Objav krásy východu: Kysacké klenoty, alebo plač nad hlúposťou gazdov

KošiceTuristicKE

Čo vymyslieť pre tých našich cyklopriateľov tentoraz? Dumal som včera dopoludnia. Počasie chladné, človeku sa na bicykel veľmi nechcelo. Popoludní mi však izbu zalialo slnko a tak si vravím – nejakú trojhodinovku by som ešte stihol a podobná porcia bude zaiste znesiteľná aj pre nadšencov amatérskej cyklistiky.

Foto
Kysacká jaskyňa predstavuje krásne miesto / KOŠICE ONLINE

Otvorím mapu a pozerám, kde som už dlhšie nebol. V tom mi pohľad zablúdi na Kysak. No jasné, toto bude ideálna voľba. Kysak totiž nepredstavuje iba kľúčový železničný uzol, ale aj oblasť zaujímavých lesných objavov – hradu, jaskyne a vápenky.

Výhodou Kysaku je samozrejme aj možnosť výrazného uľahčenia v podobe presunu vlakom. Nech už nasadnete na ten smerujúci do Prešova, Bratislavy či Prahy, v Kysaku vám zastaví každý. Ja však volím presun vlastným pohonom a po starej známej ceste popri Súdkoch sa popri Hornáde presúvam do Kostolian. Potom je to už cez Trebejov do Kysaku necelých desať kilometrov a po zahrievacej hodinke prichádza konečne zábava – ide sa na hrad.

Foto
Históriu kysackého hradu opráši prítomná tabuľa / KOŠICE ONLINE

No hrad... Z hradu nad Kysakom už toho veľa neostalo. V podstate nič. Turistika je to však krásna a úprimne priznávam – vhodnejšia je pre peších, než pre cyklistov. Kopec nad obcou je neprehliadnuteľný a už pohľad naň dáva tušiť drinu. Ak sa vyberiete na hrad pešo, vstúpite do lesa popri betónovom múre miestneho cintorína. My na dvoch kolesách potrebujeme nájsť dlhšiu, no menej strmú prístupovú cestu.

Foto
Trasa na hrad nie je značená, pre bicykle je asi najznesiteľnejšia táto / KOŠICE ONLINE

Po prechode mostom ponad železničnou traťou do Kysaku teda mierim doprava a postupne prichádzam k hore. Opúšťam obytnú zónu a z príjemnej lesnej cestičky sledujem napravo vinúce sa koľajnice. Po približne 800 metroch už netrpezlivo očakávam odbočku doľava. Po príchode k nej prehadzujem na najľahší prevod a začína stúpanie. To je počas prvých pár desiatok metrov nepríjemné a ak sa rozhodnete radšej tlačiť, tak to určite nebude hanba. Situácia sa však veľmi rýchlo zlepší a ďalšie výškové metre naberáme v sedle.

Foto
Stúpanie začína na tejto ostrej zákrute / KOŠICE ONLINE
Foto
Užšia cestička sa postupne rozšíri / KOŠICE ONLINE

Keďže k hradu nevedie turistická značka, ideálne je kontrolovať si svoju polohu v mobilnej aplikácii. V podstate však platí jedno – v lese poprepletanom vychodenými chodníčkami je najlepšie držať sa tých najširších a smerujúcich nahor. Ako totiž logika káže – hrad sa nachádza na samotnom vrchole tohto kopca.

V tomto prípade však odporúčam trpezlivosť. Nenechajte sa zlákať prvými chodníčkami smerujúcimi nahor. Ja som to začiatkom leta urobil a vtedy som tlačil dlhé desiatky minút náročným chodníčkom okolo vysielača. Teraz som už múdrejší a vytrvalo pokračujem až k tretej zreteľnejšej a o poznanie širšej odbočke (viď predošlá mapka).

Foto
Ojedinelá značka navigujúca k hradu / KOŠICE ONLINE
Foto
Od tabule o odievaní v stredoveku je už kopec pre cyklistov nepríjemne prudký / KOŠICE ONLINE

Prichádzam k informačnej tabuli o stredovekých odevoch a potom je to už iba o stúpaní. Tlačenie je povolené a miestami nevyhnutné. Vydržte, pred nami je už len pár stoviek metrov a napríklad mne to k vrcholu trvalo od spomínanej tabule necelé tri pesničky spríjemňujúce mi cestu v slúchadlách. V ušiach mi doznievajú posledné tóny Paradise City od Guns´n´Roses a predo mnou sa už týči ďalšia tabuľa – tentoraz koncová, s informáciami o zaniknutom Kysackom hrade. Vypínam hudbu a oddávam sa tichu, ktoré narušujú iba operení lesní obyvatelia. Opieram bicykel o tabuľu a posledné výškové metre už zdolávam po vlastných. Hľadať hradné múry je zbytočné a tak si aspoň predstavujem, aké to tu bolo kedysi. Výrazne mi v tom pomáha vizualizácia hradu na tabuli. Isté je, že to stúpanie muselo dať pekne zabrať aj pred stáročiami.

Foto
Najvyšší bod našej cyklotúry - hrad / KOŠICE ONLINE
Foto
Informačná tabuľa s cennými údajmi / KOŠICE ONLINE
Foto
Po hrade ani stopy / KOŠICE ONLINE
Foto
ale miesto je to krásne... / KOŠICE ONLINE

Po krátkej prehliadke miesta zašlej slávy ma osviežuje myšlienka, že to najťažšie mám za sebou a teraz to už bude „brnkačka". Spúšťam sa teda nadol a vraciam sa do Kysaku. Skúšam to cestou pre peších a les ma teda vypľul pri cintoríne. Popri plote musím tlačiť, úzky chodníček je totiž zarastený a bohatý na pichľavé rastliny. Odmenou za predieranie sa nepríjemným úsekom je aspoň vyšší peň, z ktorého sa núka krásny výhľad na okolitú krajinu.

