Ľudia tu kedysi našli všetko, čo potrebovali. Na prízemí boli potraviny, zelenina, mäso. Na poschodí zas prevádzky ako textil, obuv, krajčír či obuvník.
Obchodné strediská vznikli ako súčasť komplexnej bytovej výstavby na sídliskách. Patrili do takzvanej základnej občianskej vybavenosti a väčšinu z nich postavili približne v 60. až 80. rokoch minulého storočia. Tvorili centrum sídliska, kde sa ľudia mali stretávať.
Skoro každé obchodné centrum, či na Terase alebo na Jazere, robil iný architekt. Aj keď sa výstavba riadila najmä tým, aké boli technologické možnosti, rozličný architektonický rukopis na budovách je citeľný.
„Je to aj stopa doby, táto architektúra, ktorá bola riešená v minulosti. Považujeme za veľmi vhodné takto umiestňovať stavby do sídla, pretože sídla potom nie sú mŕtve,“ uviedla hlavná architektka mesta Košice Petronela Királyová.
Okrem toho prezradila, že na obchodných strediskách doteraz spoznávame aj akési rozdelenie. Prevádzky, ktoré boli potrebné dennodennému životu, to znamená potraviny, zelenina, mäso, sa umiestňovali v partéri, teda na prízemí. Na poschodí zas boli prevádzky ako textil, obuv, krajčír či obuvník.
Premyslená logistika
Takéto rozdelenie si pamätajú najmä tí, ktorí bývali na sídliskách už od mala. Aj Košičanka Iveta Gladišová, ktorá žije na sídlisku Dargovských hrdinov, nie je výnimkou. Asi pred 20 rokmi tu objavila Obchodné centrum Hnilec.
„Pokope boli potraviny, malá mäsiareň, drogéria, novinový stánok. Zaujímala ma najmä mäsiareň, tým že bola menšia. Najviac sa mi páčil priamy kontakt s predavačom, ktorý mi núkal a ukazoval taký kúsok, že si zoberte toto, toto je lepšie. Nebol problém odniesť nákupy, lebo som si všetko naložila do kočiara,“ priznala sa obyvateľka Furče.
Ako ďalej dodala, doteraz sa jej páči výber v drogériách týchto obchodných stredísk. Vie tam nájsť slovenské výrobky, na ktoré bola zvyknutá, a ktoré stále preferuje.
„Musím povedať, že je niekedy pohodlnejšie vojsť do veľkého nákupného centra, nakúpiť rýchlo, aby človek ušetril čas, keďže je tam všetko. Ale čo ma odrádza, je strašne veľa ľudí. Skôr mi vyhovujú tie malé centrá, kde sa na vás netlačia,“ zhodnotila.
Hoťap namiesto Braniska
V inej časti mesta, na Sídlisku Nad Jazerom, stojí Obchodné centrum Branisko. Ale tak, ako mnohé iné obchodné strediská v Košiciach, aj toto poznáme pod iným menom. Dostalo totiž prezývku.
„Keď skončila výstavba Jazera, začali s výstavbou obchodného centra v tesnej blízkosti pred provizórnym zdravotným strediskom Oremburg. Robotníci a stavbári vykopali základy, ktoré zabetónovali, pozvárali piliere a táto stavba stála približne osem rokov ako holá stavba,“ zaspomínala si Magdaléna Hudáková, ktorá sa na Jazero nasťahovala pred 44 rokmi.
Podľa nej niekto z miestnych pomenoval nedostavané nákupné stredisko Hoťap a doteraz ho tak volá každý. Nikomu už ani nenapadne, aby išiel nakúpiť do Braniska, všetci chodia do Hoťapu.
Zákazníka musia poznať
Po roku 1989 sa tieto obchodné strediská začali odpredávať. Niekde dochádzalo k odpredaju celého objektu, čo malo aj lepší vplyv na obsadzovanie či na prerozdelenie ďalších priestorov. Inde sa odkupovali priestory samostatne, čiže mali rôznych majiteľov. To bola tá horšia forma, pretože to nemalo len zlý dopad na architektúru, ale aj na prevádzku objektu.
„Istého času, keď sme začínali podnikať, naša dcéra napísala na jednu prevádzku, že čo nekúpite u nás, to nepotrebujete. Pretože mi fakt vychádzame z potrieb ľudí. Nehovoríme, že nejdeme do nových vecí, ideme. Ja aj denne sedím na internete v rámci celého Slovenska, Poľska, Maďarska, Čiech a hľadám nové výrobky, nové veci. Ľudia vedia, že u nás kúpia čokoľvek,“ prezradila majiteľka viacerých obchodov v OC Branisko Marta Šamová.
Vlastní prevádzky domácich potrieb, textilu či drogérie, a vie presne, akú výhodu ponúka oproti veľkým nákupným centrám. Je to sociálny kontakt. S manželom totiž vedú takú teóriu, že predavačky musia zákazníka obslúžiť tak, aby bol rád, že im môže zaplatiť.
„Musia sa spýtať, ako sa má dedko, ako sa má babka, ako rastú vnúčatá. Máme tu predavačku, ktorá je u nás už 25 rokov, čiže druhú generáciu už vychováva. Tam nemusí mamička povedať, že potrebujem pre Aničku pančuchy 110-tku, pretože moja predavačka vie, aká je Anička veľká a aké pančuchy potrebuje,“ objasnila Šamová.
Oslabená funkčnosť
Niektorí ľudia zastávajú názor, že obchodné strediská na sídliskách už neplnia svoju funkciu. Királyová však tvrdí, že to nie je celkom tak. Podľa nej ľudia potrebujú tieto služby pre dobré bývanie a vlastnú spokojnosť.
„Nemôžeme mať monofunkčné sídla, kde sa len vyspíme a za prácou, za nákupom, za kultúrou, športom ideme kdesi inde. To nie je v poriadku, a tak by sme to nemali stavať. Aj keď sa to nepostaví, ale musí sa rátať s priestorom na tieto funkcie,“ ozrejmila hlavná architektka mesta.
Na druhej strane, mesto sa posunulo poriadne ďaleko s projektom Spots, vďaka ktorému máme v súčasnosti prerobené výmenníky. V tých nájdeme všeličo možné, od kultúry cez módu až po šport a tak ďalej.
V minulosti sa všetky nákupné strediská dopĺňali o nejaké umelecké dielo. V súčasnosti už ako keby na nich nebolo peňazí. Preto by sme si mali vážiť aspoň tie, ktoré na sídliskách ešte máme.
Autor: KOŠICE ONLINE