiu vied. Zanecháva jej celý svoj majetok, 32 miliónov švédskych korún.
Už 120 rokov, od roku 1901, odovzdáva väčšinu cien švédsky kráľ počas slávnostného večera 10. decembra v Štokholme. Ich držitelia sa však zverejňujú vopred. Tento rok sa dozvieme mená laureátov Nobelových cien už v priebehu budúceho týždňa od 4. do 11. októbra v tradičnom poradí.
Ako prvých vyhlásia v pondelok 4. októbra o 11.30 hod. laureátov ceny za fyziológiu alebo medicínu. V nasledujúcich dňoch sa dozvieme mená laureátov ceny za fyziku, chémiu, literatúru a ceny za mier. Vyhlasovanie ukončí Cena švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela.
Aj tento rok, podobne ako ten minulý, si kvôli pandémii víťazi prevezmú ceny vo svojich domovských krajinách. Okrem medaily a diplomu má každý držiteľ ceny nárok na finančnú odmenu, ktorá v súčasnosti predstavuje sumu 10 miliónov švédskych korún, teda približne 945-tisíc eur.
Mená nominovaných sa podľa pravidiel Nobelovej nadácie musia udržiavať v tajnosti minimálne 50 rokov. Osoby, ktoré nominácie navrhnú, ich však môžu zverejniť.
Tento rok sú nominácie zaujímavé aj tým, že na Nobelovu cenu mieru bolo nominovaných celkovo 329 kandidátov (234 jednotlivcov a 95 organizácií), čo je tretí najvyšší počet kandidátov v histórii udeľovania cien vôbec.
Medzi nominovanými na ceny za mier sú okrem iných aj bieloruská opozičná líderka Sviatlana Cichanovská, dlhoročný kritik Kremľa Alexej Navaľnyj, švédska klimatická aktivistka Greta Thunbergová, bývalý americký prezident Donald Trump.
Ale aj hnutie Black Lives Matter zasadzujúce sa za práva Afroameričanov v USA, hongkonské prodemokratické hnutie, Výbor na ochranu novinárov (CPJ), organizácia Reportéri bez hraníc (RSF), organizácia NATO či poľskí sudcovia obhajujúci občianske práva.
Za sprostredkovanie série tzv. abrahámovských dohôd o normalizácii vzťahov, ktoré v USA vlani v septembri s Izraelom podpísali Spojené arabské emiráty (SAE) a Bahrajn, sú na cenu za mier nominovaní aj bývalý poradca Bieleho domu Jared Kushner a americký vyslanec pre Blízky východ Avi Berkowitz.
Medzi nominovanými na cenu za mier sú aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) či Globálna aliancia pre vakcíny a očkovanie (GAVI) za prínos v boji proti pandémii koronavírusu.
„Bolo by prekvapivé, keby sa pandémia COVID-19 neodzrkadľovala i v nomináciách,“ komentoval túto nomináciu riaditeľ Nórskeho Nobelovho inštitútu Olav Njölstad.
Čo sa týka literatúry, ako potenciálni kandidáti sa spomínajú japonský spisovateľ Haruki Murakami, keňský spisovateľ Ngugi Wa Thiong'o, kanadská poetka Anne Carson, ruská spisovateľka a scenáristka Ljudmila Jevgeněvna Ulická či kanadská spisovateľka Margaret Eleanor Atwoodová.
A ako sú na tom s nobelovskými cenami Česi a Slováci? Naši západní susedia sa môžu pýšiť až piatimi nositeľmi Nobelových cien s českým pôvodom. Rakúska pacifistka a spisovateľka s českými koreňmi Bertha von Suttner sa narodila v Prahe za vlády Rakúskeho cisárstva v roku 1843. Nobelovu cenu za mier jej ako prvej žene udelili v roku 1905.
V roku 1947 obdržal Nobelovu cenu za fyziológiu americko-česko-rakúsky biochemik, rodák z Prahy Ferdinand Cori a spolu s ním aj jeho žena, rovnako narodená v Prahe, Gerty Coriová.
V roku 1959 ocenila švédska Kráľovská akadémia vied za chémiu Jaroslava Heyrovského za polarografiu. Bol jediným občanom bývalého Československa, ktorý dostal Nobelovu cenu za chémiu, jeho vedecká práca preslávila československú vedu na celom svete.
