Vo štvrtok sa potešili z dažďa hubári a počas maratónskeho víkendu sa v uliciach Košíc vyroja ako huby po daždi bežci. Leniť však nebudeme ani my – fanúšikovia spoznávacej cyklistiky.
Našim dnešným cieľom bude pomerne málo známa a pritom skvostná Dunitová skalka. Tá je taká jedinečná, že si vyslúžila status prírodnej rezervácie a návštevníkov ocení nádherným výhľadom na svoje okolie.
Že ste ešte o dunite nepočuli? Geológovia vám povedia, že ide o vzácnu horninu peridotit, ktorá vyvrela z hlbín a obsahuje olivín, ale aj malé množstvo pyroxénu, amfibolu, biotitu, augitu či magnetitu. No hotová veda. Pre nás je skôr zaujímavé, že táto dunitová masa vytvára krásnu skalu nad obcou Sedlice a na tomto podloží sa darí aj viacerým mimoriadne vzácnym rastlinám, ktoré by ste inde hľadali iba márne. Záverečnú fázu náučného chodníka preto absolvujeme s maximálnym ohľadom k prírode – na budovanie kondície máme dostatok priestoru predtým i potom.
Východiskovým bodom dnešnej cyklotúry budú Margecany. V obci pri Ružíne stoja všetky vlaky a nie je preto potrebné viazať sa prísnym časovým plánom. Krátko po vyskočení do sedla bicykla sa začínam cítiť ako účastník nedávnych pretekov Okolo Slovenska. Naberám totiž smer Prešov a prichádza tiahly kopec Klenov, ktorý si v rámci prvej etapy 19. septembra vyskúšali i Peter Sagan a spol..
V najbližších minútach kopírujem ich trasu a pomaličky sa teperím päťkilometrovým stúpaním. Na jeho vrchole zbierali profíci body do súťaže o bodkovaný dres, ja si tam vydýchnem a užijem krásny výhľad na obec Klenov. Súťažný pelotón si to počas spomínanej etapy namieril ďalej po hlavnej ceste na Miklušovce a Sedlice, no nás pôžitkárov čaká krajšia trasa. Pokračujem teda ešte kúsok smerom na Prešov a pri kríži zdobiacom Banský vrch (v podstate pod elektrickým vedením) bočím na poľnú cestu, ktorá je súčasťou Čiernohorského chodníka.
Po necelom kilometri stojím opäť. Tentoraz ma k tomu núti ďalší pekný bod, ktorým je kríž nad Klenovom (632 m). Po krátkom pokochaní sa pokračujem po Čiernohorskom chodníku, z ktorého postupne prechádzam ponad Miklušovcami na Krajinný chodník.
Krásna bajkovačka v prírode mi dáva na možnosť zabočiť doprava do Sedlíc, alebo doľava cez Zadný dol priamo do lesíka nad Dunitovou skalkou.
Volím krajšiu, čiže ľavú verziu trasy. Tá sa v poslednej fáze spája so žltou turistickou značkou vedúcou zo Bzenova. Po príchode do prírodnej rezervácie zostupujem z bicykla a k samotnej skalke prichádzam tlačením ohľaduplným k tomuto vzácnemu kúsku prírody. Nezabudnime, že ide o prírodnú rezerváciu. Aj keď maličkú, veď jej rozloha je iba 0,35 ha.
Priamo na Dunitovej skalke ma už čaká drevený prístrešok s ohniskom a to je ten najlepší čas pre občerstvenie. Pomôcť zorientovať sa v okolí pomáha prehľadná mapa s pomenovaním protiľahlých vrcholov. Ide o jednu z ôsmich informačných tabúľ, ktoré sú súčasťou náučného chodníka. Krásne miesto, krásne výhľady.
Po príjemnom oddychu ostáva už iba nasadnúť opäť na bicykel, spustiť sa do Sedlíc a potom sa cez Miklušovce a Klenov vrátiť parádnym zjazdom späť do Margecian. Ak sa však cítite byť pri sile, nasledujte pokojne stopy cyklistov z Okolo Slovenska a zo Sedlíc si to nasmerujte do Košíc cez Suchú Dolinu, Ľubovec, Ruské Pekľany, Obišovce, Trebejov a Družstevnú pri Hornáde.