Foto
Sponad cintorína sa otvára pekný pohľad na Kysak / KOŠICE ONLINE

Vraciam sa do dediny a smerujem ku kostolu svätej Kataríny. Od neho potom po hlavnej asfaltke stále smerom von z obce. Na konci asfaltového úseku sa cesta delí. Ak by ste pokračovali rovno, dôjdete ku Kysackej vápenke. Určite odporúčam a ak máte čas, tak si tam zájdite a potom sa vráťte na toto miesto. Ja z neho pokračujem priamo nahor k lesu, pričom napravo ma z lúky zdravia pasúce sa kone a kozy.

Foto
Aj Kysacká vápenka predstavuje zaujímavé miesto / KOŠICE ONLINE
Foto
Pokračujeme okolo kostola... / KOŠICE ONLINE
Foto
a okolo ohradníka s koňmi a kozami / KOŠICE ONLINE
Foto
až k smerovníku Kysacká jaskyňa / KOŠICE ONLINE

Necelých dvesto metrov príjemného stúpania po ešte príjemnejšej cestičke a to už sa predo mnou objavuje smerovník ku Kysackej jaskyni. Po ďalších troch stovkách metrov prichádzam ku vodnému zdroju a k jaskyni ma naviguje ďalšia šípka.

Foto
Od vodného zdroja ostáva minútka / KOŠICE ONLINE

Ostáva posledná minútka a je to tu – nádherné miesto s altánkom pod skalou. V jej spodnej časti sa nachádza uzatvorený vstup do jaskyne a vystačiť si tak musíme s mimoriadne pútavými informáciami na prítomnej tabuli.

„... jedna veľmi pekná prírodná pamiatka je zlými ľuďmi zničená.“

Foto
A sme pri jaskyni / KOŠICE ONLINE

Veta hovoriaca o smutnom príbehu tejto jaskyne, ktorá padla za obeť chamtivosti kysackých gazdov. Na oltár zisku z ťažby v kameňolome položili krásnu kvapľovú výzdobu i budúcnosť tohto jedinečného miesta. Celý príbeh tu vypisovať nebudem, smutný príbeh si môžete prečítať priamo na mieste. To stojí každopádne za návštevu a ak ste aj nenabrali guráž na trepanie sa na Kysacký hrad, sem rozhodne príďte.

Foto
Malý altánok volá po občerstvení / KOŠICE ONLINE
Foto
Tabuľa ponúka informácie, ktoré stoja za prečítanie / KOŠICE ONLINE
Foto
Zatvorený vstup do jaskyne / KOŠICE ONLINE

Po krátkom zamyslení nad hlúposťou predkov pokračujem od oploteného vodného zdroja ďalej v smere predošlej jazdy. Spúšťam sa prudkým lesným svahom nado a po kameňoch preskakujem Paldzínsky potok. Iste mohol som sa vrátiť tak, ako som k jaskyni prišiel, no mňa láka ešte jedno zaujímavé miestečko v okolí kysackých lesov – osviežujúca studnička. Tú poznajú všetci, ktorí schádzajú do Kysaku z populárnej Jánošíkovej bašty. Tu už sa napájam na červenú značku a po doplnení fľaše sa vraciam späť ku kysackému cintorínu.

Foto
Cestou od jaskyne sa otvára pohľad na Obišovce a Slanské vrchy / KOŠICE ONLINE
Foto
Studnička na červenej trase / KOŠICE ONLINE
Foto
Doplniť fľašu a ide sa naspäť do Kysaku / KOŠICE ONLINE

Ostáva vrátiť sa do Košíc. Spúšťam sa dole k železničnej stanici a nemôžem odolať ponuke osviežiť sa čapovanou kofolou. Ak máte chuť na niečo tvrdšie a námahy už máte plné zuby, nasadnite pokojne na vlak. Ja pokračujem popri stanici a po betónovej cestičke sa dostávam k železničnému mostu. Po jeho prechode sa dostávam cez pole priamo do Trebejova. Tesne pred Družstevnou ma z diaľky láka vežička pútnického kostola Panny Márie vo Vieske a pridávam si teda ešte jednu malú horskú prémiu. Od kostolíka pokračujem hornou asfaltovou cestou priamo do Kostolian a aspoň som sa vyhol ďalšiemu úseku v hlavnej premávke. Zapadajúce slnko posiela teplotné stupne prudko nadol a na slávnu kostoliansku zmrzlinu teda tentoraz ani nepomyslím. Ostáva vybrať si z dvoch cyklotrás – cez Tepličany, alebo opäť popri Hornáde k súdkom (s nutnosťou posledného prechodu železničným mostom). Obe spája benefit v podobe príjemnej jazdy bez áut.

Foto
Kostol nad Vieskou / KOŠICE ONLINE

Tak a som doma. Tachometer hlási, že my kysacké potulky vyšli na nejakých 50 kilometrov. Ak ste s nami absolvovali letné putovanie Vrchárskou korunou Abova, tak to pre vás nemôže byť žiadny problém. Ak je to pre vás priveľa, pripomínam možnosť uľahčenia v podobe vlakov, ktoré stoja v Kysaku každú chvíľu.

Komentáre