Pozorovanie hviezd je mystika. Kto to raz skúsil, bude sa k tomu vracať celý život. Pridajte divoké hory, minimum civilizácie a tajomnú nočnú oblohu. Vitajte na observatóriu v magických Poloninách. A nenechajte sa rušiť svetlom.
Vo Vihorlatskej hvezdárni v Humennom pracuje od roku 1986. Jej riaditeľom je od roku 1999. Astronómiu študoval na univerzite v Odese, ešte v bývalom Sovietskom zväze (dnes Ukrajina). Po dvojročnej vojne v Čechách tam ukončil aj doktorát. V septembri 2020 roka dostal ocenenie Prešovského kraja za dlhoročnú popularizáciu astronómie a výstavbu astronomického komplexu. Vo februári 2021 sa jeho hvezdáreň stala jedným z víťazov ankety Najlepší v cestovnom ruchu Prešovského kraja za rok 2020, ktorú každoročne vyhlasuje Krajská organizácia cestovného ruchu Severovýchod Slovenska.
Za minulú letnú sezónu urobili na observatóriu v Kolonickom sedle 230 akcií pre verejnosť. V roku 2020 ich v Poloninách navštívilo 7,5-tisíc ľudí. Len za tri letné mesiace ich bolo viac ako 4-tisíc. „Najväčšia vzácnosť je pre nás neznečistené hviezdne nebo,“ hovorí Igor Kudzej (64) .
Minulý rok zažilo observatórium Kolonica astroturistický ošiaľ. Ako ten príbeh začal?
Tri roky pred Nežnou revolúciou som nastúpil ako odborný pracovník do maličkej okresnej hvezdárne v Humennom. Do kancelárie so štyrmi pracovníkmi. Od prvého dňa v práci mi nedala pokoj myšlienka urobiť vo hvezdárni nejakú vysunutú pozorovateľňu.
Niekde vonku z mesta, kde by sa dalo normálne pozorovať. Humenská hvezdáreň bola a stále je v centre mesta. Začali sme hľadať vhodné miesto, kde by sme vedeli dať nejaký ďalekohľad a mohli tam dochádzať.
Pandémiia nám paradoxne pomohla. Ľudia po prvej vlne zostali doma a v lete sa vybrali do Polonín. Spoznávať divočinu na východe. Už v júli sme mali na observatóriu na dva mesiace vopred plné objednávky na exkurzie a nočné pozorovania.
Našli ste Kolonické sedlo v Poloninách. Divoké Východné Karpaty.
Hneď v roku 1986 sme v Kolonickom sedle začali. Svojpomocne s rodinami sme postavili vysunutú pozorovateľňu. Využil som kontakty s Astronomickým inštitútom v Odese. Aj vďaka nim sa nám postupne podarilo rozšíriť pozorovateľňu na astronomické observatórium. Vystavali sme kupolu a nakoniec sme v rámci spolupráce s Odesou získali na 99 rokov do bezplatného nájmu veľký ďalekohľad.
Aký veľký?
Dlhé roky bol najväčší na Slovensku. S priemerom zrkadla jeden meter. V roku 2014 nainštalovali v observatóriu na Skalnatom plese v Tatrách ďalekohľad s priemerom zrkadla 130 centimetrov. Dnes je stále druhým najväčším teleskopom u nás. Som presvedčený, že jeho inštalácia v Kolonickom sedle v roku 2002 znamenala pre našu hvezdáreň aj pre tento región prelomový moment.
Na čo sa cez neho vedecky pozeráte?
Astronomická práca na Kolonici sa zameriava na premenné hviezdy. Také, ktoré svoju jasnosť menia v určitom časovom intervale. Od niekoľkých hodín až po desiatky rokov. Tie zmeny nastávajú v dôsledku fyzikálnych zmien v samotných hviezdach. Pulzujú, zmenšujú alebo zväčšujú svoju jasnosť. Druhá kategória premenných hviezd ktorá nás zaujíma sú dvojhviezdy.
Ďalekohľad funguje od spustenia perfektne, na plné obrátky dodnes. Na základe jeho výsledkov sme v celosvetových vedeckých časopisoch publikovali desiatky článkov. Okrem vedy sa snažíme ľudí vzdelávať a dať možnosť pozorovať nočnú oblohu aj verejnosti.
