Aktuálne zamračené počasie síce nie je turistickým snom, no nepredstavuje ani dôvod na odradenie od túžby objavovať náš krásny východ. Navzdory hmle sa tak dnes vyberieme spoznať pravú šarišskú klasiku. Čím je totiž pre Abovčana Kojšovská hoľa, tým je pre Šarišana Minčol (1157 m).
Na okruhu z Kyjova nás však čakajú aj ďalšie veľmi atraktívne bonusy a namiesto váhania si teda radšej rýchlo pobaľme ruksak a ide sa do snehom pocukrovaných hôr.
Ako som už naznačil, našim východiskovým bodom bude malebná obec Kyjov. Tá sa nachádza severne od Lipian a turistu okamžite zaujme krásnymi drevenicami a typickou modrou farbou na domoch. Ideálnym miestom pre odstavenie auta je parkovisko pri miestnych potravinách. Tie, ale aj autobusová zastávka sa nachádzajú priamo na modrej značke, ktorá nás zavedie k turistickému smerovníku Kyjov (673 m). Heslo modrá je dobrá sa budeme riadiť počas najbližších pár hodín.
Pri spomínanom smerovníku sa lúčime s civilizáciou a úzkou uličkou pomedzi rodinné domy sa veľmi rýchlo dostávame na územie prírodnej pamiatky Lysá hora. Pekným chráneným územím prichádzame k lesu a nasledujú príjemné prechody kombináciou otvorených lúk a ihličnatých lesov. Všadeprítomné posedy i bobky dávajú tušiť, že o lesnú zver tu veru nie je núdza. Keďže kráčam sám a pod rúškom hmly, ani to dlho netrvá a už sa kochám pohľadom na menšie srnčie stádo.
Povzbudený pozdravom z prírody vstupujem do hustejšieho lesa a zahrievam sa prvým vážnejším stúpaním. Približne na úrovni 920 výškových metrov zaujme strom s výrazným označením KYJOV, na ktorom je umiestnená žltá značka navigujúca do Sokolej doliny.
Aj tam dnes dôjdeme, no teraz ešte nie a vytrvalo tak pokračujem smerom nahor po modrej značke. O niekoľko krátkych zastavení sa starajú nádherné pralesové stromy obrastené machom a to už sa pomaly blížim k Sedlu Minčol (1090 m). Smerovník v Kyjove hovoril o 1:25 min, svižní turisti sa tu však ocitnú približne po hodinke chôdze.
Zo Sedla je to už na vrchol iba kúsok. Otvoreným čučoriedkoviskom ma prevádza snehový togobán a po dvadsiatich minútach ma už víta hmlou obostretý obelisk – Minčol.
Železobetónový pylón pamätá ešte prvú svetovú vojnu a špecifický je hlavne tým, že sa v ňom stretávajú štyri šarišské okresy. Po jeho stranách sa tak nachádzajú erby Bardejova, Starej Ľubovne, Prešova a Sabinova. Piatym do partie je pamätný znak zrazu turistov SNP v Lipanoch z roku 1979.
V prípade jasného počasia ide o miesto s krásnymi výhľadmi na Vysoké Tatry i Pieniny, no tie si budem musieť užiť inokedy. Teraz si vychutnávam aspoň jedinečné čaro namiešané koktejlom ticha, snehu a všadeprítomnej hmly.
Po malom občerstvení pokračujem po modrej značke (tá sa od Sedla pod Minčolom spojila aj so žltou) a nenáročný hrebeňový úsek ma privádza k veľkému, osemmetrovému drevenému krížu s lavičkou. Aj toto je za iných okolností krásne výhľadové miesto a pre lepšiu orientáciu pomáha kovová tabuľka z dielne KST Mladosť Odeva Lipany.
