Vyzbieraj diamanty Abovskej koruny: Nepríjemný Kysacký hrad neodmení, okolité bonusy to vynahradia

KošiceTuristicKE

Štvrtkové popoludnie, ja sa vraciam autom zo Spišskej Novej Vsi z otváracieho dňa prípravy tamojších hokejistov. Naladené mám Rádio Košice a Johny hlási počasie. „Prichádzajú pekné dni, užijeme si slnečný víkend so stúpajúcimi teplotami,“ vraví a vzbudzuje tak vo mne vnútornú radosť. To budú skvelé podmienky pre nás cyklistov.

Foto
Kysacký hrad už pripomína iba informačná tabuľa / KOŠICE ONLINE

Po niekoľkých upršaných dňoch by to už bolo aj na lesný pojazd. V hlave sa mi okamžite premietne dvadsiatka tohtoročných vrcholov Vrchárskej koruny Abova a ako prvý mi prichádza na um Kysacký hrad.

Spoločne s kamarátom sme ho navštívili pred týždňom. Ja štvrtýkrát v živote, on premiérovo. Keďže som vopred vedel čo nás čaká, v duchu som sa tešil na jeho šomranie, ktoré sa skôr či neskôr určite dostaví. Nemýlil som sa. Po výjazde na hrad mi stroho oznámil - „takéto vrcholy by do VKA nemali dávať. Raz v živote mi to stačí.

Hádať sa nemožno, kus pravdy na tom je. Kysacký hrad je pre cyklistov naozaj veľmi nevďačné miesto a bez tlačenia to nepôjde. Ak si však k nemu pridáme aj ďalšie kysacké ťaháky, tak pôjde o veľmi príjemný výjazd. V blízkom okolí totiž srdce cykloturistu potešia i jaskyňa a vápenka. 

Výhodou Kysaku je samozrejme aj možnosť výrazného uľahčenia v podobe presunu vlakom. Nech už nasadnete na ten smerujúci do Prešova, Bratislavy či Prahy, v Kysaku vám zastaví každý. My však volíme presun vlastným pohonom a po starej známej ceste popri Súdkoch sa popri Hornáde presúvame do Kostolian. Potom je to už cez Trebejov do Kysaku necelých desať kilometrov a po zahrievacej hodinke prichádza konečne zábava – ide sa na hrad.

Foto
Históriu kysackého hradu opráši prítomná tabuľa / KOŠICE ONLINE

No hrad... Z hradu nad Kysakom už toho veľa neostalo. V podstate nič. Turistika je to však krásna a ako som už naznačil - určená je skôr pre peších, než pre cyklistov. Kopec nad obcou je neprehliadnuteľný a už pohľad naň dáva tušiť drinu. Ak sa vyberiete na hrad pešo, vstúpite do lesa popri betónovom múre miestneho cintorína. My na dvoch kolesách potrebujeme nájsť dlhšiu, no menej strmú prístupovú cestu.

Foto
Trasa na hrad nie je značená, pre bicykle je asi najznesiteľnejšia táto / KOŠICE ONLINE

Po prechode mostom ponad železničnou traťou do Kysaku teda mierime doprava a postupne prichádzame k hore. Opúšťame obytnú zónu a z príjemnej lesnej cestičky sledujeme napravo vinúce sa koľajnice. Po približne 800 metroch už netrpezlivo očakávame odbočku doľava. Po príchode k nej prehadzujeme na najľahší prevod a začína stúpanie. To je počas prvých pár desiatok metrov nepríjemné a ak sa rozhodnete radšej tlačiť, tak to určite nebude hanba. Situácia sa však veľmi rýchlo zlepší a ďalšie výškové metre naberáme v sedle.

Foto
Stúpanie začína na tejto ostrej zákrute / KOŠICE ONLINE
Foto
Užšia cestička sa postupne rozšíri / KOŠICE ONLINE

Keďže k hradu nevedie turistická značka, ideálne je kontrolovať si svoju polohu v mobilnej aplikácii. V podstate však platí jedno – v lese poprepletanom vychodenými chodníčkami je najlepšie držať sa tých najširších a smerujúcich nahor. Ako totiž logika káže – hrad sa nachádza na samotnom vrchole tohto kopca.