Je údržba veľkého ďalekohľadu náročná?
Konkrétne s týmto teleskopom máme veľmi dobré skúsenosti. Okrem bežnej údržby - raz za čas navštívi technik z Odesy a všetko premaže a prekontroluje - všetko funguje bez problémov. Jeho zrkadlo vyrobili v laboratóriách na Kryme. Samotný ďalekohľad, mechaniku aj pohony skonštruovali na astronomickom observatóriu v Odese.
Podľa blízkej rusínskej obce Kolonica je dokonca pomenovaný asteroid.
Ľudia z Kolonica významne a nezištne pomohli pri výstavbe observatória. Prichádzali, pomáhali, nosili nám čo bolo treba. Asteroid sme však neobjavili my, ale observatórium v Modre. Názov Kolonica dostal pred dvoma rokmi. Chceli sme sa takto tým ľuďom aspoň čiastočne odvďačiť.
Minulý rok bol pre vás čo sa týka návštevnosti skvelý. Aj napriek pandémii.
Pandémiia nám paradoxne pomohla. Ľudia po prvej vlne zostali doma a v lete sa vybrali do Polonín. Spoznávať divočinu na východe. Už v júli sme mali na observatóriu na dva mesiace vopred plné objednávky na exkurzie a nočné pozorovania. Na začiatku nám pomohli eurofondy aj fondy na podporu vedy a výskumu. Na rozvoj observatória sme sa snažili získať maximum financií zo všetkych zdrojov, ktoré boli k dispozícii.
Zo spoločného slovensko-poľského európskeho projektu Karpatské nebo sa nám podarilo získať takmer 500-tisíc eur. Na observatóriu sme postavili planetárium. Plus ďalšiu infraštruktúru a veci pre štyri slovenské a štyri poľské mestá a obce. Tým sme sa dostali do povedomia celého prihraničného regiónu na slovenskej aj na poľskej strane. Založili sme Park tmavej oblohy.
Čo je Park tmavej oblohy?
Po roku 2000 sa začala intenzívne skúmať kondícia atmosféry v noci. Vedci sa začali zaoberať svetelným znečistením. Prienikom technického svetla do nočného života. Účinkami svetla, ktoré vyrába civilizácia a ktoré narušuje nočnú tmu. Pre nás astronómov je to veľmi negatívny jav.
Ak to zjednouším v Bratislave vidíte v noci na oblohe 200 hviezd, na Kolonickom sedle ich vidíte 2,5-tisíc. Zistilo sa, že to svetlo vplýva negatívne aj na človeka, na živočíchy, na rastliny. Na základe detailných satelitných máp sa začali hľadať miesta kde je svetelné znečistenie najväčšie. A naopak miesta kde je najmenšie a kde je stále v noci prirodzenňa tma. Tieto miesta so svetlom neporušenou nočnou oblohou sa postupne začali chrániť.
Severovýchodná časť Slovenska v národnom parku Poloniny je jediným miestom na Slovensku, kde je obloha ešte takmer neporušená svetelným znečistením. Cieľom vytvárania parkov tmavej oblohy je takéto miesta uchovať.
Ide hlavne o informácie a osvetu. Aby ľudia a firmy v noci zbytočne nesvietili. A ak už áno, aby svietili takým spôsobom, používali také svietidlá, ktoré oblohu neznečisťujú. Teda pokiaľ je to možné, aby svetlo svietilo dole a v spektre, ktoré nie je škodlivé pre organizmus.
Výsostne vedecké observatóriá dnes pomaly strácajú opodstatnenie. Čím ďalej tým viac sa snažia otvárať verejnosti, oslovovať ľudí. Aby neboli iba miestami výskumu, ale aj prezentácie vedeckých poznatkov.
Kedy vznikol Park tmavej oblohy v Poloninách?
V roku 2010. V rámci 4. konferencie projektu Karpatské nebo, podpisom memoranda šiestimi organizáciami. Je to územie s rozlohou viac ako 48-tisíc hektárov v Poloninách, kde je ešte stále skutočná tma. Môžete tam vidieť hviezdy presne tak, ako ich videli naši dedovia a pradedovia.