Na tomto mieste sa mi núkajú dve možnosti a ja si vyberám – ako neskôr zistím – tú horšiu. K Chate pod Minčolom sa dá totiž dostať aj skratkou, no veľmi rýchlo zisťujem, že prudký zostup je na tuhom snehu pomerne adrenalínový. Jasná rada teda znie, ostaňte verný starej dobrej modrej značke a tá nás dovedie až k smerovníku Lazy. V jeho bezprostrednom okolí nájdeme hneď dva zaujímavé náboženské objekty – Božie muky.
Na Lazoch prichádza dojímavé lúčenie – po niekoľkých hodinách sa lúčim so svojou vernou spoločníčkou – modrou značkou. V tejto chvíli jej dávam zbohom a rovnako tak i žltej. Smerujem totiž na úzky chodníček, ktorý vedie čučoriedkami smerom nadol do lesa. Netrvá dlho a pohľad do navigácie v mobile ma núti zastaviť a poobzerať sa. Tu niekde by mal byť prameň rieky Tople.
A skutočne. Obchádzam starý strom a už ho vidím. Chce to však zbystriť pozornosť, pretože zo samotného chodníka vás k nemu nič nesmeruje a prameň sa nachádza zo spodnej strany stromu. Pri pohľade na kameňmi obloženú mláčku je len ťažké uveriť, že už o pár kilometrov neskôr pôjde o statnú rieku, na brehoch ktorej vznikli viaceré obce a mestá.
Od prameňa Tople je to už len na skok k Chate pod Minčolom. Táto turistická útulňa je zatvorená, no zo zadnej strany ponúka celoročne otvorený bivak. Jej malebnosť dokresľuje malé jazierko, do ktorého vteká čerstvá voda z pekne zrekonštruovanej studničky. Ak ste sa ešte neobčerstvili, tak toto je to najvhodnejšie miesto.
Po oddychu pri útulni pokračujem po zelenej značke a od informačnej tabule naberám smer Sokolia dolina (1 hodina). Klesanie lesom ma vypľuje na lúke so smerovníkom Kalinov a tu mám na výber dve možnosti. Nové žlté značenie i pokračovanie po zelenej značke. Žltá je v tomto prípade dlhšia a smerujem teda po zelenej na Poslednú skládku. Po príchode k skládke dreva ma víta asfaltka a tá ma dovedie až k poslednej perle dnešnej túry.
Počas chôdze popri Kamenickom potoku si ešte odskočím k studničke pod farským lesom a asfaltka ma spoľahlivo privedie priamo k odpočívadlu Sokoľ. To predstavuje vstupnú bránu k Sokolej, alebo Sokolovej skale. Z pohľadu názvu si nie som úplne istý, pretože všetky smerovníky uvádzali Sokolia, no na tomto mieste je jasne uvedená Sokolova skala.
Na názve však nezáleží. Podstatné je, že ide o krásne miesto, ku ktorému vedie serpentínami uháčkovaný chodník. Od studničky pod Sokolovou skalou je to na samotný vrchol presne 680 metrov, čiže cca 20 minút.
Po príchode na vrchol nás víta drevená lavička a zaujímavý skalný útvar s prírodným oknom. Pohľad cez neho ponúka nádherný výhľad na ihličnaté lesy a k dokonalému zážitku chýba už len lepšie počasie a zahvízdanie sokola.
Po objavení Sokolovej skaly sa vraciam späť nadol k odpočívadlu a pokračujem po asfaltovej ceste. Tá onedlho ponúka možnosť odbočky k známemu skalnému útvaru Spiaci mních a Kamenickému hradu, no keďže mám auto v Kyjove, pokračujem po ceste až do tejto obce. Počas mierneho stúpania ku krížu nad obcou sa v rámci rozlúčky s pekným okruhom otvárajú pekné pohľady na Spiaceho mnícha i protiľahlé pohorie Hromovec.
To už sa ale predo mnou rysujú prvé domy, ako aj kyjovský kostol. Ďalšia pekná túra je za nami, no Čergovské pohorie ešte nepovedalo ani zďaleka posledné slovo a my sa sem ešte určite vrátime.