Po deviatich rokoch za mrežami a po dvoch rokoch na slobode stále prekypuje energiou, optimizmom a víziami. Počíta škody, obnovuje svoje aktivity a chystá sa vstúpiť do politiky. „Slony budú určite. Okrem toho, že ich chcem využiť na prácu v lese, môžu voziť aj turistov po tokajských viniciach. Keď to hovorím ľuďom, krútia hlavou, že som blázon. Ale povedzte mi jeden argument, prečo by sa to nedalo zrealizovať,“ hovorí Mikuláš Vareha.
Zastavím na benzínke Agent 007 v Slovenskom Novom Meste. „Nie je ani slovenské, ani nové a nie je to ani mesto,“ zvyknú tu vtipkovať maďarskí starousadlíci. Za nefunkčnou benzínkou chátra Varehove panstvo, bývalé sídlo desiatok z jeho viac ako osemdesiatich firiem zo začiatku milénia.
Cez polorozpadnuté schody a spustnutý dvor plný starých strojov, traktorov, vlečiek, poľnohospodárskej techniky a čudesných drevených stavieb, ktorým dominujú dve vysoké drevené nedokončené veže, ideme do šéfovej kancelárie.
„Pozor, toto nie sú štandardné stavby,“ upozorňuje ma Vareha, zatiaľ čo si premeriavam trochu naklonenú väčšiu z nich. „Nie sú totiž pevne spojené so zemou,“ vysvetľuje daňový kúzelník, ktorý zamotal hlavu stovkám daňových úradníkov a desiatkam úradov.
„Kvôli mne museli zmeniť niekoľko zákonov. Postavil som im dokonca špeciálnu miestnosť, aby nemuseli mrznúť vonku. Chodili ich tu desiatky. Pamätám si, ako tam sedelo desať žien z daňových úradov z celého východu, dve z nich robili kontrolu u mňa v kancelárii,“ popisuje situáciu z rokov 2008 až 2010, keď v jeho firmách urobili daňové úrady takmer dvetisíc daňových kontrol.
„V tom prišli ďalšie úradníčky z ústredia v Banskej Bystrici. Povedali, že mi prišli dať podpísať trinásť protokolov s 560 stranami. Keď chceli ísť do kancelárie, čakajúce úradníčky sa s nimi začali hádať a tie, čo robili kontrolu, ich nechceli pustiť do mojej kancelárie. Bol to vtedy riadny cirkus,“ dodáva.
Som tu už druhýkrát. Tentoraz sa snažím, aby som mal rozhovor hotový do dvoch hodín. Nepodarí sa. Rozprávame sa od pol deviatej do dvanástej. Potom nasadneme do auta a tri hodiny obhliadame majetky, ktoré jemu a jeho firmám zostali. Vinohrady, hospodárske dvory, tokajské pivnice, sady, domy, pozemky, polia s lucerkou, novú farmu poľovnej zveri a rybník.
O Mikulášovi Varehovi sa toho už popísalo veľa. O jeho podnikaní, boxovaní, stavbách a akciách. Vínach, lykožrútoch, štepných púčikoch, služobných kravách, zločinoch, nezločinoch a daňových podvodoch. Za tie ho odsúdili na 11 rokov väzenia. Natvrdo si odsedel deväť, na slobodu ho pustili v decembri 2019.
Ešte stále počítate škody a upratujete pozemky a majetky?
Hej, stále upratujeme a zametáme. Podarilo sa nám spustiť prvý farmársky chov vo Viničkách na hektári pôdy. Momentálne čakáme na jeho registráciu.
Čo tam budete chovať?
Jelene, daniele, muflóny a tak ďalej. Niekedy som mal vo Veľatoch 400 kusov zveri, tam je to už ale zruinované. Zostal nám tam len nejaký hektár a pol.
Po prepustení z väzenia ste sa hneď pustili do vinohradov.
