Štvrtkový krutý vietor ustál a dnešný slnečný deň volá po pohodovej jesennej cyklistike. Našim dnešným tipom bude práve trasa, ktorú zvládnu aj občasní cyklisti a tí vášnivejší si ju môžu krásne predĺžiť a „okoreniť“ poriadnymi kopcami.
Reč bude prioritne o Náučnom chodníku Košická Belá. Ruku na srdce, koľkokrát ste leteli autom z Jahodnej smerom na Ružín a pohľad vám zavadil o lesy na ľavej strane. Dajú sa prejsť na bicykli?
Veruže dajú! A ako parádne. Celým tým úsekom totiž vedie výborná cyklotrasa a jej súčasťou je náš chodník posiaty informačnými tabuľami.
Poďme však pekne po poriadku. Ako sa tam dostať? Ideálne z Jahodnej (žltá šípka na mape). Popod vleky sa potrebujeme napojiť na známu starú židovskú cestu a po nej sa jednoduchým spôsobom (stačí nezabočiť smerom hore na Prednú holicu) postupne spustíme na asfaltovú cestu. Počas príjemného zjazdu sledujeme ľavú stranu, kde sa nám zjaví tabuľka upozorňujúca cyklistov na odbočenie doľava. V tomto momente prichádza krátke a pomerne prudké stúpanie. Nenechajte sa však znechutiť, takýto prudký je len úvod cyklotrasy. Tí pohodlnejší (alebo rodiny s deťmi) sa na toto miesto vedia dostať bez väčšej námahy od Koliby Potoky (ružová šípka na mape). Čiže stačí nechať auto tesne pod začiatkom cestného stúpania na Jahodnú od Ružína a potom je to po asfaltke iba kúsok.
Akonáhle ste na mňa prestali nadávať a poradili ste si s krátkym stúpaním, môžete si vydýchnuť a užívať jazdu po vrstevnici. Na kľukatej cykloceste sa z času na čas les otvorí a užívame si pohľad na autá, ktoré ešte toto miesto nepoznajú. V druhej časti tejto cesty začína spomínaný Náučný chodník nad Košickou Belou a pripravené informačné tabule dávajú dobrú zámienku na zastavenie a malý oddych. Aj bez týchto tabúľ by ste si však určite užili krásne lúky a výhľady.
Náučný chodník končí na rázcestí, ktoré križuje žltá turistická značka. Smerom dolu by ste sa spustili priamo do Košickej Belej. Smerom nahor by ste vyšli na Železný vrch (spomínali sme si ho v rámci Vrchárskej koruny Abova), no na toto ani len nepomyslite. Táto strmá cesta je kalváriou aj pre peších turistov a nieto ešte pre cyklistov. Kto má teda dosť, môže sa vrátiť, my ostatní pokračujeme rovno. Cyklotrasa sa totiž kľukatí ďalej a vyústi až na asfaltke medzi Opátkou a Ružínom.
Pre skutočných cyklomachrov tu mám však jeden zaujímavý test výkonnosti. Ak sa totiž krátko po preťatí žltej značky necháte zviesť zvažnicou z cyklocesty smerom doľava, čaká vás tam pravý superkopec. Na pomerne širokej ceste so slušným lesným povrchom si môžete parádne otestovať efektivitu letných tréningov (viď moja trasa na priloženej mapke). Zhora navyše uvidíte most pri Bradane tak, ako ste ho ešte nikdy predtým nevideli!
Táto cesta však značená nie je a je to naozaj iba pre tých, ktorí sa radi zaprú a nešomrú. Vyvedie vás totiž až na samotný vrchol kopca – Ondrušov diel. Pomerne nepríjemný je potom aj zjazd smerom na Opátku.
To už som ale odbočil. Odporúčaná je samozrejme značená cyklocesta a je iba na vás, či sa na jej konci otočíte a vrátite rovnakou trasou, ale bo zamierite k vodnej nádrži Ružín, či na opačnú stranu smerom Opátka. Ja som si vybral tú druhú možnosť a pridal k tomu ešte výdatné stúpanie na Suchý vrch a následne Kojšovu hoľu (cestou nemohla chýbať zastávka na malebnej chate Tolhájska – aj tú sme objavili v rámci VKA).
Podstatou dnešného dňa však bolo objaviť príjemnú lesnú cyklotrasu, ktorá je pre mnohých bohužiaľ stále neznáma. A verte mi – stojí za to! Skúste ju teda objaviť už tento víkend.