O štvrťstoročie neskôr, v roku 1984 získal Nobelovu cenu za literatúru český básnik, spisovateľ a prekladateľ Jaroslav Seifert. Kvôli jeho vysokému veku, v tom čase mal už 83 rokov, prevzala cenu jeho dcéra.
Nositeľa Nobelovej ceny, ktorý sa narodil, vyštudoval a pôsobil na Slovensku, zatiaľ nemáme. Slovenské korene však majú dvaja laureáti, ktorí získali prestížnu cenu za fyziku a medicínu.
Aj keď o pôvode Filipa Lenarda (celým menom Philipp Eduard Anton von Lenard) kolujú rôzne informácie, isté je, že sa narodil 7. júna 1862 v Pressburgu, teda Bratislave a študoval tam na reálnom gymnáziu.
Jeden z najuznávanejších experimantálnych fyzikov svojej doby získal Nobelovu cenu za fyziku v roku 1905 za svoju prácu o katódových lúčoch. Predtým študoval v Bratislave, Budapešti, Viedni, Berlíne a Heidelbergu. Po kratších pôsobeniach v Budapešti, Bonne, Wroclawi a Aachene bol profesorom fyziky na univerzitách v nemeckom Kieli (1898 – 1907) a Heidelbergu (1907 – 1931).
Venoval sa najmä systematickému štúdiu a výskumu vlastností katódových lúčov, fotoelektrického efektu a javov fosforescencie a luminiscencie, spektrálnej analýze ultrafialových lúčov, magnetickým a elektrickým poliam. Bol veľmi blízko k objavu lúčov X, ktoré aj vďaka jeho prispeniu objavil Wilhelm Conrad Röntgen. Zomrel 20. mája 1947 v nemeckom Messelhausene vo veku 85 rokov. V bratislavskej Petržalke je po ňom od roku 1993 pomenovaná ulica.
V roku 1976 sa stal laureátom Nobelovej ceny za medicínu Daniel Cerleton Gajdusek. Gajdusek sa síce narodil v americkom New Yorku, má ale slovenské korene. Jeho otec Karol Gajdusek pochádzal zo Slovenska, z gazdovstva neďaleko Senice. Začiatkom 20. storočia emigroval do Ameriky, kde pracoval ako mäsiar.
Jeho syn Daniel vyštudoval medicínu, tituly získal na univerzitách v Harvarde, Columbii, Californii a pracoval ako virológ a pediater. Veľkú časť svojho života strávil na cestách a v teréne. V Južnej Kórei prišiel v 50. rokoch minulého storočia na to, že horúčku, na ktorú zomierali americkí vojaci, prenášajú migrujúce vtáky.
Americké Centrum pre výskum chorôb ho neskôr vyslalo do Bolívie, kde záhadne zomierali ľudia. Gajdusek nakoniec dokázal, že išlo o prirodzené úmrtia spôsobené bitkami. V Novej Guinei študoval chorobu kuru. Zistil, že chorobu spôsobuje kanibalizmus pôvodných obyvateľov, ktorí jedli mozgy svojich mŕtvych príbuzných. Prišiel na to, že príčinou sú pomalé vírusy, takzvané prióny. Nobelovu cenu získal práve za tieto objavy infekčných chorôb.
Napriek tomu, že mal IQ 180, jeho život poznamenal škandál a väzenie. Bol obvinený za sexuálne zneužívanie jedného zo svojich adoptívnych synov a v Spojených štátoch ho odsúdili na 18 mesiacov väzenia. Neodsedel si celý trest, pustili ho po pol roku. Odišiel do Európy, pracoval vo Francúzsku a Holandsku. Zomrel vo veku 85 rokov v Nórsku.
Viacerí Slováci boli pri udeľovaní Nobelových cien medzinárodným organizáciám. V roku 2007 získala Nobelovu cenu organizácia Medzinárodný panel pre klimatické zmeny, kde pôsobili viacerí Slováci. V roku 2013 udelili podobné ocenenie Organizácii pre zákaz chemických zbraní, kde pracovali traja Slováci.
Zdroj: Wikipedia/TASR/balikdosveta.com/rtvs.sk