Pred dvoma rokmi sme nejaké prenajali, ale kvôli pandémii neboli ľudia na zber úrody, naše hrozno jednoducho nemal kto pozbierať. Rovnako sme dopadli s ovocnými sadmi, jablkami a hruškami. Ľudia sa zľakli a nechceli zbierať. Pozbierali sme len veľmi malý objem.
Minulý rok bola úroda veľmi slabá. Čo bude so zberom tento rok, je tiež otázne. Ďalšia vec je, že je tu toľko zveri, že chodia aj do neoplotených vinohradov a sadov. V budúcnosti ale plánujeme robiť z ovocia aj hrozna tokajské mušty. Mám aj ďalšie plány a vízie. Kopeme ďalšie tokajské pivnice, chceme rozbehnúť poľnohospodársku výrobu a služby, mäsovýrobu, pojazdné bitúnky a tak ďalej.
Ako ste prežili dva pandemické roky?
Nejako zvláštne sa ma to nedotklo. Pravidelne som sa chodil testovať, koronu som nemal, očkovať sa ale nedám. Upravil som si stravu a snažím sa jesť viac ovocia a zeleniny.
Kde teraz bývate?
V bytovke tu neďaleko v Borši.
Vo väzení ste založili stranu Agent 777. Stále chcete ísť do politiky?
Jednoznačne. Strana je stále aktuálna. Je len otázka času, kedy položíme na ministerstvo vnútra podpisy. Slovenský politický cirkus je neuveriteľný.
Čo hovoríte na trestné stíhania a zatváranie bývalých sudcov, prokurátorov, vysokých policajných úradníkov a oligarchov?
V base som si za deväť rokov zažil svoje a myslím si, že som jedna z obetí bývalého politického systému. O tom sa ešte rozprávať nezačalo. Pretože tí, ktorí sú dnes vyšetrovaní alebo pozatváraní, z nás malých rýb urobili obete, zatiaľ čo oni si veselo kradli vo veľkom.
Kým vás odsúdili, riadili ste viac ako 80 firiem? Kvôli čomu ste ich mali toľko?
Začínal som s požičanými 300 eurami a 23 ovcami. Som bývalý policajt a pri riadení firiem som iba vylepšil vojenský systém. Poviem to na príklade. Medzi vojakom a generálom je celá armáda. Nikdy sa nestretnú a kým príde rozkaz od generála k vojakovi, tak sa aj desaťkrát zmení.
Ja som dal celú armádu preč, jednoducho som zrušil rozhodovanie podriadenými. So všetkými zamestnancami som bol v priamom kontakte. Osobne. Tak som išiel dopredu. Ďalším princípom mojich firiem bol barterový obchod. Mal som ich toľko, pretože som chcel efektívne rozložiť riziko. A aj preto, lebo to zákon dovoľuje.
Mal som uzavretý cyklus podnikania. Výroby a spotreby v okolí 100 kilometrov. Od Košických Oľšian až po Slovenské Nové Mesto. A bol som lepší ako ostatní. Áno, uznávam, že som robil veci na hrane zákona. Ale nikdy som ho neporušoval. Tak ma museli dať nezákonne dole.
Stále sa súdite so štátom?
Áno, o náhradu škody vo výške jednej miliardy eur. Od roku 2017. Plus úroky z omeškania 15 percent. Prípad je teraz na súde v Trebišove, súdy robia od začiatku obštrukcie. Chystáme podanie kvôli súdnym prieťahom. Musíme najprv absolvovať procesy na Slovensku, sme ale presvedčení, že na európskom súde uspejeme. Zatiaľ sme nemali žiadne pojednávanie.
Verejnosť vás vníma ako kráľa Zemplína, kontroverzného podnikateľa a daňového podvodníka. Prečo vás odsúdili?
V mojich firmách urobili v rokoch 2008 až 2010 takmer dvetisíc daňových kontrol. Súčasne bolo v tom čase otvorených 380 kontrol, niekedy tu bolo aj 30 daňovákov naraz. Zo skrine nám zobrala polícia 1. marca 2011 bez súpisu a zaevidovania všetky naše účtovné doklady.