V tomto prípade však odporúčam trpezlivosť. Nenechajte sa zlákať prvými chodníčkami smerujúcimi nahor. Ja som to začiatkom minulého leta urobil a vtedy som tlačil dlhé desiatky minút náročným chodníčkom okolo vysielača. Teraz som už múdrejší a vytrvalo pokračujem až k tretej zreteľnejšej a o poznanie širšej odbočke (viď predošlá mapka).

Foto
Ojedinelá značka navigujúca k hradu / KOŠICE ONLINE
Foto
Od tabule o odievaní v stredoveku je už kopec pre cyklistov nepríjemne prudký / KOŠICE ONLINE

Prichádzam k informačnej tabuli o stredovekých odevoch a potom je to už iba o stúpaní. Tlačenie je povolené a miestami nevyhnutné. Ak by ste totiž aj v sedle vydržali, zastavia vás popadané stromy. Vydržte, pred nami je už len pár stoviek metrov. V týchto chvíľach ruší spev vtákov soptenie kamaráta, ktorý dáva jasne najavo, čo si o tomto kopci myslí. Usmievam sa popod fúz a trpezlivo tlačím. Viem, že je to už len kúsok.

498 m n.m., GPS: 48.8587597N, 21.2049844E (infotabuľa o Kysackom hrade)

Opieram bicykel o tabuľu a posledné výškové metre už zdolávam po vlastných. Hľadať hradné múry je zbytočné a tak si aspoň predstavujem, aké to tu bolo kedysi. Výrazne mi v tom pomáha vizualizácia hradu na tabuli. Isté je, že to stúpanie muselo dať pekne zabrať aj pred stáročiami. 

Historické zdroje hovoria, že tento hrad postavili v roku 1280 šľachtici z rodu Abovcov.  Jeho pôvodný názov bol Drienov. Mal slúžiť na kontrolu cesty vedúcej údolím Hornádu, ako aj sútoku Hornádu a Svinky a prechodu cez Obišovce do doliny Torysy. Neskôr sa nazýval Kuní kameň a v prvej polovici 15. storočia sa už názov hradu zjednotil s názvom obce na Kysak.

 

Foto
Najvyšší bod našej cyklotúry - hrad / KOŠICE ONLINE
Foto
Informačná tabuľa s cennými údajmi / KOŠICE ONLINE
Foto
Po hrade ani stopy / KOŠICE ONLINE
Foto
ale miesto je to pekné... / KOŠICE ONLINE

Po krátkej prehliadke miesta zašlej slávy nás osviežuje myšlienka, že to najťažšie mám za sebou a teraz to už bude „brnkačka". Spúšťame sa teda nadol a vraciame sa do Kysaku. Skúšame to cestou pre peších a les nás teda vypľul pri cintoríne. Popri plote musíme tlačiť, úzky chodníček je totiž zarastený a bohatý na pichľavé rastliny. Odmenou za predieranie sa nepríjemným úsekom je aspoň vyšší peň, z ktorého sa núka krásny výhľad na okolitú krajinu.

Foto
Sponad cintorína sa otvára pekný pohľad na Kysak / KOŠICE ONLINE
Foto
V diaľke vidieť Obišovce, v pozadí Slanské vrchy / KOŠICE ONLINE

Vraciame sa do dediny a smerujem ku kostolu svätej Kataríny. Od neho potom po hlavnej asfaltke stále smerom von z obce. Na konci asfaltového úseku sa cesta delí. Ak by ste pokračovali rovno, dôjdete ku Kysackej vápenke. Určite odporúčam a ak máte čas, tak si tam zájdite a potom sa vráťte na toto miesto. My z neho pokračujeme priamo nahor k lesu, pričom napravo ma z lúky zdravia pasúce sa kone a kozy.

