Ľudia už nekupujú ani chlieb, chodia k nám ako do špajze, len ak im niečo chýba, sťažujú sa malí obchodníci na dedinách. Porozprávali sme sa s niekoľkými majiteľmi lokálnych potravín v obciach na severovýchode.
„Vysvetlite ľuďom rozdiel medzi chlebom z mrazeného polotovaru, ktorý si kúpia v reťazci lebo je ešte teplý a poctivým chlebom, ktorý mi ráno o štvrtej dovezú priamo z pekárne, ale kým otvorím, samozrejme vychladne,” hovorí Alena Havrišová z potravín v obci Becherov pri poľských hraniciach, pätnásť kilometrov severne od Bardejova. „Viete, čo vám povedia? Ale my chceme teplý.”
„Do reťazcov chodia pre akcie a ku mne iba ako do špajze, pre jedno maslo a mlieko. Alebo ambulantný predaj. Nakúpi v Poľsku najlacnejšie mäso a ľudia to kúpia. Nezaujíma ich kvalita, iba cena,” vysvetľuje. Myslí si, že lokálne potraviny by mohli podporovať aj obce. „Jednoznačne. Obec by s podnikateľmi v dedine mala určite spolupracovať, aby si ich udržala,” dodáva obchodníčka.
O niekoľko kilometrov ďalej je ďalšia obec, kde ešte fungujú malé potraviny. Nižná Polianka. „Je to ťažké. Veľa obchodíkov v obciach tu v okolí skončilo, hlavne kvôli cenám v reťazcoch. Ak by aspoň základné potraviny stáli rovnako, bolo by to iné,” vysvetľuje majiteľka Ľuboslava Špiková.
„Sme malá dedina a ľudia tu nie sú. Veľa ľudí zomrelo, mladí išli preč, robia v zahraničí. V lete sa ešte nejako dá, ale v zime je to o dosť ťažšie. Skoro je tma, musíte viac kúriť a svietiť, náklady idú hore, máme otvorené iba vo štvrtok, piatok, sobotu a nedeľu,” dodáva.
Na úpätí pohoria Čergov leží malá dedinka Lukov, v minulosti nazývaná aj Venecia, po usadených talianskych sklároch z ostrova Murano. Má 600 obyvateľov.
Majiteľ malého obchodu s potravinami tu predáva 25 rokov, podľa jeho slov mu nie je čo závidieť. „Ľudia kupujú naozaj už iba základné potraviny. Ostatné si nakúpia vo veľkom reťazci, dokonca aj pečivo, ktoré si potom zmrazia. Do Poľska chodia na takzvané vodnaté mäso,“ vysvetľuje.
„Viete, obyvatelia už dávno nepovažujú obec za komunitu. Ja som tu od roku 1993. Pokým neboli reťazce, išlo to dobre. V poslednej dobe išli tržby dole, v obci nie sú ľudia, nie je tu práca, ľudia odišli preč,“ hovorí.
Pod tým istým pohorím, niekoľko kilometrov na juhovýchod je ďalšia malá obec, kde tiež žije 600 obyvateľov. V minulosti tiež známa sklárskou hutou. Šiba.
„Najviac chleba a koniec. Ale polovica ľudí už nekupuje ani chlieb. Potom už idú kupovať do mesta. Ešte možno mlieko. A samozrejme alkohol, pivo a malá fľaštičková pálenka. Niekto dá euro osemdesiat, niekto štyri, desať, niekedy utratia aj dvadsať eur.“
„Prevažne sú to malé nákupy. Letá sú lepšie ako zimy, prídu deti, návštevy,“ vysvetľuje Anna Marcinová, ktorá prevádzkuje malé potraviny vo vlastnom dome. „Odkedy je v meste reťazec, ľudia už chodia menej aj do Poľska, v nedeľu sa chodí nakupovať do hypermarketu vo veľkom,“ dodáva.
„Ako kedy, no väčšinou míňajú malé čiastky. Nakupujú iba základné potraviny. Chlieb, mlieko, jogurty. Čerstvé veci. Ostatné si kúpia v nejakom reťazci v meste. Dobre ide ešte pivo a pálenka z malých fľaštičiek, čo tu v obchode hneď chlapi vypijú,“ hovorí ďalšia pani Anna, ktorá pracuje v malej lokálnej sieti potravín piaty rok.
„Nedeľa je u nás v obci turistický deň. Ľudia si sadnú do auta a ide sa nakupovať akciový tovar do mesta. V okolitých obciach, kde je početná komunita Rómov, robia raz do mesiaca, keď dostanú peniaze, tržby hlavne oni. Vtedy nakupujú vo veľkom,“ pokračuje obchodníčka z Gerlachova, obce s tisíckou obyvateľov vzdialenej trinásť kilometrov od Bardejova.
„Ľudia v prihraničných oblastiach, tiež veľa nakupujú v Poľsku. Hlavne mäso je tam oveľa a lacnejšie. Naopak sem chodia na dobrý alkohol a pivo aj Poliaci,“ dodáva Anna.
„Veľké reťazce to všetko s tými akciami zbláznili. A ľudia sú naivní. Myslia si, že keď je nejaká akcia, tak je aj pri pokladni. Osobne sa mi mnohokrát stalo, že som tovar vrátil, pretože akcia už neplatila. Alebo ten tovar už vôbec nebol,” hovorí Marián Tomik, majiteľ lokálnych potravín z obce Smilno. Obchod tu prevádzkuje už tridsať rokov.
„Sem prídu len domáci, starší obyvatelia obce, ktorí nemajú auto. Ostatní iba vtedy, ak im niečo chýba, napríklad soľ. Alebo v lete ak sú tu mladí na dovolenke. Na čerstvé rohlíky.”
„Ak by hypermarkety neboli v mestách, ale mimo nich, tak ako je to napríklad v susednom Poľsku, ľudia by museli viac nakupovať v menších lokálnych potravinách. Druhá vec je či je v 30-tisícovom okresnom meste potrebných päť hypermarketov? Koľko malých obchodov tam kvôli tomu muselo skončiť?” pýta sa obchodník.