Veľmi pozitívne to ovplyvnilo záujem ľudí o túto oblasť. Začali sme byť atraktívnou destináciou, doslova to naštartovalo takzvanú astroturistiku. Ľudia k nám začali prichádzať aj z veľkých miest za astronomickým pozorovaním, častokrát aj so svojimi ďalekohľadmi.
Technika je dnes k dispozícii všade, ale takáto exkluzívna nočná obloha na Slovensku len u nás. Podarilo sa nám na observatóriu vytvoriť mimoriadne dobre technicky vybavený priestor a navyše je tu prekrásne hviezdne nebo.
Ako jediní na Slovensku máte takzvané hybridné planetárium.
Je to kombinácia klasického optického planetária a nového digitálneho planetária, ktoré umožňuje simulovať rôzne javy na hviezdnej oblohe. Prípadne ak nie je pekné počasie, vieme návštevníkom ponúknuť prehliadku hviezdnej oblohy presne tak, ako je v ten deň v skutočnosti. Súčasťou planetária je 3D projekcia. Všetko zabezpečujú piati kvalitní lektori a pozorovatelia.
Veľkou výhodou bolo, že minulé leto sme boli ako jediné observatórium otvorený pre verejnosť celú sezónu. Navyše máme pre návštevníkov otočnú pozorovaciu stanicu. Mobilnú astronomickú rotačnú stanicu pre 20 ľudí. S polohovateľnými kreslami. Poskytuje veľmi komfortné nočné pozorovanie nočnej oblohy a počúvanie prednášky lektora.
Vyhľadávajú vás aj fotografi. Ako sa stane, že fotografie z Kolonického sedla sa objavia v NASA (Americkej kozmickej agentúre) alebo zahraničných odborných časopisoch?
Znova je to kvôli neuveriteľne vzácnej a svetlom neporušenej nočnej oblohe. Máme tu veľmi dobré podmienky pre astrofotografiu. Dnes to už je samostatný, populárny a náročný fotografický odbor. Profesionálne sa tomu venujeme aj my.
Spolupracujeme s českým fotografom Petrom Horálkom, ktorý pracuje ako emisár Európskej astronomickej spoločnosti (ESA). Môže tým pádom navštevovať všetky observatóriá na svete. Pred štyrmi rokmi sme ho k nám pozvali. Prišiel sem fotiť, odvtedy si našu oblohu zamiloval a pravidelne sa vracia.
Z jeho návštev u nás už boli v NASA publikované tri astronomické snímky dňa. Vyberajú to denne z fotografií z celého sveta. Bol som prekvapený koľko ľudí to sleduje. Bola to pre nás vynikajúca propagácia observatória aj regiónu.
Aká je vaša vízia Kolonického observatória do budúcnosti?
Výsostne vedecké observatóriá dnes pomaly strácajú opodstatnenie. Čím ďalej tým viac sa snažia otvárať verejnosti, oslovovať ľudí. Aby neboli iba miestami výskumu, ale aj prezentácie vedeckých poznatkov. My sme na túto cestu nastúpili hneď. Hovorím, že rozvoj nášho observatória stojí na hvezdárskom tripode – trojnohom stojane na ďalekohľad.
Na troch základných veciach. Na vedeckom výskume, na edukácii a na popularizácii. Toto sa snažíme súbežne rozvíjať. Len takouto súčinnosťou dokážeme observatórium udržať na kvalitnej vedeckej a technickej úrovni ale aj na úrovni záujmu verejnosti. Záujem o vesmír stále rastie. Ľudia chcú vedieť viac a viac. Snažíme sa im to u nás ukázať prakticky, autenticky a konkrétne na nočnej oblohe.
Roky sa pozeráte na tajomnú hviezdnu nočnú oblohu. Čo to pre vás znamená?
Zem je súčasťou slnečnej sústavy, tá je zasa súčasťou vesmíru. Od vonkajšieho sveta sa jednoducho nevieme, nemôžeme izolovať. Záleží iba na samotnom človeku, na jeho snažení pochopiť prečo sme tu. Cez deň vidíme iba jednu hviezdu. V noci je oblohe hviezdami posiata. Dáva nám možnosť filozofického pohľadu na naše bytie, na naše smerovanie. Nočné pozorovanie hviezd je mystika. Človek, ktorý to raz alebo dvakrát skúsil, sa k tomu bude vracať celý život.