Foto
Aj Kysacká vápenka predstavuje zaujímavé miesto / KOŠICE ONLINE
Foto
Pokračujeme okolo kostola... / KOŠICE ONLINE
Foto
a okolo ohradníka s koňmi a kozami / KOŠICE ONLINE
Foto
až k smerovníku Kysacká jaskyňa / KOŠICE ONLINE

Necelých dvesto metrov príjemného stúpania po ešte príjemnejšej cestičke a to už sa pred nami objavuje smerovník ku Kysackej jaskyni. Po ďalších troch stovkách metrov prichádzame ku vodnému zdroju a k jaskyni nás naviguje ďalšia šípka.

Foto
Od vodného zdroja ostáva minútka / KOŠICE ONLINE

Ostáva posledná minútka a je to tu – nádherné miesto s altánkom pod skalou. V jej spodnej časti sa nachádza uzatvorený vstup do jaskyne a vystačiť si tak musíme s mimoriadne pútavými informáciami na prítomnej tabuli.

„... jedna veľmi pekná prírodná pamiatka je zlými ľuďmi zničená.“

Foto
A sme pri jaskyni / KOŠICE ONLINE

Veta hovoriaca o smutnom príbehu tejto jaskyne, ktorá padla za obeť chamtivosti kysackých gazdov. Na oltár zisku z ťažby v kameňolome položili krásnu kvapľovú výzdobu i budúcnosť tohto jedinečného miesta. Celý príbeh tu vypisovať nebudem, smutný príbeh si môžete prečítať priamo na mieste. To stojí každopádne za návštevu a ak ste aj nenabrali guráž na trepanie sa na Kysacký hrad, sem rozhodne príďte.

Foto
Malý altánok volá po občerstvení / KOŠICE ONLINE
Foto
Tabuľa ponúka informácie, ktoré stoja za prečítanie / KOŠICE ONLINE
Foto
Zatvorený vstup do jaskyne / KOŠICE ONLINE

Po krátkom zamyslení nad hlúposťou predkov pokračujeme od oploteného vodného zdroja ďalej v smere predošlej jazdy. Spúšťame sa prudkým lesným svahom nado a po kameňoch preskakujem Paldzínsky potok. Iste mohli sme sa vrátiť tak, ako sme k jaskyni prišli, no mňa láka ešte jedno zaujímavé miestečko v okolí kysackých lesov – osviežujúca studnička. Tú poznajú všetci, ktorí schádzajú do Kysaku z populárnej Jánošíkovej bašty. Tu už sa napájam na červenú značku a po doplnení fľaše sa vraciame späť ku kysackému cintorínu.

Foto
Cestou od jaskyne sa otvára pohľad na Obišovce a Slanské vrchy / KOŠICE ONLINE
Foto
Studnička na červenej trase / KOŠICE ONLINE
Foto
Doplniť fľašu a ide sa naspäť do Kysaku / KOŠICE ONLINE

Ostáva vrátiť sa do Košíc. Spúšťame sa dole k železničnej stanici a v staničnom bufete si objednávame orosenú odmenu. Ak už máte cyklistiky dosť, nasadnite pokojne na vlak. My pokračujeme popri stanici a po betónovej cestičke sa dostávame k železničnému mostu. Po jeho prechode sa dostávame cez pole priamo do Trebejova. Tesne pred Družstevnou z diaľky láka vežička pútnického kostola Panny Márie vo Vieske a pridávame si teda ešte jednu malú horskú prémiu. Od kostolíka pokračujeme hornou asfaltovou cestou priamo do Kostolian a aspoň sme sa vyhli ďalšiemu úseku v hlavnej premávke. Ostáva vybrať si z dvoch cyklotrás – cez Tepličany, alebo opäť popri Hornáde k súdkom (s nutnosťou posledného prechodu železničným mostom). Obe spája benefit v podobe príjemnej jazdy bez áut.

Foto
Kostol nad Vieskou / KOŠICE ONLINE

Komentáre