Vzápätí nás daňový úrad vyzval, aby sme mu ich predložili. Keďže sme nemohli, lebo sme ich nemali, spätne nám dorubil dane. Aj na základe toho ma odsúdili. Doklady nám vrátili o tri a pol roka, keď som už sedel v base. Takže vôbec nevieme, čo nám zobrali a čo nám vrátili. Asi nečakali, že tu bude 50-tisíc faktúr. Mojich 53 firiem malo v rokoch 2008 až 2010 obrat 1,2 miliardy eur.
Pustili vás pred dvoma rokmi, kedy vám vyprší celkový trest?
Mám monitorovací náramok, trest mi končí v decembri 2022. Nesmiem prekročiť hranicu a musím sa pravidelne hlásiť probačnému pracovníkovi. Naopak, mne náramok celkom vyhovuje, aspoň presne vedia, kde sa pohybujem a je to aj ochrana pred zneužitím. Keďže som v blízkosti maďarských hraníc, niekedy sa radšej hlásim aj častejšie.
Z čoho teraz žijete?
Mám dôchodok 309 eur. A obchodujem. Vymieňam tovary a bartrujem.
To ste robili aj predtým. V čom je výhoda bartrového obchodu?
V rýchlosti. Barter je podľa mňa oveľa výhodnejší ako peňažný obchod. Je rýchly. A keď to robíte s mnohými tovarmi a navyše rozložíte riziko, vaša obchodná rýchlosť je neuveriteľná. Ušetríte obrovské množstvo energie a času. Tak môžete byť stále dva kroky vpredu pred všetkými. A čas sú peniaze, ako vieme.
Ako človek vníma čas vo väzení?
Vo väzení čas stojí. Chvalabohu, mal som tam čo robiť, nenudil som sa. Študoval som právo, trestný zákon a pripravoval podklady pre súdne spory. Vyhral som ich za ten čas niekoľko desiatok. V base som absolvoval internú deväťročnú školu práva.
Čo plánujete robiť inak, ako ste robili, aby vás to znova neohrozilo?
Budem mať firmy v zahraničí. V každom európskom štáte chcem mať minimálne jednu firmu. Pretože Slovensko je tak politicky a mocensky, poviem to teraz veľmi mierne, nešťastný štát, že obyčajným ľuďom nedovolí vyštartovať na veľké podnikanie a politiku. Pokiaľ nemajú krytie vo veľkej politike.
Ako sa majú lykožrúty?
Dva milióny sú stále u mňa na sklade. Ukazoval som ich aj novinárom a úradníkom. Chystám sa ich použiť na prikrmovanie pštrosov. Rozdiel je v tom, že lykožrút je pre štát nepriateľ, lebo žerie lesníkom stromy, pre mňa je to ale priateľ. Používal som ich na kŕmenie bažantov, mal som tisíce bažantov. Ale nekŕmili sa len lykožrútmi. Mali sme kŕmidlá pre bažantov s pšenicou, slnečnicou, kukuricou aj repkou.
Finta bola taká, že sme lykožrútmi tieto krmivá, takpovediac, posolili. Chrobáky padali dole a bažanty ich chceli zožrať. Popritom, ako sa chcel bažant dostať k lykožrútovi, zožral štvornásobne viac krmiva.
Čo vaše plány so slonmi?
Slony budú na Zemplíne určite. Chystáme pre nich novú maštaľ. Okrem toho, že ich chcem využiť na prácu v lese, môžu voziť aj turistov po tokajských viniciach. Keď to hovorím ľuďom, krútia hlavou, že som blázon. Ale povedzte mi jeden argument, prečo by sa to nedalo zrealizovať.
Čo robíte vo voľnom čase?
Čo je to voľný čas?
To sa pýtam ja vás. Asi to každý vníma inak. Opýtam sa inak. Ako oddychujete?
Oddychujem prácou. Tým pádom je u mňa voľný čas obsadený. Vlastne, vo voľnom čase spím.
Spíte dobre?
Jasné. So spánkom nemám žiadny problém.