Dokument pravdepodobne pochádza z roku 1934.
Odborníci za účasti českého prezidenta Petra Pavla a potomkov prvého československého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka dnes na zámku v Lánoch v Česku otvorili zapečatenú obálku s údajnými poslednými slovami bývalej hlavy štátu, ktoré zaznamenal jeho syn Jan. Archivári na základe prvotnej analýzy tvrdia, že dokument je pravý, ale nepochádza z roku 1937, ale pravdepodobne z roku 1934, kedy si Masaryk myslel, že umiera. Odborníci mali ihneď po otvorení obálky niekoľko minút na to, aby vyhodnotili, či nejde o podvrh.
Archivárka Dagmar Hájková z Masarykovho ústavu a archívu Akadémie vied Českej republiky skonštatovala, že text je veľmi ťažko čitateľný:
„Môžem s vysokým percentom potvrdiť, že dokument vyzerá autenticky. Je to takmer všetko v angličtine. Rukopis je dosť ťažko čitateľný. Domnievam sa, že nie je z roku 1937. Zaznamenáva slová Masaryka, keď sa cítil zle a domnieval sa, že opúšťa túto krajinu, ale že bol napísaný inokedy.“
Hájková preložila niekoľko pasáží z listu:
„Som chorý. Vážne chorý. Je to koniec, ale neobávam sa. Budete pokračovať v práci. Viete ako, ale musíte byť opatrní. Ale viete, ako sa správať. A nemusím vám hovoriť nič viac. Som neschopný, skutočne úplne neschopný.“
Archivárka nevylúčila, že pri tom mohli byť aj iní ľudia, napríklad dcéra Alica či Edvard Beneš, keďže list obsahuje aj politické posolstvo, ako sa správať k ostatným obyvateľom mnohonárodného Československa. O Nemcoch je v ňom napísané:
„Dajte im, čo si zaslúžia, ale nie viac.“
Masaryk v liste spomenul aj slovenského politika Andreja Hlinku, o ktorom vyhlásil, že je hlupák, pričom urobil chybu s Maďarmi:
„Musíme mu odpustiť.“
Československý prezident sa opakovane vyjadril k svojmu pohrebu a k tomu, ako by mal vyzerať. Zároveň pridal aj niekoľko odkazov:
„Ak sú ľudia nevzdelaní a hlúpi, nemôžete toho veľa urobiť.“
List sa vráti do Národného archívu, kde ho budú podrobne skúmať viacerí odborníci vrátane historikov z Masarykovho ústavu, ktorí definitívne potvrdia, z akého roku pochádza a dodajú k nemu kontext. Tajomník Jana Masaryka Antonín Sum presne pred 20 rokmi odovzdal historikovi Jiřímu Křesťanovi z Národného archívu dokument s pokynom, aby bola otvorený o 20 rokov. Sum uviedol, že list obsahuje slová Masaryka, ktoré krátko pred smrťou nadiktoval svojmu synovi Janovi. Ten mal list do svojej smrti v roku 1948. Všetky písomnosti po ňom prevzal Sum, ktorý ich poslal do Škótska, kde ich mal na starosti bývalý tajomník Masaryka Lumír Soukup. Celú zbierku po jeho smrti v roku 1991 dostal Sum, ktorý ju v roku 1996 odovzdal Národnému archívu. Samotnú obálku si nechal do roku 2005. Jej obsah údajne čítal, ale znepokojil ho. Sum sa dohodol s vnučkami Masaryka, že ju až do roku 2025 zapečatia. V roku 2006 napokon zomrel. Obsah listu doposiaľ nepoznal nikto zo žijúcich.
Zdroj: TASR