Krásny piatok prajem všetkým fanúšikom priaznivcom horskej cyklistiky. Včera som sa zablatil od hlavy po uši cestou z Hlbokej doliny na vyhliadku Loreley a ako teda správne tušíte – na túto trasu vás dnes rozhodne pozývať nebudem.
Z úcty k vašim partnerkám a práčkam si naservírujeme iný vrchol ponúkajúci krásny výhľad. A keďže som sa z neho vrátil v stredu pomerne čistý, poviem iba jedno – smelo do toho!
Reč bude o Vreteníku. Nejde síce o miesto na typickej cyklotrase, no ak ste ochotný absolvovať krátke tlačenie bicykla, tak rozhodne nebudete banovať. Obzvlášť v prípade pekného dňa s jasnými výhľadmi.
Ako na Vreteník?
Ako je zrejmé z pohľadu na priloženú mapku, prístup na Vreteník je z dvoch strán – od Jahodnej, alebo od Nemcovej dôlky. V oboch prípadoch nás čaká jeden menej príjemný úsek s prevýšením spojeným s potrebou tlačenia (ak to dáte bez zosadnutia – tak blahoželám a skladám klobúk).
Ja som si vybral druhý zo spomínaných smerov. V týchto chladnejších dňoch som si totiž povedal, že mi padne vhod zahriať sa na úvod stúpaním na Nemcovu dôlku. Táto cesta predstavuje klasiku, ktorú sme si už v rámci nášho seriálu predstavili viackrát. Z Čermeľského údolia (alebo napríklad cez Horný Bankov) prichádzame na Alpinku a potom sa už iba húževnato držíme asfaltovej cesty okolo golfového ihriska a chaty Diana. Zablúdiť nie je kam a po nejakej hodinke vyšliapeme v pote tváre na čistinku Nemcova dôlka.
V tejto chvíli opustíme asfalt a štartuje pravá lesná cyklistika. Po ľavej ruke hľadáme vstup do lesa s červenou turistickou značkou (v podstate sa vraciame späť smer Košice).
Zo začiatku je to naozaj príjemné a sprvoti dokonca klesáme. Ani potom to však nie je žiadna „trápenka“ a ide o parádnu cyklistiku po čerstvo napadanom lístí. Nepríjemné prekonávanie vrstevníc prichádza v podstate až tesne pod vrcholom. Práve toto je to miesto, ktoré ma núti zasadnúť a chvíľku potlačiť. Kritických 50 výškových metrov. Nič neprekonateľné a zrazu prichádza vyslobodenie v podobe pohľadu na tabuľku „Vreteník 703 m“.
Kde je výhľad?
V tejto chvíli prichádza malé sklamanie. Vrchol Vreteník je uprostred lesa a o lákavom výhľade nemôže byť ani reč. Na čo som sa sem trepal? Vyzliekam frustráciu v podobe prepoteného trička a vedomý si zjazdu sa súkam do suchého.
Zvuky chrúmania kakaových oblátok mi spríjemňuje spev vtákov a prelet obrovskej sovy dáva zabudnúť na moje prvotné sklamanie. Po krátkej pauze pokračujem v smere jazdy a po krátkej chvíli to prichádza. Pohľad doprava ma núti stlačiť brzdu a zosadnúť. Tak toto je ten výhľad!
Poskočím na fotopeň a obdivujem okolie nad Košickou Belou. Hmla mi veľmi nepraje, ale tam v diaľke sa črtajú Vysoké Tatry. Ja dnes to šťastie nemám, ale miestni znalci mi potvrdili, že v prípade jasného dňa máte naše veľhory ako na dlani.
Toto je ten moment, keď si poviete – áno, stálo to za to. Po naplnení mobilu panorámami pokračujeme po červenej značke a tentoraz to je už naozaj hlavne o klesaní. Tesne pred spojením sa so značenou cyklocestou prichádza druhé výraznejšie „sekanie vrstevníc“. Nás to teraz samozrejme netrápi, pretože klesáme. Ak by ste si strihli túto trasu naopak, tak toto je ten kritický moment vyžadujúci tlačenie.
Spájame sa teda s cyklocestou a než napočítame do desať, prichádzame k rázcestníku Findoráková. Z tohto známeho miesta sa môžeme spustiť späť Čermeľskej doliny, ale ja volím smer Jahodná a následne cez Kamenný hrb na KVP.
Ukrytý Vreteník sme teda objavili. A teraz pssst – ak ste priaznivcami Vrchárskej koruny Abova, možno sa vám spoznanie tejto trasy zíde aj na jar 2021. Odo mňa to však neviete...